Michela Barniera, ktorého vybral na čelo výkonnej moci prezident Emmanuel Macron, čakajú bolestivé rozhodnutia, ktoré sa dajú prirovnať k tomu, čo sa rozhodol presadiť Robert Fico, aby sa štát vyhol bankrotu. Porovnanie dôležitého ekonomického ukazovateľa v prípade oboch štátoch vyzerá žalostne: Európska komisia odhaduje, že na Slovensku sa v tomto roku zvýši deficit rozpočtu na 6,3 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), vo Francúzsku by mohol podľa Le Maira dosiahnuť 5,6 percenta HDP. Pred tromi týždňami (keď bol ešte minister) poradil budúcej vláde, aby ušetrila 16 miliárd eur. Konsolidačné opatrenia Ficovej vlády rátajú s tým, že štát prostredníctvom nich vyberie v budúcom roku 2,7 miliardy eur.
Akou cestou sa vydá Francúzsko? Niekdajší financmajster sa prihovára za uťahovanie opaskov na strane štátu. „V zásuvke môjho stola nenájdete nijaký zázračný recept na verejné financie. Nájdete v nej len návrhy na zníženie výdavkov. V tejto zásuvke nenájdete žiadne zvýšenie daní, pretože viete, že sedem rokov vo funkcii som toto jednoduché riešenie odmietal," citoval Le Maira server LCI. Proti väčšiemu daňovému zaťaženiu sa vyslovil Macron, keď prvýkrát kandidoval v prezidentských voľbách na jar 2017 a zopakoval to aj pred dvomi rokmi, keď sa úspešne uchádzal o svoje znovuzvolenie.
Bude sa Barnier riadiť podľa názoru Le Maira? Potvrdil, že áno, pričom sa to dalo očakávať, lebo nepochybne si s Macronom medzi štyrmi očami dohodol základné fiškálne plány svojej vlády. A prezident naďalej odmieta vyššie dane. „Francúzske dane sa nebudú zvyšovať. Nevylučujem, že najbohatší ľudia sa začnú podieľať na národnom úsilí," povedal Barnier v rozhovore pre televíznu stanicu France 2, keď pod jeho dvomi poslednými slovami treba chápať konsolidáciu verejných financií. Mal na mysli zavedenie dane z bohatstva, od vyšších daní však určite chce ušetriť nielen slabšie sociálne skupiny, ale aj strednú vrstvu obyvateľstva.
Dlh verejnej správy na Slovensku v minulom roku dosiahol už bezmála 69 miliárd eur, vo Francúzsku sa pohybuje na úrovni až 950 miliárd eur. Keby v Paríži gazdovali ako doteraz, je pravdepodobné, že by sa čoskoro objavila v deficite dokonca až štvorciferná suma v miliardách eur. Zatiaľ nie je známe, či Barnier chystá úspory v objeme 16 miliárd eur v budúcom roku, ako odporúčal Le Maire, no isté je, že rozpočtovým škrtom sa nevyhne. Programové vyhlásenie vlády by mal predstaviť 1. októbra.
Prečo má Francúzsko taký veľký deficit? Bývalý šéf hlavnej finančnej inšpekcie Jean-Pierre Robin tvrdí, že najväčší problém sú penzie. „Dôchodky sú zodpovedné za polovicu nárastu verejného dlhu od roku 2017," povedal pre denník Le Figaro. Od toho roku je Macron v Elyzejskom paláci, no treba poznamenať, že sa mu konečne podarilo presadiť reformu penzijného systému, čím nahneval veľa Francúzov. Od minulého roku sa zvýšil vek odchodu do dôchodku z 62 na 64 rokov s tým, že nárok na poberanie penzie vzniká po 43 odpracovaných rokoch. Naopak, napríklad Nemci začínajú dostávať starobný dôchodok v neskoršom veku; dokonca pre tých, čo sa narodili v roku 1964 a neskôr, je stanovený minimálny vek až na 67 rokov.

Francúzski ľavičiari (zvlášť krajne ľavicová strana Nepoddajné Francúzsko) by najradšej zrušili dôchodkovú reformu. Ich aliancia Nový ľudový front síce vyhrala predčasné parlamentné voľby, ale Macron vymenoval do funkcie premiéra pravicového politika Barniera (na Slovensku si ho asi mnohí pamätajú ako hlavného vyjednávač EÚ pre rokovania s vládou v Londýne o brexite). Prezident odmietol Luciu Castetsovú ako možnú šéfku vlády, pretože zdôrazňoval, že jej vláda by nebola životaschopná, čiže rýchlo by ju čakalo hlasovanie o vyslovení nedôvery v parlamente, ktoré by nepochybne prehrala.
Nepoddajné Francúzsko sa s postupom Macrona nezmierilo, má ho v zuboch. „Kasting do nového macronistického filmu je známy. (Vláda) nemá legitimitu ani budúcnosť. Treba sa jej čo najskôr zbaviť," napísal líder krajnej ľavice Jean-Luc Mélenchon na sociálnej sieti X, keď sa dozvedel mená nových ministrov (Francúzi ich spoznali počas uplynulého víkendu).

Mélenchon avizoval, že Nový ľudový front predloží návrh na vyslovenie nedôvery Barnierovej vláde v podstate hneď, keď premiér prečíta jej programové vyhlásenie. Politici z jeho tábora však priznávajú, že ich zámer je s najväčšou pravdepodobnosťou vopred odsúdený na neúspech. Potrebovali by získať hlasy krajnej pravice, aby prinútili Barniera podať demisiu, s čím sa však nepočíta. Na druhej strane vláda bude odkázaná pri každom dôležitom alebo citlivom návrhu zákona hľadať podporu naprieč politickým spektrom a určite to nebude mať jednoduché. Je preto viac ako otázne, či Barnier vydrží pri moci až do konca druhého mandátu Macrona, ktorý mu vyprší na jar 2027.