Rakúski voliči opäť rozhodujú o ďalšom smerovaní krajiny. Čo hovoria predvolebné prieskumy?
Podľa nich je dnes najsilnejším politickým subjektom Slobodná strana Rakúska (FPÖ), nasleduje Rakúska ľudová strana (ÖVP), teda kresťanskí demokrati, a na treťom mieste sa drží Sociálnodemokratická strana (SPÖ).
V Nemecku, kde budú parlamentné voľby až o rok, sa podpora vlády prepadla na katastrofálne nízku úroveň. Ako je na tom odchádzajúci rakúsky kabinet Karla Nehammera?
Ani jemu sa v porovnaní s volebnými výsledkami nevedie príliš dobre, najmä čo sa týka ÖVP. Súvisí to však s tým, že ľudovci v posledných parlamentných voľbách v roku 2019 dosiahli mimoriadne dobrý výsledok (37,5 percenta, pozn. red.), ktorý bol oveľa lepší ako v predošlých voľbách. Predvolebné prieskumy teraz naznačujú, že ich čaká strmý pád.
Čítajte viac V Rakúsku zvíťazili v eurovoľbách krajne pravicoví slobodníPodstatne nižšiu podporu má aj ich koaličný partner, strana Zelení, takže to možno vnímať aj ako potrestanie vládnych strán za ich politiku. Na druhej strane to však vyzerá, že v ÖVP na konci volebného večera predsa len nebudú takí nešťastní, lebo ich strana má šancu, že bude hrať opäť významnú úlohu v budúcej vláde.
Aké boli najdôležitejšie témy volebnej kampane? Kládol sa dôraz na migráciu či bezpečnosť?
Prisťahovalectvo hralo v kampani bezpochyby významnú úlohu. Bezpečnosť až tak nedominovala, bola to skôr vedľajšia téma v rámci migrácie. Pre časť voličov boli dôležitou témou i klimatické zmeny, no o čom sa veľa rozprávalo, bola inflácia a hospodárske problémy.
Čo sa týka prisťahovalectva, SPÖ presadzuje, aby nelegálnych migrantov, ktorí sú už v Rakúsku, vo väčšej miere vyhosťovali, čo je vlastne myšlienka pravicovoextrémistických strán. Nápad si medzitým osvojila i FPÖ. ÖVP zastáva názor, že migráciu treba obmedziť – nie úplne na nulu, ale veľmi výrazne. Pritom sa však zdôrazňuje, že treba zachovať aj právo na azyl, ktoré nemožno spochybňovať.
Čítajte viac Záplavy odplavili aj morálku? Rakúsky kancelár vyzval pre povodne na pauzu v kampani, ale sám v nej pokračovalAko ste už spomenuli, v prieskumoch vedie opozičná FPÖ, ktorej popularita rastie. Čím si to vysvetľujete?
FPÖ za to vďačí nastoleným témam. Vládne veľká nespokojnosť s hospodárskou situáciou v krajine, so zdražovaním a stále pretrváva aj istá namrzenosť z obdobia pandémie koronavírusu, z opatrení, ktoré v tom čase vláda presadila. Teraz majú voliči príležitosť, aby za to vládne strany potrestali. Z tohto hnevu a nevôle ťaží FPÖ.
Aj na Slovensku má FPÖ povesť populistickej či pravicovoextrémistickej strany. Pamätáme sa ešte na jej zosnulého predsedu Jörga Haidera a jeho pochvalné výroky o nacizme. Je už dnešná FPÖ inou stranou, alebo má stále blízko ku krajnej pravici?
V každom prípade je to stále populistická strana. Dokazujú to aj volebné slogany jej šéfa o „ľudovom kancelárovi“ či plagáty s nápisom „Buď vôľa vaša“, čím si pohnevali aj katolícku cirkev, keďže ide o pozmenený citát z modlitby. Ich plagát vlastne hovorí: Som služobníkom ľudu a robím, čo ľud chce. Je v tom silný populistický odkaz voličom.
V strane sú však i krajne pravicové tendencie, ktoré sa prejavujú napríklad v postoji k migrantom. Napriek tomu by som chcel zdôrazniť, že ako celok FPÖ nemožno považovať za extrémnu pravicu. Sú v nej zastúpené rôzne smery, je tam veľa prienikov s názormi iných strán, napríklad s kresťanskými demokratmi.
FPÖ bola v minulosti už päťkrát súčasťou vlády, ale nikdy nemenovala kancelára. Mohlo by sa jej to tentoraz podariť? Našla by v takom prípade koaličného partnera?
