950. deň: Zelenskyj: Putin sa bojí použiť jadrové zbrane, zničil by svoj štýl života, ktorý tak miluje

Čítajte viac 949. deň: Švajčiari sklamali Kyjev, podporili iný mierový plán. Rusi za týždeň zhodili takmer 900 bômb

20:25 Ako veľmi zložitú charakterizoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes večer situáciu na fronte na východe Ukrajiny, kde ruské ministerstvo obrany i ukrajinskí analytici ohlásili ďalší postup ruských vojsk. Ukrajina sa už 950. deň bráni ruskej agresii.

„Situácia je veľmi zložitá. Najdôležitejšie je vyvíjať tlak na Rusko všetkými prostriedkami, všetkými nástrojmi, aby sme čo najrýchlejšie dosiahli náš cieľ, ktorým je skutočný a spravodlivý mier pre Ukrajinu, pre všetkých našich ľudí,“ zdôraznil Zelenskyj po rokovaní vrchného velenia.

Ruské ministerstvo obrany dnes podľa serveru BBC News ohlásilo, že ruskí vojaci dobyli dedinu Nelipivka, ktorá leží blízko mesta Toreck v Doneckej oblasti, a následne na tomto úseku fronty odrazili deväť protiútokov ukrajinských síl.

Rusi obsadili obec Nevske a postúpili pri Vuhledare a Torecku, pripustili podľa agentúry Unian analytici z projektu DeepState, ktorý je pokladaný za blízky ukrajinskej armáde. Rusi vyvíjajú veľké úsilie, aby dobyli mesto Vuhledar, ktoré obkľúčili z troch strán. V nedeľu DeepState informoval, že Rusi prenikli do východnej časti mesta, kde chcú posilniť svoje pozície v panelových domoch na okraji Vuhledaru. Pokúšajú sa tiež útočiť na pravom krídle, ale tade doteraz do mesta preniknúť nedokázali, dodal Unian.

20:18 Ruská vláda plánuje na budúci rok použiť 32,5 percenta svojho rozpočtu na obranu. Ide o rekordný podiel. V tomto roku Rusko na obranu vyčlenilo 28,3 percenta rozpočtových výdavkov.

Návrh rozpočtu, ktorý ruská vláda zverejnila v pondelok, ráta s výdavkami a obranu v sume takmer 13,5 bilióna rubľov. Je to o zhruba tri bilióny rubľov viac ako v tomto roku.

19:13 Ruský prezident Vladimir Putin dnes podpísal výnos o jesenných odvodoch do armády. Podľa výnosu má byť do konca roka povolaných k povinnej službe v ozbrojených silách 133-tisíc ľudí. V súlade s Putinovým skorším sľubom generálny štáb ubezpečil, že týchto odvedcov nepošle do vojny proti Ukrajine, ktorá trvá už tretím rokom, uviedla agentúra Interfax. Služba v ruských ozbrojených silách, ktorá je stále povinná, trvá 12 mesiacov.

„Od 1. októbra do 31. decembra 2024 povolať na vojenskú službu 133-tisíc občanov Ruskej federácie vo veku od 18 do 30 rokov, ktorí nie sú v zálohe a ktorí nie sú oslobodení od vojenskej služby,“ uvádza sa vo výnose, zverejnenom na úradnom webe. Rovnakým výnosom prezident nariadil prepustiť z ozbrojených síl vojakov a námorníkov, ktorí brannú povinnosť splnili.

Ruský parlament vlani odhlasoval zvýšenie hornej vekovej hranice pre povolanie do armády z 27 na 30 rokov.

Povolávacie rozkazy zostanú v papierovej podobe, hoci úrady predtým avizovali rozosielanie elektronických predvolaní. Proti rozhodnutiu odvodových komisií sa bude možné odvolať, povedal dnes novinárom zástupca náčelníka mobilizačnej správy generálneho štábu, viceadmirál Vladimir Cimplanskij. S odosielaním odvedených vojakov na výcvik a k jednotkám sa počíta od polovice októbra. Tento rok na jar bolo na službu v ozbrojených silách povolaných 150-tisíc ľudí.

V Rusku sa branci k povinnej vojenskej službe povolávajú dvakrát ročne – v jarnom a jesennom termíne. Vlani na jeseň Moskva povolala 130-tisíc brancov, na jar 147-tisíc ľudí.

