943. deň: Ukrajinci prelomili ďalší úsek ruských hraníc. V Tverskej oblasti ľahlo popolom viac ako 58 ruských skladov

Čítajte viac 942. deň: Britský minister poslal "do váhajúceho Bieleho domu" jasný odkaz: Teraz je čas, aby spojenci Ukrajiny ukázali odvahu

22:57 Ukrajina sa v liste sťažovala Česku, že časť delostreleckých granátov dodaných v rámci českej muničnej iniciatívy vybuchuje predčasne, čím ohrozuje ukrajinských vojakov i techniku. Informoval o tom dnes nemecký denník Handelsblatt.

„Je to nočná mora každého delostrelca. Granát nevybuchne kilometre ďaleko v nepriateľských pozíciách, ale krátko po tom, čo opustí hlaveň dela. Práve to sa stávalo vojakom na Ukrajine – s delostreleckými granátmi, z ktorých niektoré boli dodané v rámci českej muničnej iniciatívy, ale tiež z USA,“ napísal Handelsblatt.

Ukrajinská vláda podľa denníka o týchto prípadoch informovala Čechov v auguste. „Počas bojového použitia uvedených nábojov“ došlo „k rade výbuchov granátov vo vzdialenosti 20 až 60 metrov od ústia hlavne“, „v dôsledku ktorých bol zranený personál a poškodené delostrelecké systémy“, uvádza sa v liste ukrajinskej strany, ktorý má Handelsblatt k dispozícii.

Podľa Kyjeva za vysokú mieru defektných projektilov môžu chybné rozbušky M515 a M51A5, ktoré boli vyvinuté ešte počas druhej svetovej vojny. V dodávke takmer 35 000 delostre­leckých granátov ich predčasne explodovalo 0,05 percenta, teda päť z každých 10 000 vystrelených nábojov.

Podľa Handelsblattu bol tento typ munície dodaný na Ukrajinu v rámci českej muničnej iniciatívy a tiež zo strany Spojených štátov.

Do českej iniciatívy, ktorá zháňa pre Ukrajinu delostreleckú muníciu aj v krajinách mimo EÚ, do konca augusta prispelo 15 krajín. Pred časom dorazila na Ukrajinu prvá zásielka zhruba 50 000 kusov munície. Česko na iniciatíve spolupracuje najmä s Holandskom a Dánskom. Do konca roka by malo byť na Ukrajinu dodaných 500 000 kusov munície.

Denník Financial Times s odvolaním sa na českú spoločnosť Czechoslovak Group (CSG), ktorá v mene českej vlády granáty v Afrike alebo Ázii obstaráva, koncom mája uviedol, že zhruba polovica nakúpených delostreleckých nábojov nemohla byť dodaná na Ukrajinu tak rýchlo, ako bolo plánované. Pri niektorých nábojoch bolo totiž potrebné nahradiť niektoré komponenty.

21:50 Ukrajina v pondelok obvinila Rusko na stálom rozhodcovskom súde v holandskom Haagu z porušovania námorných zákonov a vyhlásila, že Krymský most treba zbúrať. Ako referuje web Kyiv Independent, ukrajinský predstaviteľ na tomto súde Anton Korynevyč povedal, že Rusko si chce privlastniť Azovské more a Kerčský prieliv.

„Chce zabrať Azovské more a Kerčský prieliv pre seba. Takže pri ich vchode postavili veľkú bránu, aby zabránili vstupu medzinárodnej lodnej dopravy a zároveň umožnila vstup malým ruským riečnym plavidlám. Most je nezákonný a musí spadnúť,“ povedal Korynevyč.

Ukrajina začala súdne konanie v roku 2016, keď Rusko začalo s výstavbou Krymského mosta, ktorý mal spojiť okupovaný polostrov s ruskou pevninou. Kyjev tvrdí, že Rusi postavili most zámerne tak nízko nad hladinou, aby zabránili medzinárodnej lodnej doprave.

Most sa stal kritickou zásobovacou trasou pre ruské sily po začatí rozsiahlej invázie Moskvy na Ukrajinu. Most bol ťažko poškodený ukrajinskými údermi v októbri 2022 a júli 2023, čo prinútilo Rusko podniknúť kroky na ďalšiu obranu stavby.