Len veľmi ťažko. Volebný líder FPÖ Herbert Kickl síce vyhlásil, že ak jeho strana vyhrá voľby, bude si robiť nárok na miesto kancelára, no ÖVP už pred niekoľkými mesiacmi povedala: „Nie, neprivedieme Kickla do úradu kancelára. Vieme si predstaviť koalíciu s FPÖ, ale nie s jej predsedom na čele vlády.“
Dokonca i rakúsky prezident Alexander Van der Bellen povedal, že by Kickla nevymenoval za kancelára, čo je dôležité vyhlásenie. Ako to však bude, zistíme až po voľbách, keď sa začne rokovať o budúcej koalícii.
Čítajte viac Strana piva môže byť v rakúskom parlamente, rekordne jej rastú preferencieZa posledných päť rokov otriasli rakúskou politikou dva veľké škandály. Prvým bola tzv. Ibizagate, do ktorej bol zapletený vtedajší vicekancelár FPÖ Heinz-Christian Strache a výsledkom bol rozpad prvej vlády Sebastiana Kurza. Ten zase musel odstúpiť po afére v októbri 2021, keď ho vo funkcii vystriedal Nehammer. Majú tieto škandály ešte vplyv na voliča, alebo sa už na všetko zabudlo?
Nemyslím si, že sa na to zabudlo. Vidno, že ÖVP v prieskumoch klesla veľmi hlboko oproti časom, keď stranu viedol Kurz. Je veľa voličov, ktorí si ten škandál pamätajú.
Kto bude podľa vás zostavovať novú rakúsku vládu? Aký je váš tip?
Sú dve možnosti. Prvou je, že sa dve pravicové strany – ÖVP a FPÖ – dohodnú, pričom by jedna z nich musela veľmi ustúpiť, inak z toho nebude nič. Keď si však pozriete posledné prieskumy, je tiež jasné, že obe musia vo voľbách dosiahnuť dobré výsledky, aby získali dostatok mandátov v Národnej rade a nemali len tesnú väčšinu. Inak by sa im iba ťažko presadzovali zákony, hoci sa nedá vylúčiť, že by sa uspokojili aj s takým riešením.
Druhou možnosťou by bola trojkoalícia, kde by ÖVP postavila kancelára a do vlády by prizvala sociálnych demokratov a nejakú malú stranu, aby získala väčšinu. Tým tretím koaličným partnerom by mohla byť strana NEOS (Nové Rakúsko a Liberálne fórum) alebo Zelení. Vzhľadom na to, že vzťahy medzi ÖVP a Zelenými ku koncu ich vládnutia už nie sú príliš dobré, by som povedal, že väčšie šance má NEOS.
Čítajte viac Vinný v kauze Ibizagate. Exkancelár Kurz sa dopustil krivej výpovede, väzeniu sa však vyholV niektorých európskych krajinách je problém vrcholovej politiky v tom, že chýbajú vhodní lídri – charizmatické osobnosti. Ako je to v Rakúsku?
Otázne je, či takých charizmatických politikov naozaj treba. Aj Jörg Haider mal veľkú charizmu a mnohí to nevnímali ako niečo pozitívne. Alebo si vezmite Donalda Trumpa, ktorý má istý „appeal“, a veľa ľudí je z toho nešťastných. Radšej by mali niekoho nudného, kto by bol však schopný a kompetentný pre svoj úrad. Samozrejme, charizma politikom pomáha a voličom ľahšie „predáva“ vážne problémy, no nemyslím si, že je to najdôležitejšia vlastnosť, ktorú by politici mali mať.
Čítajte viac Veľký návrat komunistov? V Rakúsku sa možno dostanú aj do parlamentuV Rakúsku veľmi stúpa obľuba komunistickej strany, ktorej sa darí najmä v niektorých regiónoch. V parlamente mala naposledy zastúpenie v roku 1959. Mohla by tentoraz oslavovať veľký návrat?
Komunisti majú dobrú šancu, aby sa dostali cez štvorpercentnú hranicu potrebnú na vstup do Národnej rady, ale som trochu skeptický, či to dokážu. Dobre obstáli v niektorých mestách, majú veľmi silnú tému, ktorá zaberá, a to bývanie a drahé nájmy. Zabodovali s tým v Salzburgu aj v Grazi, kde majú dobrých politikov, no tieto dobré výsledky sa im nepodarilo preniesť na celoštátnu úroveň.
Na rozdiel od Slovenska a väčšiny európskych krajín trvá v Rakúsku volebné obdobie (vlády a parlamentu) až päť rokov. Je to výhoda?
O tom by sa dalo dlho diskutovať. Argumentmi pre dlhšie volebné obdobie bolo, že parlament má na prácu ešte jeden rok navyše, keď netreba myslieť na voľby a možno prijímať i ťažké rozhodnutia bez toho, aby politici museli brať ohľad na volebnú kampaň. Myslím, že na tom niečo je, ale súčasne sa ozývajú kritické hlasy, že kratší volebný cyklus by bol lepší, pretože vláda, s ktorou ľudia nie sú spokojní, by sa dala rýchlejšie vymeniť.