Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 949 dní
Čítajte viac 948. deň: Lavrov varoval Západ: Nesnažte sa bojovať o víťazstvo s jadrovou mocnosťou
19:00 Ruský premiér Michail Mišustin navštívi v pondelok Irán, kde bude rokovať s prezidentom Masúdom Pezeškjánom. Podľa agentúry Reuters to oznámila Moskva. Mišustin bude podľa oficiálneho vyhlásenia rokovať o implementácii vzájomných dohôd v doprave, priemysle či poľnohospodárstve. Irán a Rusko čelia od západných krajín kritike za vojenskú spoluprácu, vďaka ktorej Rusko získava iránske zbrane pre svoju vojenskú agresiu voči Ukrajine.
Mišustin však priletí do Iránu v čase, keď vedenie krajiny zvažuje svoju reakciu na sériu izraelských úderov na spojenecké hnutie Hizballáh v Libanone. Pri jednom z nich zomrel aj šéf Hizballáhu Hasan Nasralláh a vysokopostavený veliteľ iránskych revolučných gárd.
Rusko a Irán v poslednom čase posilňujú svoje vzájomné vzťahy. Ruský prezident Vladimir Putin v polovici septembra schválil návrh dohody o strategickom partnerstve s Iránom.
Irán podľa Spojených štátov a ich spojencov začal Rusku dodávať balistické rakety, podobne ako už dodal tisíce dronov, použitých pri náletoch proti ukrajinským mestám, dedinám a kriticky významnej energetickej infraštruktúre. Rusko na oplátku začalo podľa médií Iránu poskytovať moderné systémy protivzdušnej obrany. Vo vojne proti Ukrajine Rusko podľa západných aj ukrajinských analytikov nasadilo tiež severokórejské rakety a delostreleckú muníciu.
Rusko odmietlo potvrdiť, že by balistické rakety od Iránu získalo, pripustilo ale, že s Teheránom spolupracuje aj „v tých najcitlivejších oblastiach“. Irán tvrdí, že nedodáva Rusku zbrane pre vojnu na Ukrajine.
17:00 Ruské ministerstvo obrany v nedeľu informovalo, že jeho sily odvrátili šesť nových pokusov Ukrajiny o vstup do Kurskej oblasti na západe krajiny. Taktiež uviedlo, že získalo kontrolu nad obcou Makijivka v Luhanskej oblasti, uviedla agentúra Reuters.
Ministerstvo v príspevku na komunikačnej platforme Telegram uviedlo, že jeho sily s podporou leteckých a delostreleckých útokov odvrátili pokusy vstúpiť do oblasti v blízkosti obce Novyj Puť, približne 80 kilometrov západne od mesta Sudža, ktoré je strategickým bod pre vývoz ruského zemného plynu do Európy cez Ukrajinu.
Ukrajinské ozbrojené sily vtrhli do Kurskej oblasti 6. augusta. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v septembri vyhlásil, že jeho sily kontrolujú 100 obcí v oblasti na ploche vyše 1300 štvorcových kilometrov. Ruské zdroje tento údaj spochybňujú s tým, že už v rámci protiofenzívy opäť získali kontrolu nad niektorými dedinami.
Ministerstvo obrany uviedlo, že pri najnovšej operácii v Kurskej oblasti prišlo o život alebo utrpelo zranenia 50 ukrajinských vojakov, presný počet obetí však nespresnilo. Takisto tvrdí, že došlo k zničeniu tanku a štyroch bojových obrnených vozidiel, ako aj automobilu.
Agentúra Reuters nebola bezprostredne schopná správy z bojiska potvrdiť, Ukrajina vyjadrenie neposkytla.
16:45 Rusko za posledný týždeň zhodilo na Ukrajinu takmer 900 leteckých bômb, vyslalo na ňu vyše 300 útočných dronov a viac ako 40 striel, uviedol na platforme Telegram ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. V nedeľu ráno ruské invázne sily v rozmedzí dvoch hodín zvrhli na mesto Záporoží 13 navádzaných leteckých bômb, oznámil šéf správy Záporožskej oblasti Ivan Fedorov podľa agentúry Reuters. Úrady v súvislosti s útokom informujú o 16 zranených.
Zelenskyj na sociálnych sieťach zverejnil video, ktoré podľa neho zachytáva následky ruských útokov na Ukrajinu za posledný týždeň. Je na nich zachytená podobná skaza a devastácia.
13:55 Ruské ministerstvo obrany v nedeľu podľa agentúry Interfax informovalo o dobytí ďalšej ukrajinskej dediny, konkrétne obce Makijivka v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Hovorca južného veliteľstva ukrajinskej armády Vladyslav Vološyn o deň skôr povedal, že ruské invázne sily sa zrejme pripravujú na útočné operácie v Záporožskej oblasti, kde zhromažďujú personál.