Ukrajinská armáda opakovane hovorí, že Krymský most môže byť kedykoľvek legitímnym cieľom útoku. Šéf ukrajinskej rozviedky Kyrylo Budanov na margo toho odkázal ruským okupantom, že „Krymský most je zbytočná stavba“.

Vyriešenie medzinárodných arbitrážnych prípadov môže trvať roky a rozsudok v prípade sa tak skoro neočakáva. (SITA)

20:40 Počas ruského raketového útoku na ukrajinské mesto Záporožie v pondelok utrpeli zranenia najmenej dve osoby a bola poškodená kritická infraštruktúra. V nedeľu neskoro večer po prechádzajúcich úderoch Moskvy tamojšie úrady zaznamenali 21 zranených. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

V nedeľu neskoro večer Rusko podniklo najmenej sedem náletov, pri ktorých utrpelo zranenia 21 ľudí a došlo k poškodeniu 13 obytných budov, škôl, garáží a áut, uviedol gubernátor Záporožskej oblasti Ivan Fedorov na platforme Telegram. Ukrajinské vzdušné sily vydali v južných regiónoch varovanie pred raketovou hrozbou. Podľa jeho slov Rusko pravdepodobne použilo navádzané letecké bomby.

Ukrajinské ministerstvo energetiky na Telegrame informovalo, že sa v nedeľu v dôsledku útokov prerušili dodávky elektrickej energie pre viac ako 16.000 odobera­teľov. Neskôr sa ich ale podarilo obnoviť.

Rusko v noci na dnes odpálilo dve riadené strely na Ukrajinu a vyslalo štyri útočné bezpilotné lietadlá, oznámili vzdušné sily Kyjeva. Tri z týchto dronov armáda zostrelila nad severovýchodnou Sumskou oblasťou. Rakety spolu s posledným dronom zneškodnila protivzdušná obrana, spresnili jednotky.

Reuters pripomína, že Rusko popiera úmyselné útoky na civilistov, hoci ich od začiatku invázie na Ukrajinu v roku 2022 zabilo a zranilo už tisíce.

19:41 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že niekoľko nasledujúcich mesiacov vo vojne Ruska proti Ukrajine bude kritických, a preto podľa neho netreba strácať čas. Ukrajinský líder to povedal na odovzdávaní ocenení americkej Akadémie úspechu.

„Nemáme veľa času. Najbližšie mesiace budú rozhodujúce. Pred nami v tejto vojne – vojne Ruska proti Ukrajine a vám všetkým, pretože toto je vojna Ruska proti samotnej slobode – máme málo času na to, aby sme definovali, aký bude výsledok. A my ho musíme definovať, nie Rusko, nie ich prekliati spojenci… Musíme byť rýchlejší, aby sme nestratili ďalšie desaťročia,“ povedal Zelenskyj podľa webu svojej kancelárie.

Zelenskyj tiež pripomenul tzv. plán víťazstva, ktorý predstavil Spojeným štátom. „Tento plán predstavujem Amerike – predovšetkým prezidentovi Bidenovi, Kongresu a obom prezidentským kandidátom – Kamale Harris a Donaldovi Trumpovi – a všetkým našim globálnym spojencom. A verím, že toto musí byť náš spoločný úspech – víťazstvo za slobodu, bez kompromisov na úkor slobody,“ skonštatoval Zelenskyj. (SITA)

19:10 Pri ukrajinskom ostreľovaní dediny v juhoruskej Belgorodskej oblasti zahynuli traja civilisti vrátane dieťaťa, uviedol v pondelok gubernátor oblasti Viačeslav Gladkov.

„Dedina sa dostala pod paľbu ukrajinských ozbrojených síl. Dvaja dospelí a jeden tínedžer zahynuli počas nepriateľského útoku,“ uviedol Gladkov na sociálnej sieti Telegram. Pri útoku na obec Archangeľskoje­utrpeli zranenia aj dve osoby. Obec leží asi päť kilometrov od hranice s Ukrajinou.

Belgorodská oblasť susedí s ukrajinskou Charkovskou oblasťou, kde Moskva v máji začala veľkú ofenzívu v snahe vytvoriť „nárazníkovú zónu“. Pomocou nej nech chcela zabezpečiť ochranu svojho územia pred ostreľovaním z Ukrajiny.

