947. deň: Moskva zničila všetky tepelné elektrárne. Ruský diktátor sa chystá na zimu, chce vidieť ženy a deti trpieť, uviedol Zelenskyj

Čítajte viac 946. deň: Harrisová uistila Zelenského, že jej podpora pre Ukrajinu je neochvejná

23:12 Náčelník generálneho štábu slovenskej armády Daniel Zmeko rokoval na Ukrajine s veliteľom tamojších ozbrojených síl Oleksandrom Syrským. Ukrajinská armáda to dnes uviedla na svojich sociálnych sieťach. Obaja vojaci rokovali o situácii na fronte aj armádnej pomoci poskytnutej Slovenskom Ukrajine, ktorá od februára predminulého roka čelí ruskej invázii.

Podľa ukrajinskej armády Zmeko navštívil Ukrajinu tretíkrát do začiatku ruskej invázie. Kyjev uviedol, že Zmeko a Syrskyj hovorili o potrebách ukrajinskej armády. „Som vďačný slovenskej vláde a ľudu za vojenskú a technickú pomoc poskytnutú ukrajinskej armáde,“ uviedol Syrskyj, podľa ktorého sa zbrane dodané Slovenskom ukázali ako efektívne v bojoch s ruskou armádou.

Zmeko a Syrskyj rokovali tiež o posilnení spolupráce medzi ukrajinskou a slovenskou armádou. „Oceňujem vašu pomoc v príprave našich jednotiek,“ uviedol Syrskyj. Podobne ako ďalšie krajiny EÚ a Severoatlantickej aliancie sa Slovensko podieľa na výcviku ukrajinských vojakov.

V uplynulých rokoch Slovensko poskytlo Ukrajine zo svojich armádnych skladov množstvo zbraní vrátane stíhačiek Mig-29 a protivzdušného systému S-300. Premiér Robert Fico, ktorý sa postavil do čela vlády vlani v októbri, však ohlásil zastavenie dodávok zbraní Ukrajine zo štátnych zásob. Fico nedávno tiež kritizoval ukrajinskú armádu. Podľa neho sú jej súčasťou jednotky, ktoré používajú nacistické a fašistické symboly.

22:20 Čína a Brazília v piatok pokračovali v úsilí získať podporu štátov pre plán na ukončenie ruskej vojny na Ukrajine. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj túto iniciatívu ale odmietol a uviedol, že slúži záujmom Moskvy. TASR o tom informuje na základe správ agentúry Reuters a AFP.

Sedemnásť krajín sa zúčastnilo na stretnutí popri zasadnutí Valného zhromaždenia OSN, ktorému predsedali čínsky minister zahraničných vecí Wang I a brazílsky poradca pre zahraničnú politiku Celso Amorim. Diskutovali o potrebe zabrániť eskalácii vojny na Ukrajine a snahe zabrániť použitiu zbraní hromadného ničenia a tiež útokom na jadrové elektrárne, povedal novinárom Wang.

„Rusko a Ukrajina sú susedia, ktorí sa od seba nemôžu vzdialiť, a tak je priateľstvo jediná skutočná možnosť,“ zdôraznil čínsky minister a dodal, že medzinárodné spoločenstvo by malo podporiť medzinárodnú mierovú konferenciu za účasti Ruska aj Ukrajiny.

„Vyzývame na zdržanlivosť v otázke použitia či hrozby použitia zbraní hromadného ničenia, najmä jadrových, chemických a biologických zbraní,“ uvádza sa v spoločnom vyhlásení. Okrem Brazílie a Číny podpísalo oficiálne vyhlásenie desať ďalších krajín vrátane Indonézie, Juhoafrickej republiky a Turecka. Podľa Amorima nadväzuje na šesťbodový plán, ktorý v máji navrhla Čína spolu s Brazíliou. Dodal tiež, že krajiny sa budú v New Yorku stretávať aj naďalej v rámci zoskupenia „priatelia za mier“.

