Ekonomickú krízu na Kube zhoršila okrem iného pandémia covidu-19, ktorá spôsobila výpadok príjmov z cestovného ruchu. Dlhodobo je za ňou aj americké obchodné embargo, trvajúce od 60. rokov, a v posledných rokoch aj ekonomická kríza vo Venezuele, ktorá spriaznenému režimu na Kube dlho pomáhala.
Podľa štatistiky amerického Úradu colnej a hraničnej ochrany (CBP), ktorá ukazuje iba žiadateľa o azyl, utieklo z Kuby do Spojených štátov od 1. októbra 2021 do 30. septembra minulého roka 533 000 Kubáncov a potom do konca tohto augusta ďalších 208 000. Od roku 2023 tiež dostalo 110 000 Kubáncov dočasné humanitárne povolenie na pobyt.

„Pokles populácie pokračuje,“ povedal denníku El País kubánsky ekonóm a demograf Juan Carlos Albizu-Campos. Podľa neho teraz na Kube nežije vyše 11 miliónov obyvateľov, ako tvrdia tamojšie úrady, ale len 8,6 milióna. Albizu-Campos tiež upozornil, že na Kube klesá počet narodených detí a rastie úmrtnosť a exodus tiež spôsobuje odliv pracovnej sily.
Veľkú migračnú vlnu zažila Kuba v rokoch 1959 až 1962, keď po víťazstve revolúcie, ktorá zvrhla diktatúru Fulgencia Batistu z krajiny ušlo cez štvrť milióna ľudí v obave z represií nového režimu. Ďalší exodus z Kuby sa odohral v rokoch 1965 až 1973, keď počas takzvaných letov slobody, dohodnutých kubánskou a americkou vládou, karibský ostrov opustilo 300 000 Kubáncov.

Ďalšou dohodnutou akciou, ktorá bola reakciou na snahu tisícov Kubáncov získať azyl na peruánskej ambasáde v Havane, bol takzvaný exodus z Mariel v roku 1980, keď na juh Floridy za päť mesiacov prišlo cez 125 000 Kubáncov. Známa je aj migračná vlna z roku 1994, kedy Kubánci utekali do USA aj kvôli hospodárskej kríze, spôsobenej rozpadom Sovietskeho zväzu, ktorý Kube výrazne ekonomicky pomáhal. Takzvaným balseros (zo španielskeho balsear – plávať na plti) vtedajší líder Fidel Castro v úteku nebránil a len v auguste 1994 tak ušlo asi 35 000 Kubáncov.