948. deň: Lavrov varoval Západ: Nesnažte sa bojovať o víťazstvo s jadrovou mocnosťou

"Pre Ukrajinu je dôležité, aby Amerika priamo pochopila Ukrajinu. A tak to aj je," povedal Zelenskyj po návšteve USA s Plánom víťazstva.

28.09.2024 07:00 , aktualizované: 20:46
vojna na Ukrajine, Kyjev Foto: ,
Americké a ukrajinské národné vlajky na pamiatku amerických dobrovoľníkov, brániacich Ukrajinu, ktorí boli zabití v bojoch s ruskými jednotkami, ich mená sú na vlajkách, pri improvizovanom vojnovom pamätníku na Námestí nezávislosti v Kyjeve na Ukrajine (piatok 27. septembra 2024).
debata (647)

Najdôležitejšie udalosti

  • Vojna na Ukrajine trvá 948 dní
  • Pri ruskom útoku na nemocnicu v Sumy zahynulo 9 ľudí
  • Lavrov chce odradiť spojencov: Nesnažte sa bojovať s jadrovou mocnosťou
Ruské ciele padajú ako hrušky. Ukrajinský systém Skynex v nasadení proti okupantom
Video
Systém protivzdušnej obrany Skynex ukrajinských vzdušných síl. / Zdroj: Ukrajinské ministerstvo obrany
vojna na Ukrajine, požiar Čítajte viac 947. deň: Moskva zničila všetky tepelné elektrárne. Ruský diktátor sa chystá na zimu, chce vidieť ženy a deti trpieť, uviedol Zelenskyj

20:45 Sudca Najvyššieho súdu Ukrajiny Leonid Lobojko zahynul v sobotu pri útoku ruského bezpilotného lietadla v Charkovskej oblasti. Informovala o tom agentúra DPA.

Charkovská regionálna prokuratúra na platforme Telegram uviedla, že 61-ročný Lobojko zomrel vo svojom aute, ktoré dron zasiahol v obci Kozača Lopaň.

„Obeťou cynického útoku sa stal sudca najvyššieho súdu, ktorý miestnym obyvateľom doručil humanitárnu pomoc,“ napísala prokuratúra, ktorá začala vyšetrovanie vo veci porušenia pravidiel vedenia vojny v kombinácii s úmyselnou vraždou.

V aute sa nachádzali aj tri ženy, ktoré utrpeli ťažké zranenia. Najvyšší súd Ukrajiny potvrdil smrť svojho člena na Facebooku a vyjadril sústrasť jeho rodine.

19:15 Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov varoval západné krajiny, aby sa nezapájali do vojny na Ukrajine. Vo všeobecnej rozprave na 79. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN podľa agentúry Reuters hovoril o nebezpečenstve spočívajúcom v snahe „bojovať o víťazstvo nad jadrovou mocnosťou“, akou je Rusko. Zapojenie ďalších mocností do vojny na Ukrajine označil za „samovražednú eskapádu“.

Rusko počas svojej terajšej vojny proti Ukrajine, ktorú rozpútalo inváziou do susednej krajiny vo februári 2022, opakovane varovalo pred možnosťou použitia jadrových zbraní.

Lavrov podľa Reuters Valnému zhromaždeniu povedal, že je nezmyselné ignorovať alternatívy voči mierovým návrhom Ukrajiny, a varoval Západ pred nebezpečenstvom spočívajúcim v snahe poraziť Rusko. „Nebudem tu hovoriť o nezmyselnosti a nebezpečenstve samotnej myšlienky bojovať o víťazstvo nad jadrovou mocnosťou, ktorou Rusko je,“ povedal Lavrov. „Rovnako nezmyselné je, keď západní podporovatelia Kyjeva prisahajú, že neexistuje žiadna alternatíva k rokovaniam založeným na neslávnom mierovom pláne,“ uviedol Lavrov. Jeho poznámka sa týkala desaťbodového ukrajinského mierového plánu, ktorý presadzuje ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a ktorý má viesť k spravodlivému ukončeniu vojny na základe Charty OSN a medzinárodného prá­va.