V pohraničných osadách v Rusku aj na Ukrajine dochádza takmer denne k ostreľovaniu a raketovým či dronovým útokom, odkedy Moskva vo februári 2022 spustila vojnu na Ukrajine. (TASR/Reuters,AFP)

18:27 Rusko neuskutoční skúšky jadrových zbraní, pokiaľ ich nebudú testovať ani Spojené štáty. V pondelok to uviedol námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov, ktorý má na starosti oblasť kontroly zbrojenia. Vyjadril sa po dohadoch, že by Kremeľ mohol upustiť od postsovietskeho moratória na nukleárne testy.

O možnosti obnovenia ruských jadrových skúšok sa hovorí čoraz viac v čase, keď USA a ich európski spojenci zvažujú, či Ukrajine povolia útočiť západnými zbraňami hlboko na území Ruska.

Ruské štátne noviny Rossijskaja gazeta minulý týždeň zverejnili rozhovor s veliteľom jadrového testovacieho areálu na arktickom súostroví Nová zem Andrejom Sinicynom, podľa ktorého je tento skúšobný priestor pripravený na obnovenie testov.

„Nič sa nezmenilo,“ povedal Riabkov v pondelok pre ruské tlačové agentúry o špekuláciách, že jadrová skúška by mohla byť odpoveďou Ruska na raketové útoky hlboko na jeho území. „Ako to definoval a formuloval prezident Ruskej federácie, môžeme takéto skúšky vykonať, ale nebudeme ich vykonávať, ak sa takýchto krokov zdržia Spojené štáty.“

Riabkov dodal, že prípravy v priestore pre skúšky jadrových zbraní na Novej zemi podnikli v reakcii na kroky USA smerujúce podľa jeho slov k modernizácii ich testovacej infraštruktúry. (TASR/Reuters)

14:20 Litva podpísala dohodu s americkým výrobcom munície Northrop Grumman, keďže sa vzhľadom na ruskú vojnu na Ukrajine snaží zvýšiť svoje obranné kapacity. Dohodu o vývoji, výrobe a dodávkach munície stredného kalibru v litovskom hlavnom meste Vilnius formálne potvrdili litovská premiérka Ingrida Šimonytėová a viceprezident spoločnosti Steve O’Bryan.

Tento projekt „vytvorí jasnú hodnotu pre Litvu a pre náš región ako celok“, povedala Šimonytėová novinárom po podpise dohody. Litva je podľa jej ministerstva obrany spomedzi troch pobaltských štátov najväčším nákupcom amerických zbraní. Firma Northrop Grumman je popredným výrobcom munície kalibru 30 milimetrov.

13:57 Rusko a Ukrajina sa v pondelok stretli na Stálom rozhodcovskom súde v Haagu v súvislosti s dlhotrvajúcim sporom o prístup k pobrežným vodám okolo anektovaného polostrova Krym. Ten Rusko obsadilo v roku 2014, teda osem rokov pred spustením vojenskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Následne Moskva spustila výstavbu Kerčského mosta, ktorý anektovaný polostrov prepojil s ruským Krasnodarským krajom. Ukrajina tvrdí, že týmto konaním Rusko porušuje morské právo a privlastňuje si medzinárodné vody. TASR informáciu prevzala z agentúry AFP.

Hlavný predstaviteľ Ukrajiny Anton Korinevič na súde v Haagu obvinil Rusko z toho, že si myslí, že stojí nad medzinárodným právom a môže „hrať podľa vlastných pravidiel.“ Uviedol, že „Ukrajina je tu preto, aby dokázala, že Rusko mnohokrát porušilo morské právo, a aby ukázala, že ho nemôže slobodne prepisovať.“

Čítajte aj Erdogan: Krym sa musí vrátiť Ukrajine. Obyvatelia majú právo žiť slobodne a bezpečne

Korinevič poukázal na to, že Kerčský most bráni medzinárodnej lodnej doprave, ktorú podľa neho brzdia aj nadmerné ruské kontroly. „Rusko teraz považuje Kerčský prieliv, Azovské more a možno aj časť Čierneho mora za svoje teritoriálne vody,“ povedal Korinevič, ktorý dodal, že „Rusko chce, aby sa tieto vody považovali za súčasť jeho impéria 21. storočia.“

Po invázii na Ukrajinu Rusko zaútočilo na ukrajinské oblasti na pobreží Azovského mora. Kontrolu nad týmito územiami skonsolidovalo v máji 2022 po dobytí pobrežného mesta Mariupol. Moskva preto v súčasnosti ovláda celé pobrežie Azovského mora a považuje ho za svoje vnútorné vody.

