„Grécky Lakonský záliv sa v istom momente stal jedným z hlavných miest výmeny ropy medzi starými tankermi prepravujúcimi ruskú ropu a inými loďami. Atény preto v máji oznámili, že v zálive spustia námorné cvičenia, aby doň obmedzili vstup komerčným plavidlám,“ napísala agentúra Bloomberg s tým, že grécka vláda rozhodla, že manévre budú pokračovať do novembra.
Výstražné znamenia
Americký námorný inštitút nedávno zverejnil štúdiu, v ktorej sa experti pozreli na to, čo sa deje v Stredozemnom mori. Hoci z Lakonského zálivu sa Rusov podarilo vypudiť, aktivity Moskvy oslabujúce vplyv ropných sankcií pokračujú.
„Je to najdôležitejšia oblasť celého ruského hospodárstva, ktorej by sme mali venovať pozornosť, čo sa týka vojny na Ukrajine, a tiež v širšom zmysle, aby sme pochopili, čo Moskva robí pre to, aby si udržala fungujúcu ekonomiku. Hovoríme o organizovaných presunoch ropy z Ruska do iných krajín. Moskva to zvládla takmer okamžite, keď bolo jasné, že na ňu budú uvalené sankcie,“ uviedol pre Pravdu Giangiuseppe Pili, jeden z autorov štúdie Výstražné znamenia: ruský obchod s ropou v Stredozemnom mori.
Jeho kolega Gary Kessler zdôrazňuje dôležitosť fungujúcich sankcií. „Rusko hľadá možnosti, aby svoje hospodárstvo dokázalo udržať v chode, čo mu umožní pokračovať vo vedení vojny. Ale pozrime sa na to aj z pohľadu Západu. Ten do veľkej miere nesúhlasí s niektorými aktivitami Ruska, Iránu alebo Severnej Kórey. No namiesto toho, aby Západ s týmito krajinami takpovediac fyzicky bojoval, využíva proti nim ekonomickú vojnu. Ubližuje im s tým, že predpokladá, že by tieto krajiny mohli zmeniť svoje správanie. Zrejme sa to však nestane, keď Rusko a ďalší dokážu obchádzať sankcie. Mohlo by to znamenať, že ich k zmene správania budeme musieť prinútiť tradičným spôsobom, teda ísť s nimi do vojny. To ale nechceme, preto sú fungujúce opatrenia dôležité,“ vysvetlil Kessler.
Ďalší autor štúdie Alessio Armenzoni pripomenul niekoľko dôležitých čísiel. „Ruská tieňová flotila v podstate vznikla za účelom obchodovania a presunu ruskej ropy nad cenový strop, ktorý stanovili západné inštitúcie a ktorý je 60 dolárov za barel. Lode Moskvy prepravia päť až šesť miliónov barelov ropy denne. A teraz sa pozrime na cenový strop a urobme si rýchly výpočet. Ak sa Rusku darí predávať ropu povedzme za 70 dolárov za barel, tak na tom Moskva môže získať aj 25 miliárd dolárov ročne,“ ozrejmil Armenzoni.
Čítajte viac Čo skrývajú ruské lode pred svetom? Ukrajina ich už v Čiernom mori hľadá
Samozrejme, otázkou je, prečo by niekto kupoval ruskú roku za 70 dolárov za barel, keď by mohol žiadať cenu 60 dolárov. Aj na to je odpoveď.
„Je to preto, že ak kupujete ropu z iných zdrojov, jej cena môže byť 80 dolárov za barel. Takže nákupcovia ruskej ropy obchádzajú sankcie, robia Kremľu službu a zároveň ešte stále niečo ušetria,“ reagoval Kessler.
Pravdou je, že sankcie na Rusko uvalil v podstate len Západ. „Najväčšie poisťovacie spoločnosti hovoria, že časť opatrení proti Moskve sa jednoducho vždy minie účinkom. Pretože, ak sú lode registrované, spravované, vlastnené, prevádzkované a financované nezápadnými inštitúciami a krajinami, potom ich sankcie nemusia zaujímať. Plavidlá, ktoré boli majetkom západných firiem a boli poistené v západných spoločnostiach, sa teraz presúvajú k nezápadným poisťovateľom a majiteľom. Za posledný rok Západ takto prišiel o 800 lodí, čo je v podstate takmer 20 percent celosvetovej flotily tankerov. Tieto lode si môžu robiť, čo chcú, nemusia nič dodržiavať,“ skonštatoval Armenzoni.
Čítajte viac Čaká Ukrajinu brutálna zima bez energií? Rusko ohrozuje aj jadrové elektrárne, tvrdia aktivistky
Kde je vôľa, tam je cesta
Základ celej schémy sa dá opísať pomerne jednoducho. Ruský tanker naloží ropu v Murmansku či Novorossijsku alebo v nejakom inom prístave a potom ju prečerpá do inej lode, ktorá už oficiálne nie je ruská.
„Kde je vôľa, tam je cesta, a kde sa dá plávať po mori, tam sú Rusi. Podarilo sa identifikovať niekoľko lokalít v medzinárodných vodách, kde je možné ruskú ropu bezpečne previesť na iné plavidlá. Ceuta (v blízkosti Španielska), Hurd's Bank (pri Malte) či Lakonsky záliv. Existuje aj niekoľko ďalších miest v oblasti Stredozemného mora a na východnej pologuli a bolo to zdokumentované aj vo Venezuele, Iráne a Severnej Kórei,“ uvádza správa Amerického námorného inštitútu.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
Hoci, ako bolo povedané, do celého procesu sú zapojené lode, na ktoré sa sankcie nevzťahujú, Rusko stále využíva aj západné plavidlá. Autori štúdie ich volajú čierne. Bolo by možné minimálne tieto plavidlá zastaviť? Veď krajiny Stredomoria tvoria do nemalej miery štáty NATO a Európskej únie. Grékom sa podarilo ruské lode vytlačiť z Lakonského zálivu. Aj ďalšie štáty aliancie či EÚ by mohli byť v Stredozemnom mori aktívnejšie a nasadiť viac hliadok a dronov. Stojí to však peniaze. A Stredozemné more je veľké, nehovoriac o tom, že lode tieňovej flotily plávajú s vypnutým vysielačmi, respektíve ich majú zmenené tak, aby ukazovali falošnú polohu.
V každom prípade však môže príbeh ruských plavidiel prevážajúcich ropu slúžiť aj ako varovanie do budúcnosti. Podobný proces by totiž Moskva mohla využiť pri preprave skvapalneného plynu (LNG), na ktorý v júni uvalila EÚ prvé sankcie. Podľa agentúry Bloomberg to vyzerá tak, že Moskva už cez nastrčené firmy v Dubaji buduje ďalšiu tieňovú flotilu.
„Vieme, ako sa to všetko deje s ruskou ropou, a predpokladám, že s LNG by to mohlo byť podobné, hoci je o tom asi ešte priskoro hovoriť,“ myslí si Armenzoni. Experti však pripomínajú, že prevoz skvapalneného plynu je predsa len zložitejší ako prevoz ropy.