Zelenskyj sa počas stredajšieho prejavu na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN spýtal, prečo Čína a Brazília navrhujú alternatívu k jeho vlastnému mierovému plánu. „Keď niektorí navrhujú alternatívy, polovičaté plány urovnania, takzvané súbory zásad, nielenže ignorujú záujmy a utrpenie Ukrajincov… ale tiež dávajú (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi politický priestor na to, aby pokračoval vo vojne,“ dodal Zelenskyj.

21:04 Poradca ruského prezidenta Nikolaj Patrušev obvinil Západ z toho, že sa snaží ruskú Kaliningradskú oblasť čo najviac izolovať obmedzeniami dodávok tovaru po ceste a železnici. TASR o tom informuje na základe piatkovej správy agentúry Reuters.

Patrušev pricestoval v piatok do tejto ruskej exklávy nachádzajúcej sa medzi Litvou a Poľskom. Počas návštevy skonštatoval, že 80 percent tovaru, ktorý podľa neho oblasť potrebuje, sa tam nedá prepraviť po súši. Sankcie Európskej Únie uvalené na Moskvu v súvislosti s jej vojnou na Ukrajine totiž zakazujú prepravu určitého tovaru aj na toto miesto.

„Krajiny Západu sa snažia v maximálnej miere skomplikovať tranzit tovaru a osôb do Kaliningradu, aby tak izolovali Kaliningradskú oblasť a narušili jej dopravné spojenie s hlavným územím Ruska,“ citovala Patruševa ruská štátna tlačová agentúra TASS.

Podľa jeho slov musí Rusko zásobovať exklávu väčšinou po mori prostredníctvom trajektu premávajúceho medzi Kaliningradom a prístavom v ruskom Petrohrade.

Poradca prezidenta preto dodal, že sa pracuje na presune nafty, cementu a iných materiálov prostredníctvom špecializovanej flotily cisterien, zatiaľ čo sa budujú dva vlakové a cestné trajekty, ktorých úlohou bude zlepšiť dopravné spojenie. Tieto plavidlá by mali dokončiť v roku 2028, citovala Patruševa agentúra TASS.

20:16 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ocenil podľa svojich slov veľmi prínosné stretnutie s americkým republikánskym kandidátom na prezidenta Donaldom Trumpom. Obaja sa na schôdzke v New Yorku zhodli, že viac ako dva a pol roka trvajúcu vojnu na Ukrajine treba zastaviť, informuje TASR podľa agentúry Reuters.

„Predstavil som mu náš víťazný plán a dôkladne sme preskúmali situáciu na Ukrajine a dôsledky vojny pre našich ľudí. Diskutovali sme o mnohých detailoch,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti X.

Bývalý americký prezident Trump viackrát prisľúbil, že ak sa znovu stane hlavou krajiny, tak rýchlo ukončí vojnu na Ukrajine. Tento záväzok zopakoval aj po piatkovom stretnutí so Zelenským.

Trump ohlásil svoje rozhodnutie stretnúť sa s ukrajinským prezidentom až vo štvrtok večer, niekoľko dní po tom, ako ľudia z jeho volebného tímu tvrdili, že takáto schôdzka je nepravdepodobná.

19:25 Päť ľudí zahynulo v piatok pri výbuchu na čerpacej stanici v ruskom Dagestane, zatiaľ čo ďalších desať utrpelo zranenia. Oznámilo to ruské ministerstvo pre mimoriadne situácie, informuje TASR podľa agentúr AFP a Reuters.

„Budova (čerpacej) stanice je zničená,“ uviedlo ministerstvo na platforme Telegram s tým, že v plameňoch je momentálne zhruba 500 štvorcových metrov zahŕňajúcich „technickú časť“ a bufet zmienenej stanice. Príčina výbuchu nebola bezprostredne zná­ma.

K výbuchu došlo na čerpacej stanici južne od dagestanskej metropoly Machačkala, pričom podľa zmieneného rezortu na miesto vyslali 120 záchranárov.

V auguste 2023 zahynulo pri výbuchu a následnom požiari na čerpacej stanici na predmestí Machačkaly 37 ľudí a ďalších 119 utrpelo zranenia, pripomína AFP. K takýmto nehodám dochádza v Rusku pomerne často, a to v dôsledku porušovania bezpečnostných predpisov či používania zastaranej techniky.