Ruský predstaviteľ Gennadij Kuzmin uviedol, že obvinenia Kyjeva sú „úplne neopodstatnené a beznádejné.“ Uviedol, že po anexii Krymu sú sporné vody vnútrozemskými vodami Ruska a preto nie sú predmetom medzinárodného práva. Výstavbu Kerčského mosta obhajoval tým, že Ukrajina blokovala prístup na Krym zo svojho územia.

„Všetky tvrdenia Ukrajiny sú nepodložené, nespadajú do jurisdikcie tohto súdu a mali by byť v celom rozsahu zamietnuté,“ vyhlásil Kuzmin.

13:35 Ukrajinská 79. letecká útočná brigáda v nedeľu odrazila „masívny“ ruský útok pri meste Kurachove v Doneckej oblasti. Ruské sily sa s pomocou 14 obrnených bojových vozidiel pechoty a šiestich tankov pokúsili prelomiť obrannú líniu pri obci Kosťantynivka, informovala v pondelok 79. brigáda. Brigáda konštatovala, že ruský konvoj spozorovala vopred a na odrazenie útoku použila delostrelectvo, drony a protitankové strely. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Rusko intenzívne útočí na viacerých úsekoch východného frontu a pokúša sa prelomiť ukrajinskú obranu v Doneckej oblasti smerom k mestám Pokrovsk a Kurachove.

12:25 Najmenej 31 civilistov zahynulo a 256 utrpelo zranenia od 5. septembra pri ukrajinskej ofenzíve v ruskej Kurskej oblasti, oznámilo v pondelok ruské ministerstvo zahraničných vecí. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Ukrajinská armáda podnikla prekvapivý prienik do pohraničnej Kurskej oblasti na území Ruska 6. augusta, pričom ide o najväčší zahraničný útok na Rusko od čias druhej svetovej vojny.

Rusko tvrdí, že z najnebezpeč­nejších častí Kurskej oblasti odišlo 131-tisíc ľudí.

Čítajte aj Zabíjajú vlastných ľudí: Rusi taktiku spálenej zeme vrhli na Sudžu a jej obyvateľov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok uviedol, že vďaka operácii v Kurskej oblasti sa podarilo dosiahnuť prerozdelenie takmer 400-tisíc ruských vojakov a uvoľnila sa časť ruského tlaku v Donbase. Ruský prezident Vladimir Putin naopak tvrdí, že jeho sily postupujú na Donbase rýchlejšie než kedykoľvek predtým.

12:05 Ruská medzikontinentálna balistická raketa RS-28 Sarmat, v kódovaní Severoatlantickej aliancie nazývaná Satan II, pravdepodobne zlyhala počas testu, ktorý ruská armáda uskutočnila tento mesiac. Tvrdí to agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na satelitné snímky odpaľovacích zariadení a názorov zbrojných expertov, píše TASR.

Čítajte viac Hrozia ním EÚ i USA, vybuchla im ešte pred štartom. Rusom test Satana II nevyšiel, Putina záber na kráter nepoteší

11:46 Ukrajinskí vojaci z 95. samostatnej leteckej útočnej brigády prelomili ďalší úsek ruských hraníc. Ako referuje web Ukrajinská pravda, uviedol to v pondelok komunikačný úrad ukrajinského veliteľstva vzdušných útočných síl. Presné miesto prelomenia hraníc s Ruskom však nezverejnil.

„Jednotky 95. samostatnej leteckej útočnej brigády ukrajinských vzdušných útočných síl prelomili jeden z úsekov ruských hraníc. Od začiatku operácie v Kurskej oblasti Ruskej federácie ide o druhú úspešnú akciu zameranú na preniknutie cez ruské hranice," konštatoval komunikačný úrad.

Ukrajinská armáda zverejnila videozáznam ukazujúci prelomenie ženijných prekážok, postupovanie výsadkových útočných jednotiek na ruské územie a počiatočné zrážky v pohraničnej oblasti, kde ukrajinské tanky narážajú na ruské opevnenie.

