V 21. storočí sa len raz stalo, že republikánsky kandidát vyhral prezidentské voľby na celkový počet odovzdaných hlasov aj v Zbore voliteľov. Bolo to roku 2004, keď George Bush mladší porazil demokrata Johna Kerryho. Kľúče od Oválnej pracovne však získal roku 2016 aj Donald Trump, hoci jeho súperku Hillary Clintonovú volilo takmer o tri milióny viac Američanov. No v Zbore voliteľov dostal republikán 304 hlasov a demokratka 227. Nie je to spolu 538, lebo niekoľko elektorov odovzdalo hlas iným politikom.
Podobná situácia môže nastať tento rok. Je takmer isté, že demokratka Kamala Harrisová 5. novembra voľby v celoštátnom hlasovaní vyhrá. Viceprezidentka v prieskumoch momentálne nad Trumpom vedie v priemere o dva až tri percentuálne body. Opätovná cesta republikána do Bieleho domu však, samozrejme, vedie cez Zbor voliteľov.
Úloha Kongresu
Mimochodom, elektori sú tiež volení. V jednotlivých štátoch ich najprv vyberajú politické strany a potom za nich hlasujú ľudia počas prezidentských volieb. Počet elektorov sa mení na základe sčítania obyvateľov. Kalifornia ich má najviac, 54. Najnižší počet, troch, má šesť štátov a Federálny dištrikt Kolumbia.
Čítajte viac Voľby sa blížia, bude sa politické násilie v USA stupňovať? Odpovedajú experti
Čo by sa teda stalo, keby sa v Zbore voliteľov zrodila remíza, respektíve keby ani jeden z kandidátov nezískal minimálne 270 hlasov? Hoci sa ponúka postup, že vyhrať by mal ten uchádzač, ktorého by si vybralo viac Američanov, nie je to tak. V skutočnosti by do celého procesu vstúpil Kongres a obe jeho komory, Snemovňa reprezentantov a Senát. Zohrali by však rôznu úlohu.
O prezidentovi by rozhodla Snemovňa reprezentantov. Nie však v jednoduchom hlasovaní jej 435 členov. V Snemovni by sa volilo podľa štátov a podľa princípu jeden štát rovná sa jeden hlas. Podľa súčasných pomerov by dolná komora Kongresu zvolila za prezidenta Trumpa. Jeho republikánski kolegovia majú totiž početnú prevahu v delegáciách 26 štátov, čo je minimálna potrebná väčšina. Aby to však bolo ešte zložitejšie, v skutočnosti by o šéfovi Bieleho domu rozhodovali až členovia Snemovne, ktorých zvolia 5. novembra, teda pomery v dolnej komore sa môžu zmeniť.
Iný postup v prípade remízy v Zbore voliteľov by bol pri viceprezidentovi. Toho by volil Senát, ktorého zloženie sa tiež po 5. novembri zmení. Takto vybraný viceprezident by sa dokonca mohol dočasne stať šéfom Bieleho domu, keby dolná komora nedokázala zvoliť vládcu Oválnej pracovne.
Boj o jeden hlas
Samozrejme, toto sú hypotetické scenáre. No pravdou je, že výsledok prezidentských volieb môže by taký tesný, že najmä Trumpov tábor sa usiluje poistiť si hlasy voliteľov. Kým v 48 štátoch je systém taký, že víťaz v nich berie všetkých elektorov, v Nebraske a Maine je to inak.
Maine má štyroch voliteľov. Dvaja vyberajú prezidenta na základe celoštátneho výsledku a dvaja podľa toho, ako dopadli kandidáti vo dvoch kongresových okrskoch. V rokoch 2016 a 2020 sa hlasy voliteľov rozdelili. V oboch prípadoch jeden získal Trump, tri išli ku Clintonovej, respektíve k súčasnému prezidentovi Joeovi Bidenovi.
Čítajte viac Trump bol opäť terčom. Čo sa deje v Amerike? Páchateľ exprezidenta volil, potom podporoval Ukrajinu
Nebraska má päť elektorov a systém rovnaký ako v Maine. Dvaja volitelia vyberajú prezidenta na základe celoštátneho výsledku a traja podľa toho, ako dopadli kandidáti v troch kongresových okrskoch. V roku 2020 získal v Nebraske Trump štyroch elektorov a Biden jedného. O tom, že aj jeden hlas je v Zbore voliteľov je dôležitý, svedčí pokus republikánov len niekoľko týždňov pred súbojom o Biely dom zmeniť systém podľa princípu víťaz berie všetko.
Trumpovcom však ich plán v Nebraske nevyšiel. Nenašli dostatok hlasov, aby zmenu presadili. Zablokoval ju štátny senátor Mike McDonnell. Je to bývalý demokrat, ktorý k republikánom prešiel len v apríli. "Po dlhom uvažovaní je mi jasné, že práve teraz nie je čas na túto zmenu,“ uviedol McDonnell podľa televízie NBC News.
Z Trumpovej reakcie vyplýva, že mu záležalo na tom, aby sa systém volieb v Nebraske upravil. „Bolo by to lepšie a oveľa lacnejšie pre všetkých. Bohužiaľ, demokrat, ktorý sa stal republikánskym (?) štátnym senátorom menom Mike McDonnell, sa bez akéhokoľvek dôvodu rozhodol postaviť sa do cesty veľkému víťazstvu zdravého rozumu republikánov,“ napísal exprezident na sociálnej sieti Truth Social.
Čo urobia Trumpovi priaznivci?
"Myslím si, že americké inštitúcie sú dosť silné a dokážu prijať kroky na zistenie väčšej bezpečnosti volebných procesov a už to aj zvládli. Čo sa toho týka, mám menšie obavy o osud demokracie v USA ako iní,“ reagoval pre Pravdu profesor politológie Matthew Eshbaugh-Soha zo Severotexaskej univerzity. Na druhej strane expert nepredpokladá, že Trump žartuje, keď vraví, že by bol diktátorom a že keď za neho budú Američania hlasovať, už sa nebudú musieť starať o žiadne voľby.
„Svojim podporovateľov hovorí to, čo chcú počuť. Necháva otvorené, čo si o tom majú myslieť, aby sa o tom mohli porozprávať. Myslím si, že jeho stúpenci majú tento druh jazyka naozaj radi a motivuje ich. Verím, že by sme mali vnímať to, čo Trump hovorí a čo má v úmysle urobiť. No v minulosti mal príležitosť politiku zmeniť a zlyhal. Najväčšou otázkou tak zostáva, čo spravia priaznivci republikána, ak vo voľbách prehrá,“ vysvetlil Eshbaugh-Soha.