18:00 Republikánsky prezidentský kandidát Donald Trump prisľúbil, že ak sa znovu stane prezidentom USA, tak rýchlo ukončí vojnu na Ukrajine. Vyjadril sa takto v piatok po stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v New Yorku, informuje TASR podľa agentúry AFP.

„Toto je vojna, ku ktorej nikdy nemalo dôjsť, a my ju vyriešime,“ povedal americký exprezident po schôdzke v jeho newyorskom mrakodrape Trump Tower.

Trump bezprostredne pred schôdzkou, stojac po boku Zelenského, pre médiá povedal, že bude spolupracovať ako s Kyjevom, tak aj Moskvou, aby dosiahol ukončenie vojny. Zelenskyj zase avizoval, že chce s Trumpom prediskutovať svoj „víťazný plán“ zameraný na ukončenie vojny. Trump vyzdvihol Zelenského iniciatívu, zároveň však podotkol, že má pevný vzťah aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

„Máme veľmi dobrý vzťah (so Zelenským) a ja mám tiež veľmi dobrý vzťah, ako aj viete, s prezidentom Putinom,“ povedal bývalý šéf Bieleho domu. „A myslím si, že ak zvíťazíme (vo voľbách), myslím že to (vojnu na Ukrajine) vyriešime veľmi rýchlo,“ dodal.

Trump ohlásil svoje rozhodnutie stretnúť sa so Zelenským až vo štvrtok večer, niekoľko dní po tom, ako ľudia z jeho volebného tímu i jeho najbližší spolupracovníci tvrdili, že takáto schôdzka je nepravdepodobná. Exprezident USA totiž naznačoval, že je nespokojný s nedávnymi výrokmi ukrajinského lídra pre magazín The New Yorker, v ktorých Zelenskyj vyjadril presvedčenie, že Trump v skutočnosti nevie, ako zastaviť vojnu na Ukrajine. Zelenského tiež kritizoval za to, že odmietol uzavrieť dohodu s Ruskom.

16:25 Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v piatok opäť obvinil Severoatlantickú alianciu (NATO) z plánovania útoku na jeho krajinu a pohrozil použitím jadrových zbraní. S odkazom na tamojšiu tlačovú agentúru Belta o tom informovala agentúra DPA.

Čítajte viac NATO plánuje útok na Bielorusko, rozmiestnilo vojakov na hraniciach, blúzni Lukašenko. Hrozí jadrovými zbraňami

16:06 Súd v druhom najväčšom ruskom meste Petrohrade odsúdil na štyri roky vo väzenskom tábore ruského dôstojníka v zálohe Sergeja Lincova, ktorý v rozhovore poskytnutom stanici BBC hovoril o sklamaní, aké zažil v ruskej armáde.

Čítajte viac Z armády som sklamaný, vymývali mi mozog, povedal ruský dôstojník. Poslali ho do väzby

15:50 Mesto Nitra prijalo viaceré opatrenia, ktoré majú zabrániť tomu, aby sa základné školy (ZŠ) stávali obeťami propagandy a hybridných hrozieb. Radnica opatreniami reaguje na incident, ku ktorému došlo ešte 17. septembra na ZŠ Škultétyho.

Čítajte viac Besedu žiakov s veteránom zneužili na ruskú propagandu, nitrianska radnica prijala opatrenia

14:55 Ukončenie spojeneckej podpory na sebaobranu Ukrajiny povedie k zvýšeniu počtu vojnových zločinov v podaní Ruska, nie k poklesu. Ako referuje web Ukrajinská pravda, počas Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (OSN) v New Yorku to povedala nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková.

Tá poukázala na skutočnosť, že pokiaľ si ruský vodca Vladimir Putin nebude chcieť sadnúť za rokovací stôl, ukončenie podpory ukrajinskej sebaobrany zo strany spojencov bude znamenať „ponechanie ukrajinských detských nemocníc bez ochrany“. „Znamenalo by to viac vojnových zločinov, nie menej. A možno aj v iných krajinách,“ poznamenala Baerbocková.