10:55 Jedna žena zahynula pri ruskom útoku na juhoukrajinskú Chersonskú oblasť a ďalších sedem osôb utrpelo zranenia, oznámil v pondelok tamojší gubernátor Olexandr Prokudin. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Gubernátor na Telegrame oznámil, že v Chersone ruská paľba a nálety zasiahli obytné budovy, pričom v nedeľu zahynula jedna 61-ročná žena.

Podľa Produkina ruská armáda zasiahla administratívnu budovu, banku, viacposchodovú budovu a 20 domov. „Okupanti tiež poškodili plynovod, autobusy a súkromné autá,“ napísal gubernátor.

Rusko v nedeľu neskoro večer podniklo najmenej sedem útokov na Záporožskú oblasť a mesto Záporožie, oznámil tamojší gubernátor Ivan Fedorov. Útok na Záporožie si podľa gubernátora vyžiadal najmenej 16 zranených vrátane 15-ročného chlapca.

10:52 Viac ako 58 skladových budov a niekoľko otvorených priestorov s muníciou ľahlo popolom alebo bolo vážne poškodených pri sobotňajšom ukrajinskom útoku dronmi na arzenál patriaci Hlavnému raketovému a delostreleckému riaditeľstvu ruského ministerstva obrany, ktorý sa nachádza pri obci Okťabrskyj v Tverskej oblasti. Uviedlo to spravodajstvo z otvorených zdrojov OSINT MT Anderson s odkazom sa na nové satelitné snímky. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.

10:22 Manželky a príbuzní mužov mobilizovaných do ruskej armády do vojny na Ukrajine, ktoré v sobotu demonštrovali pred ruským ministerstvom obrany v Moskve, začali stíhať za účasť na úradmi nepovolenej verejnej akcii. V noci na pondelok o tom informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), píše TASR.

Zhromaždenie pri budove ministerstva obrany bolo načasované na druhé výročie mobilizácie, ktorú oznámil ruský prezident Vladimir Putin 21. septembra 2022. Jeho oznámenie vyvolalo masový odchod mužov i žien, na ktorých sa mobilizácia vzťahovala, do cudziny.

Vlani koncom októbra ruský prezident oznámil ukončenie mobilizácie. Výnos o tom však nepodpísal s tým, že to nie je potrebné.

RFE/RL upozorňuje, že práve neexistencia takéhoto výnosu umožňuje vojenským orgánom neprepustiť mobilizovaných zo služby, keďže v Rusku legálne naďalej platí mobilizačný režim.

Putin neskôr vyhlásil, že mobilizovaní zostanú v armáde až do skončenia takzvanej špeciálnej vojenskej operácie, ako ruské úrady nazývajú vojnu na Ukrajine.

Protest proti mobilizácii v Moskve

Fotogaléria 13 fotiek

+10

9:25 Grécke vojenské námorníctvo pokračuje v manévroch, ktoré majú odradiť ruské lode od prečerpávania ropy z jedného plavidla na iné. Moskva sa takto usiluje obchádzať sankcie, ktoré na ňu uvalil Západ za jej veľkú inváziu na Ukrajinu, ktorá sa začala 24. februára 2022.

Čítajte viac Rusi predávajú ropu za miliardy aj pod nosom NATO. Dá sa tomu zabrániť?

9:18 Bilancia ranených stúpla po ruských vzdušných úderoch na mesto Záporožie na juhovýchode Ukrajiny stúpla. Bolo zranených najmenej 16 civilistov, vrátane jedného dieťaťa. Útok čiastočne zničil jednu obytnú budovu a niekoľko ďalších poškodil, uviedol podľa serveru The Kyiv Independent šéf oblastnej správy Ivan Fedorov. Rusko podľa Kyjeva útočilo aj na ďalších miestach na Ukrajine. Moskva sa k útoku zatiaľ nevyjadrila.

Záchranári v Záporoží evakuovali obyvateľov z viacerých poškodených bytových domov, informovalo na sieti Telegram ukrajinské ministerstvo vnútra. Podľa predbežných informácií Rusko na Záporoží útočilo svojimi navádzanými bombami KAB.

Záporožská polícia na telegrame uviedla, že mesto bolo terčom spolu šiestich úderov, Fedorov neskôr hovoril o siedmich útokoch na mesto a priľahlú oblasť. Poškodených podľa neho bolo 13 bytových domov, rodinné domy, vzdelávacie inštitúcie, garáže a tiež automobily.

