Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 944 dní
- Ruskí okupanti prišli podľa Ukrajiny o ďalších 1 400 vojakov
- Zelenskyj: Plán víťazstva nad Ruskom je most k mieru. Vojna sa rozhodne túto jeseň
- Kremeľ odpovedá Zelenskému: Vojnu ukončíme, až keď dosiahneme svoje ciele
- Čína je pre ruský zbraňový priemysel kľúčová. Až 60 percent zahraničných súčiastok dováža Peking
- Ruský kanibal sa vrátil z vojny. V rodnej vieske sa zotavuje zo zranení. Ľudia sa pýtajú, koho ešte zožerie
- Ruské útoky počas uplynulého dňa zabili štyroch civilistov
- VIDEO: Napína Moskva jadrové svaly počas Zelenského návštevy v USA? Pozdĺž Aljašky leteli ruské bombardéry
- USA v rámci nového balíka pomoci dodajú Ukrajine bomby, rakety i vozidlá
22:20 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok vyhlásil, že Rusko možno k mieru len prinútiť. Na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN tiež odsúdil Irán a Severnú Kóreu ako „komplicov“ v tejto vojne, informuje TASR s odvolaním sa na agentúry AFP a Reuters.
Zelenskyj na mimoriadnom zasadnutí BR OSN, na ktorom bol aj zástupca Ruska, označil výzvy Moskvy na dialóg za neúprimné. „Vieme, že niektorí vo svete chcú hovoriť s (ruským prezidentom Vladimirom) Putinom, aby si od neho možno vypočuli, že je rozčúlený, pretože si uplatňujeme svoje právo brániť našich obyvateľov,“ povedal Zelenskyj s tým, že takéto názory sú „šialenstvo“.
„Putin porušil toľko medzinárodných noriem a pravidiel, že sa sám nezastaví. Rusko môže byť k mieru len prinútené a to je presne to, čo je potrebné – prinútiť Rusko k mieru,“ vyhlásil ukrajinský líder.
Kritizoval tiež Teherán a Pchjongjang, ktoré západné spravodajské služby obviňujú z dodávok zbraní Rusku. „Rusko nemá nijaký legitímny dôvod robiť z Iránu a Severnej Kórey de facto komplicov vo svojej zločinnej vojne v Európe, keď ich zbrane nás zabíjajú, zabíjajú Ukrajincov,“ uviedol Zelenskyj.
Ukrajinský prezident v utorok vystúpi vo všeobecnej rozprave Valného zhromaždenia OSN v New Yorku a vo štvrtok sa v Bielom dome vo Washingtone stretne s prezidentom USA Joeom Bidenom.
Očakáva sa, že Zelenskyj Bidenovi predloží svoj návrh, ktorý označuje za plán víťazstva. Spojené štáty navštívil pred novembrovými voľbami, pred ktorými prezidentský kandidát republikánov Donald Trump spochybňuje pokračujúcu podporu pre Ukrajinu.
21:00 Spojené štáty dodajú Ukrajine v rámci nového balíka vojenskej pomoci za 375 miliónov dolárov (336 miliónov eur) kazetové bomby, muníciu pre raketové systémy, delostreleckú techniku a obrnené vozidlá. S odvolaním sa na utorkové údaje od amerických predstaviteľov o tom informovala tlačová agentúra AP, píše TASR.
Oficiálne oznámenie príde zrejme v stredu, keď ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vystúpi na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN. Očakáva sa, že znova vyzve USA, aby umožnili ukrajinskej armáde používať zbrane dlhého dosahu aj na údery hlbšie na území Ruska. Vo štvrtok sa Zelenskyj vo Washingtone stretne s americkým prezidentom Joeom Bidenom a viceprezidentkou Kamalou Harrisovou.
Nový balík vojenskej pomoci bude jedným z najväčších, aké Washington schválil pre Ukrajinu v posledných mesiacoch. Dodajú ju zo zásob amerického ministerstva obrany, aby ju mohli poslať rýchlejšie, priblížila AP.
Koncom septembra môže vypršať vyčlenenie šiestich miliárd dolárov na pomoc Ukrajine, ak Kongres Pentagónu nepredĺži povolenie dodávať Kyjevu zbrane zo svojich zásob.
Od začiatku invázie Ruska vo februári 2022 poskytli Spojené štáty Ukrajine bezpečnostnú pomoc za celkovo viac ako 56,2 miliardy dolárov.
18:40 Brazília a Čína navrhli šesťbodový plán na začatie rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou o ukončení ich konfliktu, oznámil v utorok brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva. Lula o návrhu hovoril telefonicky s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Vo svojom príhovore počas prvého dňa všeobecnej rozpravy Valného zhromaždenia OSN však Lula bližšie informácie týkajúce sa plánu neuviedol.