Záporožskú oblasť pretína frontová línia. Ruské útočné operácie a tiež pomalý, hoci trvalý postup inváznych síl, sú v poslednom čase hlásené hlavne na východe Ukrajiny – v smere na mestá Pokrovsk, Vuhledar alebo Toreck v Doneckej oblasti. Ukrajinskí vojaci tam čelia lepšie vybavenej ruskej presile a sú nútení sa postupne sťahovať, píše The Kyiv Independent.
Vološyn v sobotu v ukrajinskej televízii s odvolaním sa na informácie vojenskej rozviedky uviedol, že Rusko by sa mohlo chystať na nový manéver v Záporožskej oblasti, konkrétne blízko Rusy okupovanej dediny Pryjutne, ktorá leží pri hranici s Doneckou oblasťou a zhruba 40 kilometrov západne od Vuhledaru, ktorý sa Rusi nachádza pri hraniciach s Ruskom.
Na plnohodnotnú ofenzívu je podľa Vološyna potrebných viac vojakov, ako tam teraz na ruskej strane je. Armádny hovorca naznačil, že potenciálna ruská operácia by mohla byť pokusom Moskvy o zlepšenie taktických pozícií v regióne, pričom „zatiaľ sa nehovorí o ofenzíve“, píše server.
Podobné vyhlásenia jednotlivých strán konfliktu nemožno v podmienkach vojny bezprostredne nezávisle overiť.
11:30 Najmenej 11 ľudí utrpelo zranenia pri nedeľňajších ruských útokoch na mesto Záporožie, metropolu rovnomennej oblasti na juhu Ukrajiny. Oznámili to tamojšie záchranné zložky, informuje agentúra AFP.
Záporožie zasiahlo nadránom niekoľko „masívnych leteckých útokov“, informovala ukrajinská záchranná služba. Veľké škody utrpela najmenej jedna budova a šesť domov v rôznych mestských štvrtiach. Na pomoc ľudom, ktorí mohli uviaznuť pod troskami, bolo nasadených 42 záchranárov. Prinajmenšom jednu takto vyslobodenú ženu už previezli do nemocnice.
Gubernátor Záporožskej oblasti Ivan Fedorov spočiatku informoval o šiestich zranených. Zároveň uviedol, že Záporožie zasiahlo prinajmenšom desať ruských náletov, po ktorých vypuklo niekoľko požiarov. Medzi zničenými menoval aj jednu viacposchodovú budovu.
Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak na sociálnych sieťach napísal, že ďalšie veľké ukrajinské mesto teraz terorizujú ruské nálety. Západných spojencov Ukrajiny v tejto súvislosti vyzval, aby Kyjevu dodali viac zbraní. Zároveň označil za potrebné prijatie ďalších ekonomických sankcií voči Rusku, aby sa tým oslabila jeho schopnosť viesť vojnu.
Záporožskú oblasť anektovalo Rusko v septembri 2022 spoločne s troma ďalšími ukrajinskými oblasťami – Chersonskou, Luhanskou a Doneckou, hoci ich vojensky okupuje len sčasti a napríklad regionálna metropola Záporožie je stále pod kontrolou Kyjeva.
9:50 Ruské ministerstvo obrany oznámilo zničenie 125 ukrajinských dronov nad siedmimi ruskými regiónmi a nad Azovským morom v noci na nedeľu. Z niektorých miest prichádzali správy o explóziách alebo požiaroch, o ktorých píše štátna agentúra TASS alebo portály Astra či Shot. Ukrajinské letectvo informuje o zostrelení 15 z 22 ruských dronov. Rusi celkový počet útočiacich ukrajinských dronov nespomenuli.
Misia OSN pre monitorovanie ľudských práv na Ukrajine (HRMMU) medzitým potvrdila informácie ukrajinských úradov o ruskom sobotňajšom dvojitom zásahu nemocnice v ukrajinskom meste Sumy, pri ktorom podľa najnovšej bilancie zahynulo desať ľudí a ďalších 22 bolo zranených.
„Je to tretí útok ruských ozbrojených síl na zdravotnícke zariadenia v meste počas šiestich týždňov,“ stojí v správe HRMMU. V sobotu podľa nej na nemocnicu zaútočili dva ruské drony v rozmedzí 45 minút. Väčšinu obetí si vyžiadal druhý úder, ktorý prišiel po tom, ako na miesto dorazili záchranári.
Zdravotnícke zariadenia chráni medzinárodné humanitárne právo a majú nárok na osobitnú ochranu, nesmú byť terčom útokov, upozornila organizácia a pripomenula, že v Sumách registruje za august a september ďalšie dva ruské údery na zdravotnícke zariadenia.
Sumy sa nachádzajú na severe Ukrajiny blízko hraníc s ruskou Kurzkou oblasťou, kam na začiatku augusta prenikla ukrajinská armáda a obsadila časť ruského územia. Ukrajina sa už tretí rok bráni rozsiahlej ruskej vojenskej agresii a súčasťou sú aj vzdušné údery na ruské územie, pričom Kyjev tvrdí, že údery sú zamerané na vojenskú, energetickú a dopravnú infraštruktúru, ktorá je kľúčová pre vojnové úsilie Moskvy.