8:33 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rámci svojej návštevy v Spojených štátoch zavítal v nedeľu do závodu na výrobu munície v meste Scranton v štáte Pensylvánia, kde sa vyrábajú náboje pre Ukrajinu, informovala britská stanica BBC monitorovaná agentúrou TASR.

Podľa webovej stránky prezidenta Ukrajiny na stretnutí s pracovníkmi a vedením závodu Zelenskyj poznamenal, že v tomto a ďalších vojensko-priemyselných podnikoch Spojené štáty už niekoľkokrát zvýšili výrobu a naďalej zvyšujú kapacitu.

Závod v Scrantone vyrába okrem iných typov munície aj kovové komponenty pre 155 mm delostrelecké granáty a mínometné náboje. Zamestnaných je tam 400 ľudí a Zelenskyj podľa vlastných slov cítil potrebu poďakovať sa im za ich prácu, ktorá znamená aj „záchranu miliónov Ukrajincov“, a za pomoc pri odolávaní invázii rozpútanej ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

8:16 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 330 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 643 750, uviedol v pondelok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 16 tankov, 30 obrnených bojových vozidiel pechoty, 81 delostreleckých systémov a dva raketomety.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 784 tankov, 17 252 obrnených bojových vozidiel pechoty, 18414 delostre­leckých systémov a 1 197 raketometov.

7:39 Letecká divízia ruskej Čiernomorskej flotily cvičila boj proti leteckým i námorným bezpilotným cieľom, uviedla v pondelok ruská tlačová agentúra Interfax s odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany. TASR informuje podľa agentúry Reuters.

Na manévroch sa zúčastnili dvojmotorové dvojmiestne stíhačky typu Suchoj Su-30SM a protivzdušná obrana Čiernomorskej flotily.

„Bojové ciele misie boli plnené v tme, v rôznych výškach a zahŕňali stúpanie do stratosféry do výšky viac ako 13-tisíc metrov,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany.

Stíhačky Suchoj SU-30SM sú navrhnuté na vybojovanie vzdušnej nadvlády, blokovanie nepriateľských letísk a ničenie vzdušných, pozemných a námorných cieľov za všetkých meteorologických podmienok vo dne i v noci, uvádza Interfax.

6:48 Najmenej deväť ľudí utrpelo zranenia pri ruských vzdušných útokoch na mesto Záporožie na juhovýchode Ukrajiny, uviedli v pondelok zástupcovia Ukrajiny. TASR informuje na základe správy agentúry Reuters.

Záchranné zložky evakuovali obyvateľov z niekoľkých poškodených bytových domov, uviedlo ukrajinské ministerstvo vnútra prostredníctvom sociálnej siete Telegram. Podľa predbežných informácií použilo Rusko na útok riadené bomby KAB, dodalo ministerstvo vnútra.

Ukrajinské záchranné zložky zverejnili na svojej stránke na sociálnej sieti Facebook video, ktoré zachytáva záchranárov pri pokuse o uvoľnenie dverí do bytu blokovaných troskami. Video tiež zachytáva ošetrovanie zranených ľudí v noci pred poškodenou obytnou budovou.

6:35 Vojnu na Ukrajine považuje bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder za veľmi nebezpečnú a ľudia na západe podceňujú riziko eskalácie, vyjadril sa podľa švajčiarskeho Weltwoche. Mier bol pritom nadosah, uviedol na podujatí, ktoré Weltwoche nedávno organizoval.

Nemecký denník Die Welt priblížil, čo Schröder na podujatí povedal. Bývalý kancelár, ktorý je známy dobrými vzťahmi s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, uviedol, že ho neoslovila nemecká vláda, ale kontaktovala ho ukrajinská strana cez švajčiarske vydavateľstvo Ringier. Preto sa zúčastnil mierového rokovania v tureckom Istanbule pred dvomi rokmi.

Ukrajinci podľa neho odmietli Švajčiarsko aj Dubaj ako miesto konania rokovaní, nakoniec bolo vybraté Turecko.

Na rozdiel od niektorých tvrdení v médiách bol mier na dosah, povedal Schröder. Pôvodne navrhovaný kompromis, ktorý podporila väčšina účastníkov, bol ponechať východné územia (Donbas) Ukrajine. Na Krym by sa vzťahovalo „juhotirolské riešenie“, čo by znamenalo vytvorenie ruskej enklávy. Vstup Ukrajiny do NATO bol v balíku opatrení zatiaľ odmietnutý.