Brazílsky prezident v príhovore v utorok tiež varoval, že konflikt v Pásme Gazy sa „nebezpečne rozširuje“ do Libanonu, a vyzval na prímerie. „Právo na obranu sa stalo právom na pomstu, ktorá bráni dohode o prepustení rukojemníkov a odsúva prímerie,“ uviedol Lula.
Zároveň zopakoval žiadosť Brazílie o reformu Organizácie Spojených národov, ktorá si podľa neho nerobí svoju prácu pri reprezentovaní svetového spoločenstva a zastavovaní vojen. Lula kritizoval, že každoročne sa minú desiatky miliárd dolárov na vojenský arzenál. Tieto financie by podľa neho mali byť použité na elimináciu chudoby a boj s klimatickými zmenami.
Brazílsky líder vyzval na drastickejšie kroky v boji proti klimatickej kríze a upozornil, že rok 2024 bude zrejme najteplejším v moderných dejinách. Zároveň poukázal na ničivé lesné požiare, ktoré sužujú aj Brazíliu, v ktorej sa nachádza Amazonský prales, uvádza agentúra DPA.
„Zastavenie hladovania je najnaliehavejším záväzkom mojej vlády,“ uviedol trojnásobný brazílsky prezident.
17:58 Americký prezident Joe Biden vyhlásil, že invázia ruského prezidenta Vladimira Putina na Ukrajinu nebola úspešná. Svetové spoločenstvo vyzval, aby podporovalo Kyjev, kým nezvíťazí, informuje TASR na základe správ agentúr AFP a Reuters.
„Putinova vojna nebola úspešná vo svojom hlavnom cieli. Zaumienil si zničiť Ukrajinu, no Ukrajina je stále slobodná. Chcel oslabiť NATO, no NATO je väčšie, silnejšie a jednotnejšie ako kedykoľvek predtým,“ povedal Biden v poslednom prejave v prezidentskej funkcii pred Valným zhromaždením OSN.
Biden vyzval Izrael a palestínske hnutie Hamas, aby po mesiacoch snáh dotiahli do konca návrh na prímerie v Pásme Gazy. Dohoda „privedie rukojemníkov domov a zaistí bezpečnosť pre Izrael a Gazu vymanenú z područia Hamasu, zmierni utrpenie v Gaze a ukončí túto vojnu“, povedal.
Šéf Bieleho domu varoval pred vojnou plného rozsahu v Libanone, kde je podľa neho napriek eskalácii stále možné diplomatické riešenie.
16:47 Od začiatku invázie na Ukrajinu sa represie v Rusku zhoršili, uviedla v utorok osobitná spravodajkyňa Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC) pre Rusko Marijana Kacarovová. Varovala tiež pred svojvoľným väznením a možnými rizikami pre viac ako 1000 politických väzňov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
„V krajine teraz vládne štátom podporovaný systém strachu a trestov vrátane mučenia, ktorý má absolútnu imunitu,“ zdôraznila Kacarovová. Bývalá vyšetrovateľka organizácie Amnesty International v správe o stave ľudských práv v Rusku uviedla, že nátlak sa od začiatku vojny zvýšil a v krajine je už celkovo vyše 1300 politických väzňov.
Podľa jej slov mnohých ľudí uväznili na základe vykonštruovaných obvinení. Ako príklad uviedla odsúdenie kňaza na sedem rokov väzenia za modlitbu proti vojne.
„Hrozí im čokoľvek vrátane celkového zničenia ich zdravia či smrti tak, ako (opozičnému lídrovi Alexejovi) Navaľnému,“ vyhlásila ešte v pondelok a upozornila na častejšie používanie trestov ako je mučenie alebo umiestnenie do samoväzby.
Rusko podľa Kacarovovej nereagovalo na jej pokus o kontakt. Jeho miesto v Bezpečnostnej rade OSN v utorok zostalo prázdne a diplomatická misia krajiny v Ženeve bezprostredne nereagovala na žiadosť o komentár, uvádza Reuters.
16:40 Svet nesmie odvracať zrak od vojny na Ukrajine a nesmie podľahnúť únave, vyhlásil dnes americký prezident Joe Biden v prejave na Valnom zhromaždení OSN. Spojené štáty podľa neho v podpore napadnutej krajiny nepoľavia, akokoľvek je vývoj vzhľadom na novembrové prezidentské voľby v USA neistý.
„Nesmieme podľahnúť únave, nesmieme odvracať zrak. Moja odpoveď znie, že v podpore Ukrajiny nepoľavíme,“ povedal Biden. Pre 81-ročného šéfa Bieleho domu, ktorý neusiluje o znovuzvolenie, je dnešné vystúpenie posledným prejavom k VS OSN z pozície hlavy štátu. K požiadavke Kyjeva, aby mohli ukrajinskí obrancovia útočiť na ciele v ruskom tyly západnými ďalekonosnými zbraňami, sa prezident nevyjadril.
