Z čoho ste vychádzali pri rozhodovaní o zvýšení stavu ekonomických diplomatov?
Na ministerstve sme si uvedomovali, že ich počet nie je dostačujúci. Slovenské firmy veľmi nepotrebujú pomoc našich ambasád pri nadväzovaní hospodárskych kontaktov v členských štátoch EÚ, čo, naopak, inak vyzerá v ostatných krajinách. Vychádzali sme z aktuálnych perspektív, ale aj z historických skúseností, čo sa týka teritórií, kde sa podnikatelia zo Slovenska môžu presadiť a kde už v minulosti zaznamenali úspechy.
Môžete ich konkretizovať?
Je to pestrá zmes regiónov: Západný Balkán, sever Afriky, kde sme kedysi boli úspešní, ale vytratili sme sa stadiaľ, krajiny v postsovietskom priestranstve, ako sú Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko, Kazachstan atď, štáty juhovýchodnej Ázie, ktoré zažívajú ekonomických rozmach i populačnú explóziu. V súčinnosti so zástupcami slovenského podnikateľského prostredia sme vytipovali veľvyslanectvá, ktoré posilníme o ekonomického diplomata.
Budú mať noví ekonomickí diplomati primerané finančné zdroje, aby ich práca mohla byť zmysluplná? Napríklad organizovať fóra podnikateľov z oboch štátov v danej krajine.
Ide o zvládnuteľné rozpočtové náklady. Už aj s prihliadnutím na fakt, že keď ekonomický diplomat bude pôsobiť napríklad priamo v Kuala Lumpur, kde vytvoríme novú ambasádu. Usporiadanie fóra podnikateľov si vyžiada jeho čas, čo spadá do náplne jeho práce, a hlavne dve úlohy: zabezpečiť prenájom priestorov a vyhľadať vhodných podnikateľov v Malajzii. Slovenskí biznismeni, ktorí tam pricestujú v rámci obchodnej delegácie, si hradia všetky náklady sami, čiže táto finančná položka nestojí kasu ministerstva ani jedno euro.
Foto: SITA
Vyšle Slovensko do niektorých štátov viac ako jedného ekonomického diplomata?
Prichádza to do úvahy v prípade krajín, ktoré majú z nášho pohľadu zvlášť význam. V niektorých štátoch začnú pôsobiť dvaja ekonomickí diplomati v rôznych metropolách. V Číne to bude platiť o Pekingu a o Šanghaji. V Nemecku doplníme jeden existujúci post v Berlíne o druhý v Mníchove, čo vyplýva z výhodných hospodárskych vzťahov s Bavorskom. V uvedených veľkomestách, čiže v Šanghaji a v Mníchove, existuje slovenský generálny konzulát, takže ide o posilnenie už fungujúcej siete zastupiteľských úradov.
Dá sa z toho usúdiť, že Čína a Nemecko predstavujú hlavné hospodárske priority?
Dávame dôraz na všetky krajiny, kde existuje výrazná perspektíva rozvoja ekonomických vzťahov. V úvode som už pomenoval viaceré regióny, záleží nám zároveň aj na veľkých štátoch, ako sú napríklad Argentína, Brazília, Saudská Arábia.
Bežný človek si možno povie, čo môžu priniesť slovenskému exportu juhoamerické štáty pre ich veľkú vzdialenosť.
Sú to perspektívne trhy pri špecifických produktoch. Do juhoamerických krajín sa určite nikdy nezačne s vývozom tovarov zo Slovenska v masových množstvách, ale na druhej strane niektoré slovenské firmy sa dokážu presadiť na celom svete v určitých odvetviach. Špeciálne by som spomenul obranný priemysel a tiež ťažký strojárstvo, ako sú napríklad lokomotívy a železničné vagóny. Platí to aj o oblasti energetiky. S českými partnermi dokážeme postaviť na kľúč elektráreň v podstate kdekoľvek na svete. Ide síce o jednorazové kontrakty, ktoré sú však finančne veľmi lukratívne.
Dá sa hovoriť o nejakom všeobecnom návode, ako môžu firmy zo Slovenska uspieť v zahraničí?
Dôležitú úlohu zohráva trpezlivosť. Nečakajme zázraky, že niekto vycestuje niekam a hneď urobí biznis. Často sa stáva, že je potrebné najprv sa etablovať, môže to trvať jeden rok či aj dva roky, až potom prichádzajú vytúžené výsledky. Verím, že naše firmy spravia také rozhodnutia, aby mali jasno v tom, na akých trhoch sa chcú presadiť. Ekonomickí diplomati im budú v ich úsilí maximálne nápomocní.