Ale vláda ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského nebola schopná slobodne sa rozhodnúť, povedal Schröder, bez toho, aby hovoril o podrobnostiach. „Mocnejšie kruhy“ za Zelenským zablokovali mier. Verilo sa, že pokračovanie bojov by Rusko strategicky oslabilo. Médiá a americkí generáli boli presvedčení, že Putina možno poraziť a zbaviť ho funkcie.

Bývalý kancelár stále považuje vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou za nebezpečnú a varoval, že Západ podceňuje, že by mohla ešte eskalovať. Schröder kritizoval Putinovu inváziu ako „vážnu chybu“. Ukrajina – aj keby sa stala krajinou NATO – by nepredstavovala akútnu hrozbu pre Rusko. Západ však prehliada historicky založené bezpečnostné záujmy Ruska. „Najmä my Nemci by sme sa mali správať opatrne a konštruktívne na pozadí druhej svetovej vojny a zločinov spáchaných v mene Nemecka,“ povedal Schröder podľa Die Welt.

Nie je proti podpore Ukrajiny financiami a zbraňami na sebaobranu, ale EÚ to musí spojiť s požiadavkami na ukrajinskú vládu, aby predložila seriózne a realistické mierové scenáre: „Túto vojnu bude potrebné ukončiť rokovaniami. V každom prípade sa to nedá rozhodnúť vojensky. Bude to chcieť kompromisy,“ tvrdí. Rusko nemožno vojensky poraziť, tvrdí Schröder. Podľa Die Welt doslova povedal: „Odporúčam, aby sa každý, kto tomu verí, pozrel do historických kníh, od Napoleona po Hitlera, všetci zlyhali. Po počiatočných pochybnostiach Rusi veľkou väčšinou stáli za svojím prezidentom. "Sú presvedčení, že Západ využíva Ukrajinu len ako oštep, aby zrazil Rusko na kolená“.

Po Ukrajine sú Nemecko a EÚ medzi najviac porazenými v tejto vojne. Exkancelár ľutuje, že medzi Francúzskom a Nemeckom neexistuje úzka spolupráca a že obe krajiny neovplyvnili Washington.

6:30 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu navštívil fabriku na výrobu munície v americkom štáte Pensylvánia. Podľa agentúry AP poďakoval zamestnancom a požiadal o ďalšie dodávky. Týmto bodom programu Zelenskyj začal svoj nabitý týždeň v USA, počas ktorého okrem iného vystúpi na Valnom zhromaždení OSN a stretne sa s americkým náprotivkom Joom Bidenom.

Zelenskyj navštívil závod v Pensylvánii za prísnych bezpečnostných opatrení. Podľa AP poďakoval robotníkom, ktorí vyrábajú muníciu nevyhnutnú pre boj jeho krajiny proti ruským pozemným silám.

Demokratický člen Snemovne reprezentantov Matt Cartwright, ktorý sa na stretnutí v závode na výrobu munície v Scrantone zúčastnil, povedal, že prezident mal jednoduchý odkaz: „Ďakujem vám. A potrebujeme vi­ac“.

Scrantonský závod je jedným z mála v USA, ktorý vyrába delostrelecké granáty kalibru 155 milimetrov. Počas uplynulého roka navýšil produkciu. Ukrajina ich od USA dostala už viac ako tri milióny, píše AP.

Zelenskyj potvrdil, že vyjadril vďačnosť všetkým zamestnancom závodu. „Na miestach, ako je toto, naozaj cítite, že demokratický svet môže zvíťaziť,“ napísal na sieti X. „Ďakujem takýmto ľuďom – na Ukrajine, v Amerike a vo všetkých partnerských krajinách – ktorí neúnavne pracujú na tom, aby bola zabezpečená ochrana života,“ dodal Zelenskyj.

Ukrajinský prezident v nedeľu začal niekoľkodňovú návštevu USA. V utorok a v stredu vystúpi na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku a potom odcestuje do Washingtonu, kde bude vo štvrtok rokovať s prezidentom Joom Bidenom a viceprezidentkou Kamalou Harrisovou, ktorá kandiduje na prezidentku.