Všetci muži v Rusku musia absolvovať ročnú vojenskú službu alebo ekvivalentný výcvik počas vyššieho vzdelávania. Povinná vojenská služba je v krajine dlhodobo nepopulárna a mnohí sa jej snažia vyhnúť. Vojaci základnej služby nemôžu byť legálne nasadení do bojov mimo Ruska – a generálny štáb sľubuje, že nebudú ani vyslaní do „nových regiónov“, teda do štyroch ukrajinských oblastí, ktoré Rusko predvlani anektovalo, ale v ktorých sa stále bojujú.

Odvedenci boli v roku 2022 vyňatí z vtedajšej mobilizácie, ktorej cieľom bolo doplniť jednotky bojujúcich v susednej krajine. Napriek tomu sa však stali prípady, keď aj vojaci základnej služby v bojoch zahynuli, utrpeli zranenia či upadli do zajatia. Mnohých takýchto zajatcov sa podľa Kyjeva zmocnili ukrajinské jednotky pri výpade do Kurskej oblasti na západe Ruska. Ukrajina týchto zajatcov potom menila za svojich vojakov zajatých ešte počas obliehania Mariupolu na začiatku vojny. „Po ukrajinskom útoku v Kurskej oblasti sa jesenné odvody stávajú smrteľne nebezpečnými,“ komentoval situáciu ešte v auguste server Meduza pôsobiaci v exile.

18:45 V Rusku pod vedením prezidenta Vladimira Putina je viac politických väzňov, ako ich bolo v ZSSR ku koncu komunistického režimu. Uviedol to v pondelok popredný predstaviteľ ruskej opozície Vladimir Kara-Murza počas vystúpenia v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy (PZ RE) v Štrasburgu. Na správu tlačovej agentúry AFP upozornil spravodajca TASR.

Kara-Murza bol pozvaný na udelenie Ceny Václava Havla za ľudské práva, ktorú udeľuje PZ RE a ktorú tento rok získala María Corina Machadová z Venezuely. Ruský opozičný politik získal túto cenu v roku 2022 počas pobytu v ruskom väzení. Prepustili ho v auguste tohto roka v rámci veľkej výmeny väzňov medzi Ruskom a západnými krajinami. Pôvodne bol odsúdený na 25 rokov väzenia za vlastizradu po tom, ako kritizoval ruskú inváziu na Ukrajinu.

„V putinovskom Rusku je viac ako 1300 politických väzňov, oveľa viac ako v posledných rokoch v celom Sovietskom zväze,“ vyhlásil pri tejto príležitosti ruský disident. Zároveň sa poďakoval Rade Európy, ktorá má po vylúčení Ruskej federácie 46 členských štátov, za podporu demokracie a ľudských práv v Rusku.

Podľa jeho slov treba pokračovať v boji za prepustenie všetkých politických väzňov a nespravodlivo väznených po celom svete. S odkazom na dianie v Rusku vyhlásil, že „slobodný svet vie, že skutočnými zločincami sú tí z Kremľa, ktorí začali vojnu na Ukrajine, nie tí, čo sú vo väzení za odpor“.

Čítajte aj Kara-Murza tvrdí, že Navaľného dal zabiť Putin: Bol jeho osobným väzňom. Pripomenul 307 obetí z roku 1999

18:10 Rakúsko vedené pravicovo populistickou Slobodnou stranou Rakúska (FPÖ) by mohlo znamenať problém pre podporu Ukrajiny. V rozhovore s ČTK to uviedol šéf bruselskej pobočky českého inštitútu Europeum Žiga Faktor. Zároveň by to podľa neho zmenilo rozloženie moci v rámci Európskej rady, teda summitov EÚ, kde by sa vytvorila silná skupina premiérov z frakcie Patriotov pre Európu. K tejto frakcii sa teraz hlási napríklad maďarský premiér Viktor Orbán, sú v nej ale aj europoslanci z vládnucej holandskej krajne pravicovej Strany pre slobodu (PVV), či z českého hnutia ANO. Frakcia je teraz treťou najsilnejšou skupinou v Európskom parlamente.

„V súčasnosti možno nárast preferencií krajne pravicových strán považovať už za dlhodobejší trend, ktorý môžeme vidieť naprieč Európou a voľne datovať k prezidentskej kampani v USA v roku 2016, ktorá vyniesla do Bieleho domu Donalda Trumpa. Hlavnou príčinou je nespokojnosť s politickou reprezentáciou krajiny, respektíve s tradičnými politickými stranami, v postkomunis­tických krajinách často sprevádzané akousi dezilúziou z prechodu k demokracii,“ uviedol Faktor. Ide podľa neho aj o reakciu na niekoľko po sebe idúcich kríz, ktoré Európu v posledných desiatich rokoch stretli, či už ide o finančnú krízu, migračnú, covidovú a teraz krízu spojenú s ruskou vojnou na Ukrajine.