Lavrov pripomenul údajné plány západných spojencov na zničenie Sovietskeho zväzu v 40. rokoch minulého storočia a obvinil Západ zo snáh uštedriť Rusku na Ukrajine „strategickú porážku“. „Súčasní anglosaskí stratégovia neskrývajú svoje nápady. Zatiaľ dúfajú, to je pravda, že Rusko porazí s využitím nelegitímneho neonacistického kyjevského režimu, ale už Európu pripravujú na to, že sa vrhne do tohto samovražedného dobrodružstva,“ vyhlásil Lavrov, ktorý použil charakteristiky ukrajinského vedenia používané kremeľskou propagandou.

Lavrov na pôde OSN tiež potvrdil, že hovoril o mierových iniciatívach Číny a Brazílie a chce vedieť, ako konkrétne ich plán povedie k mieru. Ocenil tiež vyjadrenie republikánskeho kandidáta na amerického prezidenta Donalda Trumpa o ukončení vojny spravodlivou dohodou. „Budeme radi za každú iniciatívu, ktorá povedie ku žiadanému výsledku,“ poznamenal Lavrov.

Tento týždeň Moskva pohrozila úpravou svojej nukleárnej doktríny. Podľa návrhov by považovalo útok zo strany akéhokoľvek nejadrového štátu, ale s účasťou alebo podporou jadrového štátu, za ich spoločný útok na Rusko. Moskva by si v takom prípade vyhradila právo použiť jadrové zbrane aj v prípade masívneho útoku konvenčnými zbraňami, ak by ohrozoval bezpečnosť Ruska, uviedol prezident Vladimir Putin.

Šéf ruskej diplomacie Lavrov sa dnes na zasadnutí Valného zhromaždenia vyjadril tiež ku konfliktu na Blízkom východe a vyjadril znepokojenie nad tým, že sa podľa jeho slov stala takmer bežnou praxou politických vrážd, ako v piatok v Bejrúte. Pri izraelskom útoku tam bol zabitý šéf libanonského militantného hnutia Hizballáh Hasan Nasralláh.

15:20 Členské štáty NATO – Estónsko, Lotyšsko, Litva a Poľsko – chcú od Európskej únie získať financovanie na vybudovanie siete bunkrov, bariér, distribučných liniek a vojenských skladov pozdĺž svojich hraníc s Ruskom a Bieloruskom, informovali v sobotu predstavitelia Estónska, píše agentúra AP.

Tri pobaltské krajiny plán na vybudovanie „Pobaltskej obrannej línie“ pôvodne ohlásili v januári. Poľsko v máji oznámilo podobný projekt pod názvom „Východný štít“, ktorý by mal posilniť jeho hranice s Bieloruskom a s ruskou exklávou – Kaliningradskou oblasťou.

Potreba pobaltskej obrannej línie vychádza z bezpečnostnej situácie a podporuje novú bezpečnostnú koncepciu NATO, uviedol estónsky minister obrany Hanno Pevkur vo vyhlásení. „Je mimoriadne dôležité, aby sme naše činnosti koordinovali s Poľskom,“ dodal minister. Projekt „posilňuje bezpečnosť Európskej únie a vojenskej obrany na jej hraniciach, čo je podľa nás jednoznačný dôvod, prečo by (ho) aj EÚ mohla finančne podporiť“, uviedol Pevkur.

Ministri obrany štyroch európskych krajín sa v piatok stretli v meste Daugavpils na juhovýchode Lotyšska, aby prediskutovali financovanie projektu.

Ministri nespresnili, akú finančnú pomoc od Bruselu mienia požadovať, v spoločnom vyhlásení však uviedli, že „ruská vojna proti Ukrajine ukázala, že vytváranie fyzických bariér v otvorenom teréne bez prirodzených obranných plôch má prvoradý význam dokonca aj v technologicky pokročilom vojenskom konflikte“.

13:05 Predpovede na schopnosť ukrajinských elektrární dodávať v zime energiu sa rôznia. Ukrajina stratila 70 percent svojej kapacity na výrobu energie v dôsledku ruských útokov na infraštruktúru. Podľa údajov, ktoré zhromaždilo talianske Ministerstvo zahraničných vecí v súvislosti so stretnutím G7 Plus o energetickom sektore na Ukrajine, len za posledných šesť mesiacov Ukrajina stratili viac ako 9 gigawattov výrobnej kapacity kvôli ruským útokom.