Šéfka nemeckej diplomacie zároveň zdôraznila, že po pozvaní Ruska na medzinárodný mierový samit „Putin poslal svoju odpoveď bombardovaním detskej nemocnice“. Poznamenala tiež, že Rusko sa opakovane „pohráva s nedotknuteľnosťou hraníc pobaltských štátov a Poľska“.

14:50 Severoatlantická aliancia v budúcom roku vo Fínsku neďaleko ruských hraníc zriadi nové veliteľstvo, ktorého úlohou bude riadiť operácie pozemných síl aliancie v severnej Európe v prípade vojenského konfliktu. Podľa agentúry Reuters to dnes oznámil fínsky minister obrany Antti Häkkänen.

„Dnes ráno som sa rozhodol, že navrhneme NATO zriadiť veliteľstvo… v Mikkeli,“ uviedol Häkkänen s odvolaním sa na mesto na juhovýchode Fínska, ktoré leží asi dve hodiny cesty autom od ruských hraníc. Členské štáty aliancie vyjadrili už dopredu súhlas s týmto krokom.

Veliteľstvo bude mať spočiatku ročný rozpočet 8,5 milióna eur a bude na ňom pôsobiť niekoľko desiatok vojakov z rôznych krajín.

Fínsko rovnako ako susedné Švédsko do NATO vstúpilo v reakcii na ruskú vojnu proti Ukrajine.

Čítajte aj Rusko posiela vojsko na hranicu Fínska. Odpovieme v pravú chvíľu, znie z Moskvy

14:22 Nórsko s okamžitou platnosťou prestane automaticky udeľovať ochranu všetkým Ukrajincom a prípady prichádzajúcich zo západu tejto krajiny bude nanovo posudzovať individuálne. Napísala to dnes agentúra AFP, ktorá pripomína, že do 5,6-miliónovej krajiny od ruskej invázie vo februári 2022 prišlo okolo 85-tisíc Ukrajincov.

Od začiatku vojny škandinávska krajina automaticky poskytovala ochranu všetkým prichádzajúcim ukrajinským utečencom. Teraz sa ale vláda rozhodla k zmene svojho postoja.

„Nemôžeme prijať neprimeraný počet vysídlených osôb v porovnaní s podobnými krajinami, ako sú severské štáty,“ zdôvodnila to ministerka spravodlivosti Emilie Engerová Mehlová. Poznamenala tiež, že rastúci podiel ukrajinských utečencov tvoria muži, z ktorých sú mnohí v bojovom veku.

Novo tak budú nórske úrady individuálne posudzovať žiadosti Ukrajincov prichádzajúcich zo západu krajiny, ktorý je ďaleko od frontovej línie, aj keď aj sem opakovane dopadajú ruské rakety. Konkrétne sa nórske opatrenie týka šiestich oblastí: Ľvovské, Volyňské, Zakarpatské, Ivano-Frankivské, Ternopilské a Rivnenské.

14:13 Všetky ukrajinské tepelné elektrárne a významná časť kapacity vodných elektrární boli v dôsledku ruských útokov zničené, takže potenciálne milióny ľudí môžu zostať v zime bez tepla. Ako referuje web Ukrajinská pravda, povedal to tamojší prezident Volodymyr Zelenskyj.

V dôsledku ruských útokov bolo zničených 80 % výroby energie. „Takto sa ruský diktátor Vladimir Putin pripravuje na zimu. Dúfa, že bude trápiť milióny a milióny Ukrajincov. Obyčajné rodiny – ženy a deti. Obyčajné mestá a obyčajné dediny. Putin ich chce počas zimy nechať v tme a chlade, prinútiť Ukrajinu trpieť a vzdať sa,“ vyhlásil ukrajinský líder.

Zelenskyj tento týždeň povedal, že nedávno dostal spravodajskú informáciu o tom, že Putin plánuje útoky na ukrajinské jadrové zariadenia a infraštruktúru s cieľom odpojiť jadrové reaktory od elektrickej siete. „Rusko dostáva snímky a podrobné informácie o infraštruktúre našich jadrových elektrární pomocou svojich satelitov a satelitov iných krajín,“ skonštatoval Zelenskyj.