„Mnoho voličov cíti, že politická garnitúra v týchto krízach zlyhala a malo to priamy dopad na ich životy. Z tejto nespokojnosti potom pramení aj rastúca podpora zoskupení, ktoré sú na okrajoch politického spektra. To všetko je samozrejme sprevádzané aj zmenami v spoločnosti, predovšetkým čo sa týka spôsobu prenosu informácií. Tie sú v dnešnom svete rýchlejšie dostupné, často zjednodušené a často prešpikované dezinformáciami, ktoré cez silné emočné reakcie zámerne ovplyvňujú voličov,“ dodal bruselský expert.

Aký vplyv budú mať výsledky rakúskych volieb na fungovanie Európskej únie podľa neho zatiaľ nejde posúdiť. Je totiž stále vysoko pravdepodobné, že FPÖ nebude schopná zostaviť vládu a skončí aj napriek víťazstvu v opozícii. „Ak by sme však špekulovali nad tým, ako by fungovalo Rakúsko vedené stranou FPÖ v rámci EÚ, bol by to určite veľký oriešok nielen pre podporu Ukrajiny, ale zmenilo by to aj rozloženie moci v rámci Európskej rady, kde by sa vytvorila silná skupina premiérov z frakcie Patriotov pre Európu 2000. Táto skupina by potom z dlhodobého hľadiska mohla mať silný vplyv aj na budúcnosť zelenej, migračnej či rozširovacej politiky,“ myslí si Faktor.

Čítajte aj Ďalší drsný budíček pre Európu, píše Politico o víťazstve FPÖ v Rakúsku. Kickl sa nároku na kancelárstvo len tak nevzdá

17:55 Od začiatku veľkej vojny na Ukrajine zabili ruskí vojaci vracajúci sa do vlasti z frontu prinajmenšom 242 ľudí a ďalších 227 ťažko zranili. Zrátal to portál Vjorstka na základe otvorených zdrojov – z údajov súdov a správ médií. Obeťami týchto zločinov sa stali obyvatelia 80 regiónov Ruska.

Čítajte viac Rukou vojakov vracajúcich sa z Ukrajiny zomrelo už bezmála 250 Rusov

17:45 Šéf Kremľa Vladimír Putin sa bojí použiť atómové zbrane zbrane. Nechce prísť o svoj štýl života, ktorý veľmi miluje, vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre americkú stanicu Fox News. Moderátor sa ukrajinskej hlavy štátu opýtal, či ho znepokojujú ruské vyhrážky jadrovými zbraňami.

„Nikto nevie, čo mu ide hlavou. Jadrové zbrane môže použiť kedykoľvek proti akejkoľvek krajine. Alebo tiež nie. (…) Nie som však Putin, vďaka bohu. On sa nespráva primerane. Žiadny adekvátny človek nemôže len tak prísť na Ukrajinu a urobiť to, čo urobil on,“ uviedol prezident Zelenskyj. „(Putin) miluje svoj život a štýl svojho života. A preto si myslím, že sa bojí použiť jadrové zbrane,“ dodal.

Čítajte aj Rusko hrozí atómovým útokom na krajiny, ktoré podporujú Ukrajinu. Moskva mení jadrovú doktrínu

17:30 Ruský prezident Vladimir Putin vymenoval svojho bývalého osobného strážcu Alexeja Ďumina za člena Bezpečnostnej rady. Informovala o tom v pondelok agentúra Reuters, ktorá pripomenula, že v máji Putin vymenoval Ďumina za tajomníka poradného zboru Štátna rada, čo vyvolalo špekulácie o Ďuminových prezidentských ambíciách, píše TASR.

Ďuminova nominácia bola zverejnené vo výnose. Okrem neho Putin do Bezpečnostnej rady vymenoval ďalších troch členov: prvého podpredsedu vlády Denisa Manturova, šéfku Federálnej lekárskej a biologickej agentúry (FMBA) Veroniku Skvorcovovú, ako aj šéfa Hlavnej správy pre špeciálne programy prezidenta Ruskej federácie (GUPS) Alexandra Linca.

Putinovým výnosom bol z Bezpečnostnej rady odvolaný bývalý splnomocnenec prezidenta Ruskej federácie v Uralskom federálnom okruhu Vladimir Jakušev.

Ďumin pracoval niekoľko rokov v prezidentskej ochranke a od roku 2016 bol gubernátorom Tulskej oblasti. V máji 2024 bol vymenovaný za poradcu prezidenta – rovnako ako i Nikolaj Patrušev, ktorý bol 12. mája bol uvoľnený z funkcie tajomníka Bezpečnostnej rady a jeho post prevzal bývalý minister obrany Sergej Šojgu.