15:38 Pri ruskom útoku na výškovú obytnú budovu v ukrajinskom meste Charkov zahynuli v utorok najmenej tri osoby a 15 utrpelo zranenia. Podľa tamojších úradov môžu byť ďalší ľudia uväznení pod troskami. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
„Došlo k priamemu zásahu jednej výškovej budovy,“ vyhlásil gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Syniehubov v aplikácii Telegram. Na záberoch na sociálnych sieťach vidieť dieru v zasiahnutej budove.
Rusko podľa Syniehubova útočilo navádzanými bombami KAB, zaznamenané boli najmenej dva zásahy obytných budov.
Primátor Charkova Ihor Terechov na Telegrame uviedol, že Rusko popoludní zaútočilo na najmenej štyri štvrte vrátane najhustejšie obývanej časti mesta.
15:18 Koniec vojny s Ruskom je bližšie, ako si mnohí myslia, uviedol v dnes zverejnenom rozhovore s americkou stanicou ABC ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Vyzval tiež spojencov, aby jeho krajinu posilnili ďalšími dodávkami zbraní.
„Myslím, že sme mieru bližšie, ako si myslíme,“ povedal Zelenskyj. „Sme bližšie ku koncu vojny. Len musíme byť veľmi silní, veľmi silní,“ dodal s tým, že posilnenie Ukrajiny je základom „plánu víťazstva“, ktorý chce pri svojej terajšej ceste po Spojených štátoch predstaviť americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi a ďalším americkým činiteľom.
Ukrajina sa vyše dva a pol roka bráni rozsiahlej ruskej agresii, jej možnosti od bojiska však do veľkej miery závisia od dodávok zbraní a ďalšej pomoci zo Západu. „Žiadame našich priateľov, našich spojencov, aby nás posilnili. Je to veľmi dôležité,“ povedala pre ABC hlava ukrajinského štátu.
Plán podľa Zelenského počíta s posilnením Ukrajiny a natoľko silným „psychologickým“ dopadom na Rusko, že sa Moskva rozhodne vojnu ukončiť diplomatickou cestou. Minulý týždeň Zelenskyj uviedol, že realizácia plánu závisí od rýchlych rozhodnutí spojencov, predovšetkým USA.
14:20 Štyria ukrajinskí civilisti prišli o život a ďalších 39, vrátane dvoch detí, utrpelo zranenia v dôsledku útokov, ktoré ruská armáda podnikla v noci na utorok. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje utorkové správy regionálnych úradov.
Jeden civilista prišiel o život v meste Kramatorsk a ďalší v obci Udačne v okrese Pokrovsk v Doneckej oblasti, uviedol tamojší gubernátor Vadym Filaškin. V Charkovskej oblasti pri útoku na mesto Kupiansk zahynula 82-ročná žena, povedal šéf oblasti Oleh Synjehubov.
Ruský nočný útok na Záporožie zabil jedného človeka, uviedol gubernátor oblasti Ivan Fedorov. Cieľom útoku bolo zariadenie kritickej infraštruktúry a obytná štvrť, konštatoval Fedorov. Dodal, že poškodených bolo viac ako 70 bytových domov.
VAROVANIE: Zábery nie sú vhodné pre slabšie povahy.
14:17 V malej dedinke neďaleko Volgogradu zavládol strach. Dvetisíc päťsto obyvateľov je v strehu, odkedy sa do Rachinky vrátil trojnásobný vrah a ľudožrút, ktorý zjedol srdce jednej zo svojich obetí.
Čítajte viac Ruský kanibal sa vrátil z vojny. V rodnej vieske sa zotavuje zo zranení. Ľudia sa pýtajú, koho ešte zožerie
14:15 Na okraj 79. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku sa v pondelok uskutočnilo aj neformálne stretnutie ministrov členských štátov Európskej únie. Šéfovia diplomacií rokovali predovšetkým o aktuálnej situácii na Ukrajine a Blízkom východe. SR zastupoval minister zahraničných vecí Juraj Blanár. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.
Blanár počas schôdzky ocenil tohtotýždňovú návštevu nového šéfa ukrajinskej diplomacie Andrija Sybihu v Bratislave. Európskym partnerom tiež priblížil informácie o plánovanom spoločnom rokovaní vlád SR a Ukrajiny začiatkom októbra. Informoval ich aj o dodávkach humanitárnej pomoci, ktorú poskytne Slovensko Ukrajine pri zazimovaní v rámci materiálnej aj energetickej podpory a odmínovania.
SR podľa Blanára podporuje organizáciu druhého mierového summitu o Ukrajine, no podľa jeho slov musí prebehnúť „za účasti všetkých strán konfliktu“. „Je nevyhnutné využiť diplomatické cesty a zastaviť nezmyselné zabíjanie, preto potrebujeme vyzdvihnúť perspektívy mieru,“ zdôraznil.
Na margo energetickej situácie na Ukrajine slovenský minister vo svojom vystúpení zopakoval konkrétne kroky, ktorými SR pomáha svojmu východnému susedovi vrátane dodávok elektrickej energie na komerčnom základe a potrebnými humanitárnymi balíkmi.