Prezident poznamenal, že akýkoľvek ruský útok rakety alebo dronu, akýkoľvek kritický incident v energetickom systéme môže viesť k jadrovej katastrofe. „Takýto deň by nikdy nemal prísť. A Moskva to musí pochopiť. Toto sú jadrové elektrárne a musia byť bezpečné,“ vraví Volodymyr Zelenskyj.

13:13 Slovenská diplomacia musí prestať poklonkovať ruskému agresorovi. Uviedol to podpredseda Progresívneho Slovenska Tomáš Valášek. Stretnutie ministra zahraničných vecí Juraja Blanára s ruským náprotivkom v New Yorku považuje Valášek za naivné a nezodpovedné, najmä vzhľadom na to, že ruská vláda sa snaží diktovať Slovensku, ktorých spojencov si môže vyberať.

Čítajte viac Valášek: Vrúcne stretnutia ministra Blanára so šéfom ruskej diplomacie len predlžujú utrpenie Ukrajincov

13:05 Ruské vojská obsadili obec Marynivka v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, uviedlo dnes ruské ministerstvo obrany. Agentúra Reuters k tomu poznamenala, že správu nebola schopná nezávisle overiť, ale že ruské sily v posledných týždňoch urýchlili svoj postup v Doneckej oblasti, kde okupovali rad boja zvyčajne úplne zničených miest a dedín.

Vo svojej zvodke ruské ministerstvo spomenulo tiež dobytie mesta Ukrajinsk. Jeho ovládnutie oznámil Ruskom dosadený náčelník okupovanej časti Doneckej oblasti Denis Pušilin v stredu.

12:00 Päť ľudí utrpelo zranenia po tom, ako mesto Kryvyj Rih zasiahla ruská raketa, uviedol šéf tamojšej oblastnej správy Serhij Lysak s tým, že dvaja ranení museli byť hospitalizovaní. Pátranie po štyroch nezvestných pokračuje, môžu sa nachádzať pod troskami zasiahnutej budovy. Ukrajinské médiá predtým uviedli, že ruská raketa zasiahla policajné veliteľstvo.

11:25 Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) v piatok oznámila, že vyšetruje dvoch austrálskych a jedného rumunského novinára v súvislosti s ich reportážami z území Kurskej oblasti, okupovaných ukrajinskými silami. Celkový počet takýchto vyšetrovaní sa tak zvýšil na 12. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Kathryn Dissovú a Fletchera Yeunga z austrálskej televízie ABC News a rumunského novinára Mirceu Barbuho, ktorý podľa agentúry Agerpres pracuje pre HotNews.ro, vyšetrujú pre nelegálne prekročenie ruských hraníc.

Novinárom, z ktorých sa ani jeden zrejme nenachádza v Rusku, hrozí podľa ruských zákonov až päť rokov väzenia, píše AFP.

Ukrajinská armáda podnikla prekvapivý prienik do pohraničnej Kurskej oblasti na území Ruska 6. augusta.

Ruské sily začali protiofenzívu a vyhlásili, že získali späť časť územia. Ukrajina však tvrdí, že naďalej kontroluje približne 100 obcí a územie s rozlohou 1000 štvorcových kilometrov.

Z Kurskej oblasti odvysielali zábery viaceré zahraničné médiá vrátane talianskej televízie RAI, americkej stanice CNN a nemeckej verejnoprávnej Deutsche Welle (DW).

10:59 Moskovský súd začal v piatok pojednávanie v prípade 72-ročného Američana obžalovaného z toho, že bojoval na Ukrajine ako žoldnier.

Muža na súd priviedla vojenská polícia. Sudca na pojednávaní súhlasil so žiadosťou prokurátora o vzatie obžalovaného do útekovej väzby na šesť mesiacov do 26. marca 2025.

Pred súd sa postavil Stefan Hubbard, napísala ruská tlačová agentúra RIA Novosti s tým, že presné znenie mužovho mena je nejasné. Dôchodca sa podľa agentúry na Ukrajinu prisťahoval z amerického štátu Michigan v roku 2014.

Podľa agentúry Reuters nie je známe, kedy a kde ruské úrady Američana zadržali. Ďalšie pojednávanie v tomto prípade je naplánované na 3. októbra.

