Vo vašej štúdii ste napísali, že by to asi bolo zložité, keby Západ označil Rusko za teroristický štát či za podporovateľa terorizmu. Prečo by to bolo komplikované?
Podľa mňa na to Západ nemá žalúdok. Je mi ľúto Ukrajincov, že to musím povedať, ale všetci sú z vojny unavení. Západ z nej hľadá cestu von a myslím si, že do určitej miery prichádzajú takéto signály aj z Ukrajiny a určite ich vidíme aj v Rusku. Keď sa hľadá spôsob, ako konflikt ukončiť alebo ho posunúť do inej fázy, protivníkovi nenadávate. Okrem toho, komunita ľudí, ktorá sa tým zaoberá, nevníma vojnu ako niečo, čo má súvis s terorizmom. Berie ju ako boj štátu s iným štátom tak, ako to bolo v 20. storočí. Keby sa o nej začalo uvažovať v kategórii terorizmu, posunulo by nás to do trochu inej situácie. Nemyslím si, že my, teda Západ, by sme to vedeli spracovať. Máme radi, keď sú situácie čierno-biele. Keby sme zrazu nazvali Rusko teroristickým štátom alebo krajinou podporujúcou terorizmus, veci by to skomplikovalo.
Vy však o tom píšete. Prečo?
Ešte chcem povedať, že keby sme Rusko skutočne označili za teroristický štát, stalo by sa vyvrheľom. Už ním v ponímaní mnohých ľudí je, ale toto by malo aj právny vplyv. Preto zaznievajú názory, že by to bol príliš veľký krok. Také veci sa v minulosti diali v súvislosti s niektorými štátmi, ktoré aktívne podporovali terorizmus, ale nikdy sme ich takto neoznačili, pretože by to bolo príliš problematické a komplikované. Myslím si, že Západ to vníma tak, že ide o to, aby Rusko na Ukrajine dostalo facku a potom sa spamätá. No celá moja štúdia hovorí, že Moskva chápe, čo robí, len jej realita je úplne iná ako tá naša. Preto môžeme nakoniec čakať naozaj veľmi dlho, kým sa Kremeľ spamätá. Rusko používa terorizmus alebo širšie povedané politické násilie ako aktívny nástroj svojej zahraničnej politiky. Je pripravené ísť do vecí a metód, ktoré by Západ proti nemu nepoužil, teda minimálne zatiaľ to tak je. Zo strany Ruska môžeme hovoriť o podpore terorizmu, jeho sponzorovaní i samotnom terorizme. Z akademického hľadiska sú to v podstate tri kategórie. No ja by som to opísal tak, že pre Moskvu je to súčasť jednej polievky. Západ to ťažko chápe, ale taká je realita roku 2024.
Čo sa nachádza v ruskej teroristickej polievke?
Experti, a ja patrím do ich komunity, ktorí sa zaoberajú terorizmom, sa posledné dve dekády zameriavali na džihádistický extrémizmus. Na chvíľu odbočili ku krajne pravicovému terorizmu. Existovali obavy, že ten nás pohltí v súvislosti s koncom vlády Donalda Trumpa. Nestalo sa to však v očakávanej miere, ale opäť sa aktivizuje Islamský štát, takže sme tam, kde sme boli predtým. No je tu problém Ruska, ktoré síce verejne nevyhlásilo vojnu Západu, ale definovalo si ho ako nepriateľa, ktorého je potrebné neutralizovať. Mimochodom, takto vníma Moskvu krajná pravica, teda že Kremeľ sa ako jediný dokáže postaviť proti USA a NATO. V mojej štúdii sa zaoberám medzištátnym terorizmom. Súvisí to s konceptom, na ktorý ma upozornil András Rácz z Nemeckej rady pre zahraničné vzťahy, ktorý číta veľa ruskej vojenskej literatúry. Rusko Západu vyhlásilo vojnu, hoci o tom nehovorí, a my sa zameriavame na dezinformácie, propagandu, hybridné veci, manipuláciu s voľbami a podobne. Toto riešime minimálne od roku 2016. Zo strany Ruska však k tomu patria aj skutočné činy vo fyzickom svete, nie iba v on-line priestore. Zabíjanie, bombové útoky, atentáty či sabotáže. A podieľajú sa na tom aj zdanlivo neštátni násilní aktéri, napríklad Ruské imperiálne hnutie, ktoré v USA v podstate vnímajú ako teroristickú organizáciu, a ktoré sa usiluje nadväzovať kontakty s pravicovými extrémistami na Západe. Nastal čas, aby sme túto hrozbu jasne pomenovali. Nezabúdajme, že počas studenej vojny čelil Západ mnohým teroristickým útokom, za ktorými stáli štáty.