Na ministerskom zasadnutí bola témou diskusie aj kritická situácia na Blízkom východe so zámerom hľadania riešení na zastavenie porušovania medzinárodného práva a ďalšej eskalácie v regióne.
Blanár sa v pondelok stretol aj s predstaviteľmi amerických židovských organizácií a s vybranými lídrami na pracovnom obede Svetového ekonomického fóra. V utorok sa zúčastní na slávnostnom otvorení všeobecnej rozpravy 79. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN a vystúpi na krátkom stretnutí Bezpečnostnej rady OSN k situácii na Ukrajine.
Čítajte aj Blanár ocenil 30 rokov slovensko-americkej spolupráce. Rezort podporil aj oslavy založenia AmCham na Slovensku
14:00 Ukrajina za ostatný rok pomocou bezpilotných lietadiel zničila alebo poškodila v Rusku viac ako 200 vojenských zariadení. Ako referuje web Kyiv Independent, pre Forbes Ukraine to napísal ukrajinský minister obrany Rustem Umerov.
„Dnes ukrajinské bezpilotné lietadlá preletia viac ako tisíc kilometrov, dosiahnu Murmansk a Povolžie a ničia ruské ropné rafinérie a letiská,“ napísal Umerov a dodal, že medzi cieľmi ukrajinských síl boli riadiace strediská, letiská, lode, systémy protivzdušnej obrany a ruské vojenské základne.
Ukrajinská armáda sa ukázala ako priekopník v technológii bezpilotných lietadiel, ktorá využíva inovatívne spôsoby, ako podkopať ruskú personálnu a muničnú výhodu. Drony zhadzujú bomby na pozemné pozície, zatiaľ čo námorné bezpilotné lietadlá boli kľúčové pri zneškodnení ruskej dominancie v Čiernom mori.
13:20 Muničná iniciatíva nakupuje aj staršiu muníciu, problémy sa preto môžu objavovať, sú ale ojedinelé. Novinárom to dnes v reakcii na pondelkový text nemeckého denníka Handelsblatt povedala ministerka obrany Jana Černochová (ODS). Na dodanú muníciu sa podľa nej nesťažoval ani nový ukrajinský veľvyslanec v ČR, s ktorým sa stretla minulý týždeň, ani donátori, ktorí nákupy platia. Podľa denníka sa Ukrajina sťažovala v Česku na kvalitu munície listom.
„Vieme, že nekupujeme muníciu iba novú, nakupujeme aj staršiu, ktorá môže mať možné problémy,“ povedala pri návšteve pražskej Ústrednej vojenskej nemocnice. Ide však podľa nej o ojedinelé prípady. Podľa denníka sa ale Ukrajina v liste sťažovala Česku, že časť delostreleckých granátov dodaných v českej muničnej iniciatíve vybuchuje predčasne, čím ohrozuje ukrajinských vojakov i techniku.
Podľa Černochovej táto informácia môže mať za cieľ vyvolávať vo verejnosti pocit, že niečo s muničnou iniciatívou nie je v poriadku. „Nikto z tých donátorov nemá žiadnu pochybnosť,“ povedala. Dodala, že donátori môžu dodávky kontrolovať.
13:16 Francúzsko na podporu ukrajinského energetického sektora do konca tohto roka poskytne 60 miliónov eur. Uviedol to na mikroblogovacej sieti X osobitný vyslanec Francúzska pre obnovu a rekonštrukciu Ukrajiny Pierre Heilbronn. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda.
Heilbronn zastupoval Francúzsko na stretnutí ministrov zahraničných vecí skupiny G7+ o podpore ukrajinskej energetiky, ktoré sa konalo počas Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov v New Yorku.
„S blížiacou sa zimou je situácia kritická. Musíme konať teraz, aby sme urýchlene priniesli konkrétne energetické riešenia. Francúzsko poskytne do konca roka najmenej 60 miliónov eur,“ vyhlásil Heilbronn.
13:03 Dva ruské strategické bombardéry Tu-95MS vykonali plánovaný let nad neutrálnymi vodami Beringovho mora blízko západného pobrežia Aljašky, uviedlo dnes ministerstvo obrany v Moskve. Podľa Spojených štátov nešlo o hrozbu.
Čítajte viac VIDEO: Napína Moskva jadrové svaly počas Zelenského návštevy v USA? Pozdĺž Aljašky leteli ruské bombardéry
12:52 Jedna osoba zahynula a ďalšie dve sa zranili v utorok pri ruskom útoku riadenými leteckými bombami na mesto Kosťantynivka v Doneckej oblasti, oznámil tamojší gubernátor Vadym Filaškin. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
„Rusi zhodili na mesto dve riadené bomby. Zahynul 39-ročný muž, ďalší dvaja boli zranení a sú v stredne ťažkom stave,“ napísal Filaškin v príspevku na Telegrame.
