To, že sa Nemecko nedá len tak nepriedušne uzavrieť, zistila i spolková ministerka vnútra Nancy Faeserová, ktorá s plánom prišla. Preto vopred vyhlásila, že pôjde hlavne o náhodné, „smart“ (chytré) kontroly, kde nehrozia dopravné zápchy.
Čo to znamená? Ako informovalo vedenie polície, jej príslušníci nekontrolujú systematicky všetky autá, ktoré prídu na hraničný priechod.
Namiesto tzv. stacionárnych kontrol dávajú prednosť mobilným hliadkam. Preverujú len náhodne vybrané alebo podozrivé vozidlá. Keď ich zastavia, cestujúci sa musia preukázať dokladom totožnosti, a ak je všetko v poriadku, pokračujú v jazde.
Hlavným cieľom je podľa polície odhaľovanie prevádzačov. „Nerobia sa teda nijaké celoplošné, ale cielené kontroly, aby sa potlačila cezhraničná kriminalita a obmedzila nelegálna migrácia,“ uviedla na svojom webe Spolková polícia.
Na hraniciach s Rakúskom, Švajčiarskom, Českom a Poľskom sa dočasné kontroly vykonávali už predtým. Mali trvať do 11. novembra, resp. 15. decembra, teraz ich predĺžili.
Od 16. septembra začali rovnaké opatrenia – na obdobie šiestich mesiacov – platiť aj na hraniciach s Francúzskom, Luxemburskom, Holandskom, Belgickom a Dánskom, čím sa kontrolované úseky rozšírili o viac ako 1 400 kilometrov.

Čakanie v kolónach
Hoci Faeserová i polícia sľubovali, že kontroly nebudú komplikovať dopravu, na niektorých hraničných priechodoch – najmä s Poľskom, Českou republikou, Švajčiarskom a Rakúskom – sa občas predsa len tvorili zápchy.
Holandské logistické združenie TLN podľa denníka Frankfurter Rundschau varovalo, že nemecko-holandskú hranicu denne prekročí až 100-tisíc nákladných áut a každá hodina čakania jedného vodiča znamená dodatočné náklady vo výške 100 eur, lebo meškanie tovaru ovplyvňuje celý dodávateľský reťazec a spôsobuje hospodárske škody.

Niekde problém vyriešili vzájomnou dohodou. Keď napríklad zriadili kontrolné stanovisko na diaľnici A64 medzi nemeckým Trierom a Luxemburgom, asi desať kilometrov pred hranicou, nemeckí policajti oznámili, že to môže zapríčiniť dopravnú zápchu so zdržaním 20 až 25 minút.
Do veci sa potom vložil luxemburský minister vnútra Léon Gloden a žiadal, aby s tým nemecké úrady niečo urobili.
Výsledkom bol ústupok, že ak budú autá v kolóne čakať dlhšie ako 20 minút, nemeckí policajti kontrolu prerušia, aby mohli vozidlá voľne prejsť. „Pohyb ľudí a tovaru chceme obmedziť čo najmenej,“ zdôvodnil policajný hovorca v Triere.

Uľahčenie dopravy však bolo i v nemeckom záujme, pretože v Luxembursku pracuje až 50-tisíc Nemcov, ktorí pravidelne pendlujú cez hranice.
„Schengenskú dohodu s otvorenými hranicami vnútri EÚ nemožno spochybňovať,“ upozornil Gloden. „Je to výdobytok európskej integrácie. Nesmú znova vznikať hranice v hlavách ľudí,“ citoval ho nemecký týždenník Die Zeit.
Hra na mačku a myš
Podobné prípady, keď malo zavedenie kontrol negatívny dosah na ľudí či dopravu, sú však v praxi skôr výnimkou. Podľa nemeckých médií je situácia na väčšine hraníc pokojná a k výrazným zmenám nedošlo.
Rovnaká stacionárna kontrola ako pri Trieri je napríklad aj na diaľnici A60 na nemecko-belgických hraniciach a žiadne dopravné zápchy tam zatiaľ nezaznamenali. Podľa švajčiarskeho denníka Neue Zürcher Zeitung (NZZ) sa opäť ukázalo, že to, čo plánujú politici v Berlíne, má iba málo spoločné s realitou.

Jeho reportéri to ukázali na príklade Aachenu – nemeckého mesta na „trojhranici“ s Belgickom a Holandskom. Hraničné kontroly tam zrušili už v roku 1985 a to, že ich teraz spolková vláda opäť zaviedla, obyvatelia takmer nepostrehli.
Zo štátu do štátu sa v tých končinách stále prechádza celkom plynulo bez toho, aby si človek uvedomil, že je odrazu v inej krajine.

„Ako chce niekto kontrolovať hranice, o ktorých mnohí obyvatelia ani nevedia, kadiaľ vedú?“ pýtali sa reportéri NZZ. Hovorca polície v Aachene Christof Irrgang im vysvetlil, že kontroly v meste robia už roky, a to náhodne. Pri výbere vozidiel sa vraj riadia „inštinktom“.
Podľa NZZ sa im však veľmi nedarí. To, kde zvyčajne stoja, totiž vedia nielen miestni ľudia, ale už aj prevádzači a iní kriminálnici. „Je to hra na mačku a myš,“ poznamenali reportéri.
Zavedenie kontrol údajne veľa nezmenilo. A ako opísali nemecké hranice? „Sú deravé ako švajčiarsky syr,“ zhodnotil denník NZZ.

O podobnú skúsenosť sa pred pár dňami v televízii Sat 1 podelil známy nemecký novinár Paul Ronzheimer. V reportáži o migrantoch sa rozhodol vyskúšať ostražitosť nemeckej polície.
Napodobnil prevádzačov a s dodávkou obsadenou prisťahovalcami pokojne prešli cez osem hraničných priechodov z Česka do Nemecka – bez toho, aby ich ktokoľvek zastavil. Policajnú hliadku zazreli len raz.

Opatrenie bez účinku
Podľa magazínu Die Zeit sa také kroky, aké chcela na hraniciach spraviť vláda, nedajú realizovať. Ako zdôraznil šéf policajných odborov Andreas Roßkopf, už pred rozšírením kontrol na západe krajiny im totiž v teréne chýbalo asi 3 000 ľudí.
„Stiahli sme na to aj časť kolegov zo železničných staníc a letísk. Zámerom je sporadicky do toho zapájať i policajných kadetov,“ priblížil pre Die Zeit.
So službou na hraniciach podľa neho pomáha tiež poriadková polícia. Jej členovia prídu na osem dní, ubytujú sa v hoteli, robia v 12-hodinových zmenách a potom sa vracajú domov.
Problémom nie je len nedostatok policajtov, ale aj vybavenia. Podľa Roßkopfa nemajú často ani materiál na to, aby si mohli zriadiť improvizované kontrolné stanovisko.
Nie je ničím výnimočným, keď hliadky sedia pod prenosnou strieškou na pivárskej lavici. A s vybavením im pomáhajú vojaci alebo hasiči. „Je to zdrvujúce,“ posťažoval sa odborový predák.

Politikom vytkol, že opatrenia na hraniciach nariadili príliš rýchlo a neprebrali ich s políciou. Podľa neho ide o symbolické gesto, ktoré sa minie účinkom.
„Dokonca aj keby sme migrantov hneď na hraniciach odmietli prijať, o pár hodín sa vrátia na inom mieste,“ uzavrel Roßkopf.