Na túto históriu som sa vás chcel opýtať. Ako boli štáty zapojené do terorizmu počas studenej vojny?
Môžme hovoriť o iránsko-sýrskych aktéroch, ktorí robili rôzne veci po Európe. Ale, samozrejme, bol tu Sovietsky zväz, ktorý na svoje akcie využíval NDR či Južný Jemen. Vyzbrojovali a pripravovali skupiny, ktoré boli súčasťou súperenia ZSSR so Západom. Určite mnohým niečo povie názov skupiny Frakcia Červenej armády. Tú mala na vôdzke Stasi, ale aj Moskva. Podobne to bolo s rôznymi palestínskymi organizáciami. Moskva ich neraz koordinovala, vravela im, na aké ciele by sa mali zamerať, a ktorým by sa mali vyhnúť.
Mnohí ľudia asi budú reagovať, že Západ vtedy robil podobné veci.
Áno, do určitej miery to platí. Ale v istom zmysle je súčasné Rusko ešte odvážnejšie ako Sovietsky zväz. Frakcia Červenej armády nepôsobila z Moskvy. Určitým spôsobom ju manažovala Stasi a NDR. Teraz Kremeľ posiela svojich agentov priamo na likvidovanie odporcov režimu Vladimira Putina. A zdá sa, že tým Rusko vysiela odkaz Západu, že nemá jeho zábrany ani obmedzenia.
Čítajte viac Rusi vraj chceli zabiť šéfa nemeckej zbrojovky. Kaliňák: Náznaky sabotáží riešilo aj Slovensko
V júli západné médiá zverejnili správu, že Rusko chcelo zabiť šéfa nemeckej zbrojárskej firmy Rheinmetall Armina Pappergera. Súčasnú vládu v Bratislave jej kritici označujú za proruskú, ale Slovensko naďalej vyrába na základe komerčných zmlúv zbrane pre Ukrajinu. Mohli by sa Rusi zamerať na slovenské zbrojárske ciele?
Rusi zaútočili na bulharského obchodníka so zbraňami, ktorý ich dodával aj Ukrajine, a v Česku vyhodili do vzduchu sklad s vojenským materiálom. A teraz mierili na popredného nemeckého výrobcu. Takže, ak Rusi aktívne robia takéto veci, nejaká spoločnosť v menšom štáte na hraniciach s Ukrajinou je v istom zmysle ešte zraniteľnejšia. Nesúhlasil by som s hodnotením, že slovenská vláda je proruská, ale vyzerá to tak, že takpovediac sedí na plote. Mám pocit, že krajinu riadia extrémni pragmatici, ktorí nemajú problém pekne rozprávať o Rusku, ale zároveň im neprekáža predávať zbrane Ukrajine. Dúfajme, že sa nič nestane, ale verím, že v Bratislave si politici uvedomujú, že aj za takéto postoje sa môže platiť. Slovensko pravdepodobne nebude primárnym cieľom Rusov. Moskva uvažuje nad tým, čo urobí v pobaltských krajinách či Nemecku a v Poľsku sa zameriava na železničné trate a centrá pomoci pre Ukrajinu. No určite existujú dôvody na obavy, že podobným cieľom môže byť aj Slovensko.