Hubbard „bol unesený na Ukrajine“ pred takmer tromi rokmi, napísala na facebooku žena, ktorá sa označila za Hubbardovu sestru, napísala agentúra Reuters s tým, že dotyčnú ženu sa jej nepodarilo kontaktovať, rovnako ani Hubbardovho obhajcu. Americké veľvyslanectvo v Moskve a ukrajinské ministerstvo zahraničia doteraz nereagovali na žiadosť o vyjadrenie.

10:41 Maďarsko sa vždy bráni proti agresorovi, robilo tak v minulosti a urobí to aj v súčasnosti a budúcnosti, vyhlásil dnes v pravidelnom rozhlasovom vystúpení maďarský premiér Viktor Orbán podľa agentúry MTI. Ako chybu šéf vlády odmietol nejednoznačné vyjadrenia svojho blízkeho spolupracovníka a menovca Balázsa Orbána ohľadom obrany krajiny pred Ruskom. Premiérov poradca dal najavo, že po lekcii z potlačeného povstania z roku 1956 by Maďarsko v prípade ruskej invázie zrejme nekládlo odpor, ako už tretí rok robí Ukrajina.

Čítajte viac Vojna s Ruskom? Maďarsko by sa nebránilo ako Ukrajina, vyhlásil Orbánov poradca. Premiér ostro namietal

10:18 Počas nočného útoku na ukrajinskú infraštruktúru v delte Dunaja ruský dron pravdepodobne na krátky čas narušil vzdušný priestor Rumunska. Útok ruských síl neďaleko rumunských hraníc monitorovali štyri stíhačky NATO. V piatok o tom informovalo rumunské ministerstvo obrany a agentúra Agerpres, píše TASR.

„Ruské sily v piatok podnikli novú sériu útokov bezpilotnými lietadlami na civilné ciele a infraštruktúru v prístavoch na Ukrajine v blízkosti riečnej hranice s Rumunskom v Kilijskom ramene Dunaja,“ uvádza ministerstvo vo vyhlásení.

Rezort obrany tvrdí, že jeden z dronov podľa radarov zrejme na veľmi krátky čas, menej ako tri minúty, narušil rumunský vzdušný priestor. Situáciu v ukrajinskom-rumunskom pohraničí monitorovali dve stíhačky F-16 a dve stíhačky F-18. Úrady v župe Tulcea varovali obyvateľov, aby nevychádzali von.

Rumunské ministerstvo obrany dôrazne odsúdilo ruské útoky na ukrajinskú civilnú infraštruktúru. Považuje ich za neopodstatnené a vo vážnom rozpore s medzinárodným právom.

Čítajte aj Ruské útočné drony dopadli na územie NATO, v Rumunsku sa rozhučali sirény

9:45 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 370 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 649 170, uviedol v piatok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 21 tankov, 48 obrnených bojových vozidiel pechoty a 58 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 8 846 tankov, 17 396 obrnených bojových vozidiel pechoty a 18 678 delostre­leckých systémov.

9:40 Regionálna zložka ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) v piatok oznámila, že na Ruskom anektovanom Krymskom polostrove zadržala dvoch mužov, ktorí údajne poskytovali Kyjevu informácie o ruských vojenských objektoch. TASR o tom píše podľa správy agentúry Reuters.

Jeden zo zadržaných, identifikovaný ako 45-ročný obyvateľ Krymu, podľa FSB odovzdal Ukrajine spravodajské informácie, aby ich použila pri raketových útokoch. Údajne poskytol aj údaje o súradniciach zariadení protivzdušnej obrany v meste Kerč.

9:20 Ukrajinské letectvo hlási, že protivzdušná obrana zostrelila 24 z 32 útočných dronov, ktoré Rusko vypustilo počas noci proti ukrajinským mestám; jeden dron zaletel podľa letectva do Rumunska. To o narušení svojho vzdušného priestoru tiež informovalo. Izmajil leží pri hraniciach s touto členskou krajinou Severoatlantickej aliancie a Európskej únie. Rusi podľa letectva tiež zaútočili raketou Iskander a dvoma leteckými raketami Ch-22.

„Nad ránom sa nepriateľ uchýlil k rozsiahlemu terorizmu Izmajilu,“ uviedol šéf odeskej oblastnej správy Oleh Kiper. Protivzdušná obrana podľa neho musela zasahovať dlhší čas a intenzívne. Medzi mŕtvymi sú dve ženy, narodené v rokoch 1934 a 1955 a muž vo veku 73 rokov. Zranených bolo 11 ľudí, z toho jedno dieťa. Boli poškodené súkromné a činžiaky, hospodárske budovy i autá. Strážcovia zákona dokumentujú následky ruského útoku. Ľuďom je poskytovaná všetka potrebná pomoc, ktorú potrebujú, dodal Kiper.

Moskva sa k útoku na Izmajil nevyjadrila, poznamenala stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe a dodala, že nie je schopná nezávisle potvrdiť údaje o následkoch náletu.

8:50 Pri ruskom dronovom útoku na juhoukrajinské prístavné mesto Izmajil ležiace v Odeskej oblasti zahynuli tri osoby a ďalších 11 vrátane dieťaťa utrpelo zranenia. Podľa agentúry Reuters to uviedol tamojší gubernátor Oleh Kiper na platforme Telegram, informuje TASR.

„Rozsiahly teroristický útok“ sa podľa Kipera odohral v piatok skoro ráno. Medzi obeťami sú dve ženy a jeden muž.

V dôsledku útoku boli poškodené rodinné domy, obytné bloky a ďalšie budovy a vozidlá. Vypuklo tiež niekoľko požiarov. K príspevku na Telegrame priložil Kiper aj snímky zničených domov.

Stanica BBC uviedla, že nedokázala nezávisle potvrdiť informácie o následkoch ruského útoku. Ruská armáda sa k nemu bezprostredne nevyjadrila.

Prístav v Izmajil i ďalšie ukrajinské prístavy na Dunaji sú dôležité pre dovoz pohonných hmôt na Ukrajinu.

8:35 Keď ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pred necelými dvoma rokmi navštívil Capitol Hill, privítali ho búrlivé ovácie a balík pomoci v hodnote takmer 50 miliárd dolárov. Jeho štvrtkové prijatie v sídle Kongresu bolo oveľa slabšie, keď sa pri ňom za zatvorenými dverami tlačilo niekoľko desiatok zákonodarcov, zatiaľ čo ho predseda snemovne urážal, píše americký denník The New York Times.

Zelenskyj je všeobecne považovaný za najpresvedčivej­šieho ukrajinského obhajcu, ktorý je obdarený svojou schopnosťou prekonať zložitú situáciu v Kongrese apelom na urýchlenie zbraní a iných dodávok do Kyjeva. Ale ako sa vojna proti Rusku naťahuje, jeho hviezdna sila vo Washingtone sa výrazne vytráca, čo môže mať hrozné následky pre budúcnosť americkej vojenskej pomoci Ukrajine.

Ukrajina spracováva balík vojenskej pomoci vo výške takmer 61 miliárd dolárov, ktorý Kongres schválil na jar a ktorý sa Pentagon snaží dostať von, kým prezident Biden odíde z úradu. Vo štvrtok Biden oznámil, že Spojené štáty pošlú Ukrajine zbrane v hodnote 8 miliárd dolárov vrátane kĺzavých bômb, rakiet protivzdušnej obrany a dodatočnej batérie Patriot.

Keď sa však táto vojenská pomoc minie, osud Ukrajiny bude opäť z veľkej časti závisieť od ochoty Kongresu neustále dopĺňať Zelenského vojnovú truhlicu, uvádza New York Times.

8:20 Ak Ukrajina a jej západní podporovatelia majú vyhrať, musia mať najprv odvahu priznať, že prehrávajú. V posledných dvoch rokoch viedli Rusko a Ukrajina nákladnú opotrebovávaciu vojnu. To je neudržateľné. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj cestoval tento týždeň do Ameriky za prezidentom Joeom Bidenom aby mu ukázal „plán víťazstva“, od ktorého sa očakávalo, že bude obsahovať novú výzvu na zbrane a peniaze. Ukrajina v skutočnosti potrebuje niečo oveľa ambicióznejšie: naliehavú zmenu kurzu, píše britský magazín The Economist.

Čítajte viac The Economist: Vojna sa vyvíja zle. Ak ju chcú Ukrajinci a spojenci vyhrať, musia si najskôr priznať, že prehrávajú

6:10 Bývalý americký prezident Donald Trump sa v piatok dopoludnia v New Yorku stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorý je v Spojených štátoch. Informovali o tom svetové agentúry. Ukrajinský líder vo štvrtok rokoval so svojím americkým náprotivkom Joom Bidenom aj viceprezidentkou USA Kamalou Harrisovou. Jeho stretnutie s Trumpom bolo predmetom špekulácií.

„Ako viete, prezident Zelenskyj ma požiadal o stretnutie,“ povedal Trump novinárom v New Yorku a dodal, že sa s ukrajinským prezidentom stretne o 9:45 newyorského času (15:45 SELČ) v mrakodrape Trump Tower. Agentúra Reuters pritom s odvolaním sa na svoje zdroje v stredu písala, že očakávaná schôdzka Zelenského s Trumpom sa zrejme neuskutoční. Trump v ten deň ukrajinského prezidenta ostro kritizoval.

„Dávame miliardy dolárov mužovi, ktorý odmieta uzavrieť dohodu – Zelenskému,“ uviedol Trump, ktorý sa bude v novembrových voľbách znovu uchádzať o prezidentský úrad, na predvolebnom mítingu v Severnej Karolíne. „Akákoľvek dohoda, aj tá najhoršia, bude lepšia ako to, čo máme teraz,“ povedal ďalej republikánsky exprezident. Ukrajina je podľa neho v troskách a jej ľud zomiera. Trump už v minulosti vyhlásil, že ak by bol prezidentom, ruskú vojnu na Ukrajine by ukončil počas „24 hodín“. Ako by to docielil, však neoznámil. Na otázku jedného z novinárov, či by Ukrajina mala Rusku postúpiť územie, aby ukončila vojnu, Trump priamo neodpovedal. „Poďme dosiahnuť mier,“ povedal. „Potrebujeme mier. Potrebujeme zastaviť smrť a ničenie,“ dodal.

„V našej krajine sú ľudia, ktorí by donútili Ukrajinu, aby sa vzdala veľkej časti svojho suverénneho územia, ktorí by požadovali, aby sa Ukrajina vyhlásila za neutrálnu,“ povedala po stretnutí so Zelenským Harrisová. „Tieto návrhy sú rovnaké ako tie Putinove, a nie sú to mierové návrhy. Sú to návrhy na kapituláciu,“ povedala viceprezidentka podľa agentúry AFP v narážke na republikánskeho exprezidenta Donalda Trumpa, ktorý bude v novembrových voľbách jej súperom.

Zelenskyj je na návšteve v USA, kde sa snaží získať ďalšiu podporu pre svoju krajinu, ktorá sa už tretí rok bráni rozsiahlej ruskej vojenskej agresii. Vo štvrtok sa stretol v Bielom dome s Bidenom aj Harrisovou, ktorá bude v novembrových voľbách Trumpovou demokratickou súperkou. Pri stretnutí so Zelenským vyhlásila, že návrhy, aby sa Ukrajina vzdala veľkej časti svojho územia, sú neprijateľné a nebezpečné – navrhujú podľa nej kapituláciu, nie mier. Narážala tak na Trumpa, podotkla agentúra AFP. Biely dom medzitým vo štvrtok oznámil ďalšiu vojenskú pomoc Kyjevu vo výške takmer osem miliárd dolárov.

Ukrajinský prezident na sociálnych sieťach po stretnutiach s Bidenom a Harrisovou zverejnil videá zo stretnutia s oboma čelnými predstaviteľmi Spojených štátov a uviedol, že ich oboznámil so svojím takzvaným plánom víťazstva v boji s Ruskom. „Musíme ukončiť túto vojnu a dosiahnuť spravodlivý mier,“ napísal Zelenskyj. Podrobnosti k svojmu plánu zatiaľ nezverejnil. Predtým rokoval so zástupcami amerického Kongresu.