Zaporozska jadrova elektraren Čítajte viac Ukrajina stratila 70 percent svojej energetickej kapacity

12:44 Pri ruskom vzdušnom útoku na nemocnicu v meste Sumy na severe Ukrajiny zahynulo deväť ľudí, ďalších dvanásť utrpelo zranenia. Na platforme Telegram to dnes uviedla správa Sumskej oblasti. Ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko predtým informoval o šiestich obetiach. Ruské invázne sily podľa neho udreli na zdravotnícke zariadenie dvakrát: pri prvom útoku zahynul jeden človek a keď na miesto dorazili záchranári, nasledoval ďalší úder. Moskva sa k týmto informáciám zatiaľ nevyjadrila.

Už pri prvom útoku bolo podľa Klymenka poničených niekoľko poschodí nemocnice. "Začala sa evakuácia pacientov a personálu. Na miesto dorazili záchranári a policajti, aby ľuďom pomohli. Pri evakuácii chorých nepriateľ udrel znovu, "uviedol minister.

"Z nemocnice bolo evakuovaných 113 pacientov. Záchranná operácia pokračuje, "napísal na Telegrame ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý asi hodinu pred tým, ako poslednú bilanciu zverejnila oblastná správa, informoval o ôsmich obetiach a jedenástich zranených.

Sumská oblastná správa uviedla, že Rusi podnikli na zdravotnícke zariadenie dronový nálet, a následne informovala o útoku bezpilotným lietadlom typu Šáhid na obytný sektor. Ukrajinské letectvo na Telegrame medzitým informovalo o ruskom údere prostredníctvom navádzaných leteckých bômb KAB na Sumskú oblasť.

Sumy sa nachádzajú na severe Ukrajiny blízko hraníc s ruskou Kurskou oblasťou, kam na začiatku augusta prenikla ukrajinská armáda a obsadila časť ruského územia. Ukrajina sa už tretí rok bráni rozsiahlej ruskej vojenskej agresii.

9:40 Snahy Číny o mier na Ukrajine sa nezhodujú s tým, že Číňania pomáhajú Rusku pokračovať vo vojne, povedal americký minister zahraničných vecí Antony Blinken, ktorý sa stretol s čínskym ministrom zahraničných vecí Wangom I.

Približne 70 percent obrábacích strojov, ktoré Rusko dováža, a 90 percent mikroelektroniky pochádza z Číny a Hongkongu, uviedol podľa agentúry Reuters Blinken. Podľa neho to Moskve materiálne pomáha vyrábať rakety, rakety, obrnené vozidlá a muníciu, ktoré sú potrebné na pokračovanie vojny.

„Takže keď Peking hovorí, že na jednej strane chce mier, chce vidieť koniec konfliktu, ale na druhej strane umožňuje svojim spoločnostiam podniknať kroky, ktoré v skutočnosti pomáhajú Putinovi pokračovať v agresii, tak to nesedí,“ povedal Blinken.

Wang uviedol, že postoj jeho krajiny k vojne na Ukrajine vždy zdôrazňoval potrebu mieru prostredníctvom rokovaní, uviedlo vo vyhlásení čínske ministerstvo zahraničných vecí.

„Spojené štáty by mali prestať špiniť a podsúvať dôkazy proti Číne, bez rozdielu zavádzať sankcie a využívať tento (konflikt)… na vytváranie a podnecovanie konfrontácií medzi rôznymi tábormi,“ citovalo Wanga.

V piatok Čína a Brazília pokračovali v úsilí presvedčiť rozvíjajúce sa krajiny pre mierový plán pre Ukrajinu, a to aj napriek tomu, že prezident Volodymyr Zelenskyj túto iniciatívu odmietol, pretože podľa Kyjeva slúži záujmom Moskvy, pripomína Reuters.