Gubernátor dodal, že pri útoku došlo k poškodeniu dvoch nešpecifikovaných infraštruktúrnych zariadení.
Kosťantynivka leží približne 12 kilometrov od strategicky dôležitého mesta Časiv Jar, kde sa ukrajinské jednotky pokúšajú zabrániť ruskému postupu na západ.
12:50 Nórsko vyčlení sto miliónov nórskych korún na pokračovanie evakuácií vážne zranených Ukrajincov na liečbu v Európe. Pre denník VG to povedal nórsky premiér Jonas Gahr Støre, informuje web Ukrajinská pravda.
„Máme lietadlo a posádku s veľkým medzinárodným uznaním, aby sme túto prácu zvládli," povedal Støre.
Od augusta 2022 preváža zranených z Ukrajiny do európskych krajín lietadlo škandinávskej leteckej firmy SAS upravené na jednotku intenzívnej starostlivosti. Platnosť dohody o tejto preprave medzi Nórskom a Európskou úniou mala vypršať v novembri. Nórsko sa však rozhodlo predĺžiť zmluvu do apríla budúceho roka, pričom na prevádzku lietadla vynaloží sto miliónov nórskych korún.
12:11 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok vyhlásil, že „špeciálna vojenská operácia“ na Ukrajine bude ukončená hneď po tom, čo tam budú dosiahnuté ciele Ruskej federácie. Peskov takto reagoval na otázku, ako Kremeľ vníma najnovšie vyhlásenie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že mier je bližšie, ako by sa mohlo zdať. TASR informuje podľa agentúry Reuters.
Peskov vo svojom vyhlásení pre médiá pripomenul, že „každá vojna sa, tak či onak, končí mierom“. Dodal, že pre Rusko neexistuje žiadna alternatíva k dosiahnutiu svojich cieľov. Doplnil, že hneď, ako budú tieto ciele dosiahnuté, špeciálna vojenská operácia – ako Rusko označuje plnoformátovú vojnu proti Ukrajine – bude skončená.
Pokiaľ ide o možné rozhodnutie Západu umožniť Ukrajine použiť západné rakety dlhého doletu hlboko v ruskom vnútrozemí, Peskov odkázal na vyhlásenie ruského prezidenta Vladimira Putina na ekonomickom fóre v Petrohrade.
Putin vtedy uviedol, že ak by západné štáty dali Ukrajine takýto súhlas, Rusko by mohlo v dosahu USA a ich spojencov rozmiestniť svoje konvenčné rakety.
Peskov odkázaním na toto Putinovo vyjadrenie podľa Reuters reagoval na medializované špekulácie, že Kremeľ by sa mohol vzdať moratória na jadrové skúšky platného od postsovietskych čias.
Čítajte aj Už žiadne mierové rokovania nebudú, nepriateľa zničíme úplne, reaguje Medvedev na inváziu do Ruska
12:05 Poľský prezident Andrzej Duda sa domnieva, že každý, kto hovorí, že sa chystá blokovať prístup Ukrajiny do Európskej únie, zapadá do politiky Vladimíra Putina. Ako referuje web rp.pl, v rozhovore pre Polsat News skonštatoval, že nechce vytvárať napätie medzi Varšavou a Kyjevom.
„Snažil som sa konať tak, aby sa medzi Varšavou a Kyjevom v rámci možností nevytvárali body napätia. Nebolo to jednoduché, pretože sú medzi nami ťažké témy. Ale o týchto otázkach som diskutoval aj s prezidentom Zelenským a najlepším príkladom toho bola prezidentova prítomnosť v Lucku na výročie volynskej tragédie,“ povedal Duda.
Volynská tragédia bola séria udalostí, ktoré viedli k etnickým čistkám poľského a ukrajinského obyvateľstva v roku 1943 počas druhej svetovej vojny. Poľsko považuje volynskú tragédiu za genocídu Poliakov. „Aj v záujme Ukrajiny je nájsť s nami porozumenie vo všetkých zložitých otázkach, vrátane historických. Nezabúdajme, že Ukrajinci majú veľa problémov súvisiacich s ich minulosťou z druhej svetovej vojny,“ dodal Duda.
Komentáre poľského prezidenta prišli v rámci odozvy na vyhlásenia ministra obrany Władysława Kosiniaka-Kamysza, ktorý sa v lete nechal počuť, že ak sa problém volynskej tragédie nevyrieši medzi Varšavou a Kyjevom, Ukrajina nemá miesto v Európskej únii.
Duda pripomenul, že Putin zaútočil na Ukrajinu, aby zastavil jej integráciu do EÚ. „Ak niekto v tejto súvislosti hovorí, že ide blokovať prístup Ukrajiny do Európskej únie, tak sa hodí do politiky Vladimíra Putina. No, neviem, či je to zámer tých, ktorí sú teraz pri moci,“ skonštatoval poľský prezident.
11:57 Ukrajinská tajná služba SBU dnes uviedla, že v Charkovskej oblasti na východe krajiny zadržala ruského agenta v radoch ukrajinskej armády, ktorý pomáhal navádzať ruské údery na vlastnú jednotku.
Štyridsaťpäťročný obyvateľ Charkova mobilizovaný do ukrajinskej armády bol podľa SBU zverbovaný na diaľku tento rok v auguste. Ruskej strane odovzdával pomocou anonymného chatu na platforme Telegram geolokačné údaje z aplikácie Google Maps o rozmiestnení svojej brigády. Výmenou za to mu bol sľúbený bezpečný prechod frontových línií do Ruska.
„Zhromažďoval a odovzdával informácie o následkoch raketových úderov, o polohe personálu a vojenskej techniky ukrajinskej armády, o umiestnení vládnych úradov a orgánov vojenského velenia,“ uviedla vo vyhlásení vojenská prokuratúra.
SBU, ktoré zverejnila úryvky z údajne zachytenej komunikácie, muža zadržala vo fáze prípravy úteku do Ruska. Obvinený bol z vlastizrady v čase stanného práva, za čo mu hrozí až doživotné väzenie.
11:02 Septembrová svadba Olhy Ševčenkovej a Mykyty Puchkana bola unikátna. Vzali sa online. Boli jednými z prvých ľudí, ktorí uzavreli svadbu pomocou mobilnej aplikácie Dija vyvinutej na Ukrajine, píše server The Kyiv Independent.
Čítajte viac Unikátne svadby budúcnosti na Ukrajine: Páry si hovoria svoje "áno" cez mobil
10:15 Približne 60 percent zahraničných súčiastok nájdených v ruských zbraniach na ukrajinskom bojisku sa do Ruska dostalo z Číny. Podľa agentúry Reuters to dnes uviedol poradca kancelárie ukrajinského prezidenta Vladyslav Vlasjuk.
„Ak zoberieme všetky obvyklé typy zbraní a spočítame komponenty vyrobené v zahraničí, asi 60 percent z nich pochádza z Číny. Viedli sme o tom dlhé diskusie s niektorými výrobcami,“ povedal Vlasjuk s tým, že Čína v tomto ohľade" predstavuje najväčší problém".
Podľa Vlasjuka pochádzajú dôležité súčiastky používané v sledovacích zariadeniach, v dronoch a v raketách tiež zo Spojených štátov, Holandska, Japonska či Švajčiarska.
10:01 Ruské sily spustili útok na východoukrajinské mesto Vuhledar, ktoré sa pokúšajú dobyť od začiatku invázie v roku 2022. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters odolávajúcej sa na ruských vojnových blogerov a štátne médiá.
„Ruské jednotky vstúpili do Vuhledaru — útok na mesto sa začal,“ tvrdí Jurij Podoľak, proruský vojenský bloger ukrajinského pôvodu.
Začiatok útoku potvrdilo i viacero ďalších proruských vojnových blogerov, konštatuje Reuters.
Ruské štátne médiá uviedli, že v súčasnosti prebiehajú boje na východe Vuhledaru ležiaceho v Doneckej oblasti.
9:54 Vojenské lode ruskej Tichooceánskej flotily a čínskeho námorníctva vplávali do Ochotského mora v rámci spoločného vojenského cvičenia. Podľa agentúry Reuters o tom dnes informovala ruská agentúra Interfax s odvolaním sa na tlačovú správu ruskej flotily.
„Počas morskej plavby oddiel plnil úlohy spoločného manévrovania, zásahy proti lodiam potenciálneho nepriateľa bez posádky, vykonávanie prieskumu a monitorovanie situácie na hladine za účasti palubných vrtuľníkov,“ píše Interfax s odvolaním sa na tlačovú správu.
Rusko v sobotu informovalo o začatí spoločného námorného cvičenia s Čínou za využitia protilietadlových a protiponorkových zbraní. Medzi loďami, ktoré sa cvičenia zúčastňujú, sú ruské veľké protiponorkové torpédoborce Admirál Pantelajev a Admirál Tribuc a korvety MPK-82 a MPK-107. Čínu zastupujú torpédoborce Si-ning a Wu-si, fregata Lin-i a integrovaná zásobovacia loď Taiwan-chu.
9:31 Rusko v noci na dnes podniklo ďalší rozsiahly dronový útok na Ukrajinu. Protivzdušná obrana 66 dronov zostrelila, uviedlo ukrajinské letectvo. Zásahy hlásia Záporoží a Poltava.
Podľa ukrajinského letectva vyslalo Rusko na Ukrajinu v noci na dnes jednu balistickú raketu Iskander-M, dve riadené strely Ch-59/69, jednu bližšie neurčenú raketu a 81 bojových dronov Šáhed.
„Bolo zostrelených 66 nepriateľských útočných bezpilotných lietadiel v Kyjevskej, Žytomyrskej, Čerkaskej, Vinnyckej, Kirovohradskej, Poltavskej, Sumskej a Mykolajivskej oblasti. Ďalších 13 nepriateľských dronov sa stratilo vo viacerých oblastiach Ukrajiny v dôsledku aktívnej protiakcie obranných síl,“ uviedlo letectvo.
Najmenej jedného mŕtveho a šesť zranených, vrátane dvoch detí si vyžiadal ruský útok na Záporoží na juhovýchodnej Ukrajine, uviedol šéf oblastnej správy Ivan Fedorov.
9:15 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je v USA. Šéfovi Bieleho domu Joeovi Bidenovi predstaví plán víťazstva nad Ruskom. Čo to však znamená? Zelenskyj na sociálnej sieti Twitter (X) napísal, že o budúcnosti vojny sa rozhodne túto jeseň.
Čítajte viac Zelenskyj: Plán víťazstva nad Ruskom je most k mieru. Vojna sa rozhodne túto jeseň
8:46 Odborníčka na ľudské práva podporovaná Organizáciou Spojených národov (OSN) v pondelok odsúdila násilie v Rusku páchané bývalými odsúdenými, ktorých tresty boli preklasifikované, aby mohli bojovať na Ukrajine a ktorí po návrate domov páchajú zločiny vrátane znásilnení a vrážd.
Podľa bulharskej novinárky Mariany Kacarovovej, ktorá na základe mandátu od Rady pre ľudské práva podporovanej OSN monitoruje práva v Rusku, uviedla, že návrat bývalých zločincov, ktorým boli vymazané ich trestné záznamy, prispieva k ďalšiemu násiliu v Rusku. Kacarovová v rozhovore s novinármi uviedla, že do vojny na Ukrajine bolo naverbovaných odhadom 170-tisíc delikventov, ktorí boli odsúdení za násilné zločiny.
„Mnohí z nich, ktorí sa vracajú – a toto je novovznikajúci trend – páchajú nové násilné trestné činy na ženách, dievčatách, deťoch, vrátane sexuálneho násilia a zabíjania,“ povedala Kacarovová v Ženeve, kde sa konalo jesenné zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva.
„Násilie páchané na ženách v Rusku, ktoré je už beztak na veľmi vysokej úrovni, sa ešte viac zvýšilo. Každý rok zomierajú tisíce žien v dôsledku domáceho násilia. V Rusku neexistuje zákon, ktorý by jednoznačne kriminalizoval domáce násilie alebo rodovo podmienené násilie,“ skonštatovala Kacarovová.
Čítajte aj Omilostení zločinci páchajú v Rusku zverstvá. Brutálne vraždy a znásilnenia veteránov z frontu otriasli krajinou
8:36 Rusko v noci na utorok zaútočilo na Ukrajinu 81 iránskymi bezpilotnými lietadlami Šáhid a štyrmi raketami. Ukrajinské letectvo v aplikácii Telegram uviedlo, že protivzdušná obrana zostrelila 66 dronov, informuje TASR s odvolaním sa na správu agentúry Reuters.
Letectvo spresnilo, že ruské sily vypálili aj jednu balistickú raketu Iskander-M, dve riadené rakety Ch-59/69 a ďalšiu raketu neznámeho typu. Hlavný smer leteckého úderu smeroval na sever a stred Ukrajiny.
Úlomky zostrelených ruských útočných dronov poškodili v Poltavskej oblasti energetickú infraštruktúru, pričom 20 osád zostalo bez elektriny. Informoval o tom tamojší gubernátor Filip Pronin.
Ďalej uviedol, že úlomky zo zasiahnutého dronu poškodili niekoľko rodinných domov, zranení ani obete hlásené neboli.
7:24 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 645 150 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas pondelka prišli Rusi o 1 400 vojakov, 16 tankov, 40 bojových obrnených vozidiel, 61 delostreleckých systémov a 73 vozidiel a autocisterien.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 8 800 tankov, 17 292 bojových obrnených vozidiel, 25 175 vozidiel a autocisterien, 18 475 delostreleckých systémov, 1 198 odpaľovacích raketových systémov, 952 systémov protivzdušnej obrany, 328 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 15 764 dronov, 2 595 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 155 kusov špeciálnej techniky.
6:15 Kandidát amerických republikánov v novembrových prezidentských voľbách Donald Trump naznačil, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj si želá výhru demokratov. Píše o tom agentúra Reuters. Za Demokratickú stranu proti Trumpovi kandiduje súčasná viceprezidentka Kamala Harrisová.
„Myslím si, že Zelenskyj je najlepší obchodník v dejinách,“ povedal Trump na zhromaždení v Pensylvánii. „Vždy, keď príde do tejto krajiny, odchádza so 60 miliardami dolárov,“ dodal. „Tak strašne chce, aby (demokrati) tie voľby vyhrali,“ uviedol tiež.
Americké ministerstvo zahraničia začiatkom tohto mesiaca uviedlo, že Spojené štáty od začiatku rozsiahlej ruskej invázie z februára 2022 poskytli Ukrajine zbrojnú pomoc v celkovej výške 55,7 miliardy dolárov. Americká humanitárna a finančná pomoc Ukrajine dosahuje v súčte zhruba polovicu tejto sumy.
Bývalý americký prezident Trump tiež povedal, že ak voľby znovu vyhrá, zavolal by ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a Zelenskému a naliehal by na nich, aby vojnu ukončili.
Trump už v minulosti vyhlásil, že ak by bol prezidentom, vojnu na Ukrajine by ukončil počas „24 hodín“. Ako to chce docieliť, ale nepovedal.
0:00 Ukrajina musí byť realistická ohľadom svojich vojnových cieľov a prijať, že časť územia by mohla aspoň dočasne zostať pod ruskou kontrolou. V rozhovore s americkým denníkom The New York Times (NYT), zverejnenom v pondelok, to povedal český prezident Petr Pavel.
Podľa Pavla, ktorého denník opisuje ako jedného z najväčších zástancov Ukrajiny v jej obrane proti ruskej invázii, je načase, aby sa Ukrajinci a ich spojenci postavili čelom k tomu, čo je podľa neho realita.
„Najpravdepodobnejším výsledkom vojny bude, (…)) že časť ukrajinského územia bude pod ruskou okupáciou, dočasne,“ povedal Pavel, ktorý je teraz na návšteve Spojených štátov. Podľa neho existuje „rad príkladov“ území, ktoré sú dočasne v držbe Moskvy.
Ukrajina ani Rusko podľa Pavla nemôžu očakávať, že docielia svoje maximalistické ciele. „Hovoriť o porážke Ukrajiny alebo o porážke Ruska, to sa jednoducho nestane,“ dodal s tým, že „koniec bude niekde medzi“.
„To, že Ukrajina v tejto chvíli nie je schopná dobyť celé svoje územie späť, to vidíme, to je realita,“ pripustil tiež český minister zahraničia Jan Lipavský. Na druhej strane to podľa neho ešte neznamená, že sa Ukrajine nadiktuje, že má zo svojich území niečo dať Rusku, a potvrdiť tým nároky agresora.
Kyjev požaduje navrátenie celého územia okupovaného Ruskom, vrátane Krymského polostrova, ktorý Moskva anektovala v roku 2014. Rusko zase chce, aby sa Ukrajina formálne vzdala územia, ktoré si nárokuje – vrátane štyroch regiónov len čiastočne kontrolovaných ruskými silami.
Lipavský zdôraznil, že je potrebné dbať na dôležité princípy, ako je ochrana Charty OSN a teritoriálna integrita. „Aby to boli Ukrajinci, ktorí rozhodnú o ukrajinskom území,“ povedal novinárom v New Yorku. V rovnakom duchu sa vyjadruje väčšina západných lídrov.
Budúcnosť Ukrajiny bude tento týždeň hlavnou témou Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tu pri svojom stredajšom prejave bude apelovať na väčšiu vojenskú a politickú podporu. Vo štvrtok tiež vo Washingtone predstaví americkému prezidentovi Joeovi Bidenovi „plán víťazstva“ a potom ho zverejní.
Zelenskyj, ktorý predtým priame rozhovory s Ruskom vylučoval, v lete svoj postoj zmiernil a naznačil, že by priame rozhovory mohli začať v novembri. Neustúpil však od požiadavky, aby Rusko opustilo celé ukrajinské územie.
Česko je spolu s Poľskom a pobaltskými štátmi pevnou oporou Ukrajiny, čelí ale rastúcemu tlaku verejnosti, aby svoju pomoc obmedzilo a tlačilo Ukrajinu k dohode s Ruskom, napísal NYT. Takmer dve tretiny Čechov by podľa prieskumu vykonaného tento rok v lete podporili rýchle ukončenie vojny na Ukrajine aj za cenu toho, že časť ukrajinského územia zostane pod ruskou kontrolou.
Pavel zároveň odmietol ako „nezmysel“ iniciatívy lídrov, ako je maďarský premiér Viktor Orbán, ktorí kritizujú vojenskú pomoc Ukrajine a chcú, aby Kyjev urýchlene požiadal o mier a prestal odčerpávať zdroje, ktoré by podľa nich bolo lepšie vynaložiť na domáce potreby Európy.
„Vec má čo robiť s populizmom,“ povedal Pavel. „Je ľahké povedať: ‚Prestaňme dodávať Ukrajine zbrane a muníciu a mier potom príde sám‘, "dodal. Samotného Orbána s jeho vágne definovanou "mierovou politikou“ označil český prezident za „prototyp európskeho populizmu“.
Dodal, že ako človek, ktorý má určité skúsenosti s obranou a bezpečnosťou a pozná Rusko, vie, že mier nenastane, ak Ukrajina vyhlási, že prestane bojovať. Rusko podľa neho „svoje vojenské aktivity nezastaví“.