„Na Moskovskej triede (vo Voroneži) zasiahol padajúci dron obytný komplex a vypukol požiar,“ uviedol ale teraz podľa ruskojazyčného webu stanice BBC gubernátor ruskej Voronežskej oblasti Alexander Gusev, ktorý informoval aj o ďalších požiaroch v meste alebo mimo neho. Neskôr úrady hlásili uhasenie všetkých požiarov.
Podľa ruského ministerstva obrany zostrelila nad Voronežskou oblasťou protivzdušná obrana 17 ukrajinských dronov, 67 ich podľa hlásení Moskvy zachytila nad územím Volgogradskej oblasti, ďalšie nad Rostovskou, Belgorodskou, Brjanskou a Kurskou oblasťou a tiež Krasnodarským krajom alebo Azovským morom. Ministerstvo sa o škodách nezmieňuje.
Portál Astra na platforme Telegram v noci na nedeľu informoval tiež o útoku bezpilotného lietadla a následnom požiari vo Volgogradskej oblasti, alebo o dronovom útoku v Rostovskej oblasti. Kanál Shot v noci napísal, že séria explózií zaznela v Krasnodarskom kraji, spomínali ich obyvatelia Hosku, kde sa nachádza vojenské letisko. Podľa úradov tam zasahovala protivzdušná obrana. Informácie o ranených alebo zabitých v Rusku z dostupných informácií nie sú.
Rusko podniká vzdušné údery na Ukrajinu prakticky denne. Ukrajinské letectvo vo svojom rannom hlásení informovalo o nočnom zostrele 15 z celkových 22 útočných dronov nad štyrmi ukrajinskými oblasťami. Ďalších päť dronov zmizlo z radarov, zrejme bez následkov, poznamenal server Ukrajinska pravda. O zvyšných dvoch strojoch sa ukrajinské vzdušné sily nezmieňujú.
7:00 Švajčiarske ministerstvo zahraničných vecí sa v sobotu vyjadrilo pozitívne o snahe Číny a Brazílie presadzovať vlastný plán týkajúci sa mierových rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou. Informovala o tom agentúra Reuters. Postoj Švajčiarska k iniciatíve, ktorú Ukrajina odsudzuje, sa podľa nového vyhlásenia výrazne zmenil.
Vyjadrenie prišlo po tom, ako sa Švajčiarsko na okraji Valného zhromaždenia OSN zapojilo do rokovaní viacerých krajín vedeného zástupcami Číny a Brazílie, kde sa o pláne hovorilo. Iniciatíva oznámená na jar počíta s obnovením priamych rozhovorov medzi Kyjevom a Moskvou bez podmienky, aby sa Rusi stiahli zo súčasných pozícií na východe Ukrajiny.
„Zapojili sme sa do tohto rokovania ako pozorovateľ a túto dynamiku podporujeme,“ oznámila Reuters švajčiarska diplomacia. Zmenu pohľadu na čínsko-brazílsku iniciatívu vysvetlila tým, že do plánu bola pridaná zmienka o Charte OSN.
Švajčiarsko v júni hostilo mierový summit, na ktorom Ukrajina prezentovala desiatkam krajín svoju predstavu o ceste k ukončeniu vojny. Trvá okrem iného na odchode ruských vojsk z okupovaných častí krajiny. Ukrajinskí lídri svoj plán označujú za jedinú cestu k trvalému a spravodlivému mieru a alternatívne postupy odmietajú.
„Nemôžeme pochopiť logiku takéhoto rozhodnutia,“ reagovalo ukrajinské ministerstvo zahraničia na vyjadrenie Švajčiarska. Dodalo, že Ukrajina so Švajčiarskom sa ďalej snaží budovať podporu pre komuniké z júnového summitu, ktoré označuje „územnú celistvosť“ Ukrajiny za základ akejkoľvek dohody o ukončení viac ako dva a pol roka trvajúcej ruskej agresie.
Portál Politico uvádza, že Čína sa pre svoj plán na Valnom zhromaždení OSN snažila získať podporu viacerých krajín. Jej návrh zložený zo šiestich hlavných bodov vyzýva na „nerozširovanie bojiska, nestupňovanie bojov a nevyprovokovanie žiadnou stranou“. Politico pripomína, že jeho realizácia by Rusku umožnila naďalej okupovať obsadené ukrajinské územia.
Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v reakcii zdôraznilo, že sa drží zásady „nič o Ukrajine bez Ukrajiny“ a že mierové návrhy musia vychádzať z Charty OSN a rešpektovať zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny v rámci medzinárodne uznaných hraníc.
Kyjev vyzval Švajčiarsko „a všetky krajiny, ktoré podporujú medzinárodné právo a Chartu OSN“, aby sa nezúčastňovali na iniciatívach, ktoré „môžu iba skomplikovať proces dosiahnutia, komplexného, spravodlivého a udržateľného mieru pre Ukrajinu.“
Reuters pripomína, že Švajčiarsko v júni usporiadalo celosvetový mierový samit. Nezúčastnilo sa na však ňom Rusko ani Čína.