9:26 Pri ruskom vzdušnom útoku na nemocnicu v meste Sumy na severe Ukrajiny zahynulo šesť ľudí, oznámil na Telegrame ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko. Ruské invázne sily podľa neho udreli na zdravotnícke zariadenie dvakrát: pri prvom útoku zahynul jeden človek a keď na miesto dorazili záchranári, nasledoval ďalší úder. Moskva sa k týmto informáciám zatiaľ nevyjadrila.

Už pri prvom údere bolo podľa Klymenka poničených niekoľko poschodí nemocnice. „Začala sa evakuácia pacientov a personálu. Na miesto dorazili záchranári a policajti, aby ľuďom pomohli. Pri evakuácii chorých nepriateľ udrel znovu,“ uviedol minister. V súčasnosti podľa neho ukrajinské úrady evidujú šesť mŕtvych vrátane jedného policajta.

Sumy sa nachádzajú na severe Ukrajiny blízko hraníc s ruskou Kurzkou oblasťou, kam na začiatku augusta prenikla ukrajinská armáda a obsadila časť ruského územia.

7:00 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že v Spojených štátoch predstavil svoj Plán víťazstva a že ukrajinská strana sa pokúsi implementovať každú jeho fázu na tímovej úrovni, zhrnul server Ukrainska Pravda Zelenského večerný príhovor.

"Amerike bol predložený Plán víťazstva a vysvetlili sme každý jeden bod. Teraz budeme pracovať na úrovni našich tímov, aby sme naplnili každý krok a každé naše rozhodnutie. Silná pozícia Ukrajiny povedie skôr k mieru. Všetky kľúčové otázky pre Ukrajinu sú na stole našich partnerov a všetko sa zvažuje, obranný balík, sankcie proti Rusku, kroky pri ruských aktívach. Pripravujeme sa na stretnutie v Nemecku v rámci formátu Ramstein – tam budeme spoločne s našimi partnermi sledovať obsah bodov Plánu víťazstva. Ďakujem prezidentovi Bidenovi za pozvanie.“

Zelenskyj podľa uviedol, že Plán víťazstva bol predstavený obom americkým prezidentským kandidátom, Kamale Harrisovej aj Donaldovi Trumpovi. „Pre Ukrajinu je dôležité, aby Amerika priamo pochopila Ukrajinu. A tak to aj je“.

Najzásadnejším aspektom je však pre neho frontová línia: „Urobili sme všetko, aby sme sa maximálne posilnili.“

Americký exprezident a terajší kandidát republikánov do Bieleho Domu Donald Trump po piatkovom stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským uviedol, že ak sa dostane znovu k moci, bude chcieť vyriešiť vojnu na Ukrajine spravodlivou dohodou. Podľa tlačových agentúr povedal, že chce na tom pracovať s Ruskom aj Ukrajinou. Zelenskyj ešte pred schôdzkou uviedol, že sa s Trumpom zhodne v názore, že vojna musí skončiť a že ruský prezident Vladimir Putin nemôže vyhrať. Stretnutie, ktoré trvalo zhruba 40 minút, označil za veľmi produktívne; podľa Trumpa bolo veľmi dobré.

„Táto vojna sa nikdy nemala stať, ale vyriešime ju,“ uviedol podľa agentúry AFP Trump po rokovaní so Zelenským. Dodal, že chce dojednať „spravodlivú dohodou pre všetkých“. „On chce, aby sa uskutočnila spravodlivá výmena,“ povedal na adresu Zelenského.

„Treba spravodlivý mier,“ vyhlásil po rokovaní Zelenskyj, ktorý označil stretnutie za veľmi produktívne. „Podrobne sme prebrali situáciu na Ukrajine a dopady vojny na náš ľud,“ uviedol Zelenskyj na sieti X. Exprezidentovi poďakoval za to, že s ním rokoval. „Myslím, že zdieľame názor, že vojnu na Ukrajine je nutné zastaviť a že Putin nemôže zvíťaziť,“ povedal Zelenskyj pred rokovaním s niekdajším šéfom Bieleho domu. Po rozhovore uviedol, že je nutné vyvinúť tlak na Putina, aby zastavil vojnu. „On (Putin) je na našom území. To je najdôležitejšie pochopiť,“ povedal Zelenskyj.

647 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine