Medzičasom izraelská armáda v utorok napoludnie oznámila, že ukončila druhú vlnu náletov na Libanon. Súčasne však upozornila obyvateľov dedín, kde militantné hnutie Hizballáh skladuje svoje zbrane, že nálety budú ešte pokračovať, informoval spravodajský web The Times of Israel (TOI).
Hovorca izraelskej armády Daniel Hagari v statuse na sieti X vyzval obyvateľov Libanonu, ktorí žijú alebo sa nachádzajú v blízkosti alebo priamo v objektoch, ktoré Hizballáh používa na skladovanie zbraní, aby okamžite odišli aspoň na vzdialenosť jedného kilometra. „Každý, kto je okolo objektov Hizballáhu, sa vystavuje nebezpečenstvu,“ zdôraznil hovorca Avišaj Adrai. Izraelská armáda v pondelok zasiahla v Libanone približne 1300 cieľov spojených s Hizballáhom.
Izraelská armáda oznámila, že v rámci druhej vlny náletov v Libanone útočila na ciele v údolí Bikáa a na juhu krajiny. Útoky boli zamerané na budovy, kde Hizballáh skladoval zbrane, veliteľské miestnosti a ďalšiu infraštruktúru.
Armáda upozornila, že na záberoch po útokoch možno vidieť sekundárne výbuchy, čo podľa nej „naznačuje, že v budovách bolo uložených veľa zbraní“.
Nemenovaný zdroj z USA pre spravodajskú televíziu CNN uviedol, že nálety izraelskej armády v Libanone Hizballáh výrazne oslabili a vrátili ho do stavu, v akom bol pred 20 rokmi. Zdroj dodal, že napriek tomu USA stále pracujú na tom, aby presvedčili Izrael, aby situáciu ďalej neeskaloval. „Dnešok predstavuje významný vrchol. Dnes sme vyradili z prevádzky desaťtisíce rakiet a presné munície. To, čo Hizballáh budoval počas 20 rokov od druhej libanonskej vojny, v skutočnosti práve ničia izraelské ozbrojené sily," uviedol Galant podľa agentúry Reuters.
Hagari na večernej tlačovej konferencii oznámil, že cieľom pondelkových úderov boli prevažne zbrane uložené v bežných domoch, vrátane „riadených striel s plochou dráhou letu, ktoré môžu doletieť stovky kilometrov, ťažkých rakiet s hlavicami s hmotnosťou 1000 kilogramov, rakiet stredného doletu s doletom až 200 kilometrov, rakiet krátkeho doletu a ozbrojených bezpilotných lietadiel“.
K vysokej bilancii obetí úderov Hagari uviedol: „Tieto čísla zahŕňajú tiež mnohých teroristov, ktorých sme dnes zabili a ktorí sa nachádzali v blízkosti zbraní“. Dodal, že izraelská armáda neskôr poskytne vlastné údaje o libanonských obetiach.
Borrell: Ako takmer plnohodnotná vojna
Súčasná eskalácia napätia medzi Izraelom a libanonským šiitským hnutím Hizballáh sa takmer dostala na úroveň plnohodnotnej vojny. V utorok to v New Yorku popri zasadnutí Valného zhromaždenia OSN povedal šéf únijnej diplomacie Josep Borrell. Ministri zahraničia krajín skupiny G7 v spoločnom vyhlásení uviedli, že stupňovanie konfliktu na Blízkom východe nikomu prospech neprinesie. Útoky, ktoré Izrael v pondelok podnikol proti skladom a odpaliskám rakiet Hizballáhu, boli najväčšou izraelskou akciou tohto druhu v Libanone od roku 2006.
„Situácia je mimoriadne nebezpečná a znepokojivá. Môžem povedať, že sme skoro v plnohodnotnej vojne,“ povedal Borrell podľa agentúry Reuters. „Ak toto nie je vojnová situácia, potom neviem ako to nazvať,“ dodal.
Snahy o zníženie napätia podľa Borrella pokračujú, no najhoršie obavy Európanov, že sa konflikt na Blízkom východe rozšíri, sa stávajú skutočnosťou. Veľkú cenu za eskaláciu platia civilisti, povedal tiež šéf únijnej diplomacie.
„Každý musí urobiť, čo je v jeho silách, aby zastavil túto cestu k vojne,“ povedal Borrell v New Yorku, kam sa zišli poprední predstavitelia svetového spoločenstva.
„Akcie a následné reakcie znamenajú riziko zväčšenia tejto nebezpečnej špirály násilia a zatiahnutia celého Blízkeho východu do širšieho regionálneho konfliktu s nepredstaviteľnými následkami,“ uviedli ministri zahraničných vecí krajín skupiny G7, združujúcej najvyspelejšie ekonomiky sveta. Vyzvali na zastavenie súčasného deštruktívneho cyklu a zdôraznili, že na ďalšiu eskaláciu na Blízkom východe žiadna krajina nezíska.
Hizballáh sa prihlásil k zodpovednosti za nočnú odvetu na útoky z Izraela
Hizballáh zverejnil vyhlásenie, v ktorom sa prihlásil k zodpovednosti za šesť raketových útokov na vojenské zariadenia v severnom Izraeli, vrátane dvoch letísk a továrne na výbušniny. Tieto útoky boli podľa Hizballáhu uskutočnené na podporu palestínskeho ľudu v Pásme Gaze a jeho odvážneho odporu, ako aj na obranu Libanonu.
Vo vyhlásení Hizballáhu sa uvádza, že jedným z jeho terčov bolo letisko Megido západne od mesta Afula, ktoré je podľa Izraela využívané prevažne na civilné účely.
Tieto lokality bola počas noci trikrát zasiahnuté raketami Fadí 1 a Fadí 2. Ide vôbec o prvý prípad, keď Hizballáh cielil na letisko, ktoré sa nachádza 30 kilometrov od libanonských hraníc.
Ďalšími terčmi útokov Hizballáhu boli letecká základňa Ramat David a základňa Amos, ktorá je kľúčovým logistickým uzlom pre izraelské vojenské operácie na severe Izraela.
Hizballáh vo svojom vyhlásení dodal, že zásah dostala aj továreň na výbušniny v meste Zichron Ja'akov severne od Cézarey, vzdialená asi 60 kilometrov od libanonských hraníc.
Rakety Fadí nasadil Hizballáh v konflikte s Izraelom prvýkrát 22. septembra. Sú pomenované po príslušníkovi Hizballáhu Fadím Hasanovi Tawílovi, ktorý bol Izraelom zabitý v roku 1987. Bol bratom Wisáma Tawíla, veliteľa elitných jednotiek Hizballáhu – Radwán, ktorý prišiel o život v januári 2024 pri údajnom izraelskom dronovom útoku na juhu Libanonu.