Čítajte aj Putinov tieň vstupuje na výslnie. Vybral si ho šéf Kremľa za nástupcu?

17:25 Maďarská vláda má záujem o rozvoj susedských vzťahov s Ukrajinou, ale očakáva, že Kyjev obnoví práva maďarskej menšiny, vyhlásil šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó po dnešnom rokovaní so svojím ukrajinským náprotivkom v Budapešti. Andrij Sybiha tvrdil, že obe strany zaznamenali „pozitívnu dynamiku“ v riešení problémov spojených s národnostnými menšinami.

Szijjártó podľa agentúry MTI potvrdil svojmu hosťovi, že Maďarsko bude pokračovať v „najväčšej humanitárnej misii svojej histórie“, teda pomôcť utečencom pred vojnou. Na túto pomoc Maďarsko podľa ministra vydalo 66 miliárd forintov a okrem iného ukrajinské deti navštevujú stovky maďarských škôl a škôlok.

„Maďarsko je pripravené podieľať sa na rekonštrukcii Ukrajiny, a to nie je len fráza. Podieľame sa už na rekonštrukcii, hoci vojna stále pokračuje,“ povedal Szijjártó. Uviedol, že Maďarsko pomáha s obnovou zdravotníckych a vzdelávacích zariadení a tiež sa podieľa na zabezpečení dodávok plynu a elektriny na Ukrajinu. Od začiatku vojny sa cez Maďarsko na Ukrajinu prepravilo asi 300 miliárd metrov kubických zemného plynu a počas tohtoročného leta asi 45 percent ukrajinského dovozu elektriny dorazilo z Maďarska či cez Maďarsko, poznamenal.

Pokiaľ ide o problémy medzi oboma krajinami, Szijjártó povedal, že bilaterálne vzťahy musia byť založené na dobrej vôli, rešpekte a dobrej viere. „S rešpektom očakávame, že Ukrajina obnoví práva maďarskej etnickej komunity v prístupe k materinskému jazyku v školstve, kultúre a verejnej správe,“ vyhlásil a dodal, že sa dohodol so svojím náprotivkom na urýchlení činnosti pracovných skupín, ktoré sa venujú jedenásťbodovému maďarskému návrhu na vyriešenie sporných otázok. Szijjártó tiež požiadal Sybihu, aby zabezpečil, že sa Kyjev zdrží „náhlych jednostranných krokov“ ohľadom dodávok ruských energetických surovín do Maďarska, a vyvaruje sa toho, aby maďarské firmy „neboli opäť diskriminované“.

Ukrajina potvrdila prijaté bilaterálne i medzinárodné záväzky ohľadom zabezpečenia práv členov maďarskej menšiny, uviedol Sybiha podľa denníka Ukrajinska pravda. „Konštatovali sme pozitívnu dynamiku pri riešení tejto otázky a tiež sme sa dohodli na ďalšej súčinnosti s cieľom dosiahnutia vzájomného pochopenia vo všetkých citlivých otázkach,“ zdôraznil ukrajinský minister.

16:31 Členovia NATO by sa nemali nechať odstrašiť od poskytovania ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine vyhrážkami použitím jadrových zbraní zo strany ruského prezidenta Vladimira Putina, povedal odchádzajúci generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Stoltenberg reagoval na ruského prezidenta, ktorý v stredu predstavil návrhy novej jadrovej doktríny, ktoré by Moskve umožnili použiť jadrové zbrane aj v reakcii na rozsiahly letecký útok s účasťou alebo podporou štátu, ktorý vlastní jadrové zbrane.

Ukrajina už dlho nalieha na Západ, aby jej povolil používať zbrane pri útokoch na ciele hlboko v Rusku. Šéf Kremľa však varoval, že v takom prípade by to Moskva považovala za vstup krajín NATO do vojny s Ruskom.

„Zakaždým, keď sme posilňovali našu podporu novými typmi zbraní, tankami, strelami s dlhým doletom alebo stíhačkami F-16, Rusi sa nám v tom snažili zabrániť,“ uviedol Stoltenberg. „Neuspeli a ani tento posledný príklad by nemal zabrániť spojencom NATO v podpore Ukrajiny,“ dodal generálny tajomník NATO, ktorý v utorok po desiatich rokoch skončí v tejto funkcii.

Čítajte viac Putin vytiahol ťažký jadrový kaliber, Zelenskyj predstavuje v USA plán víťazstva

Stoltenberg zdôraznil, že najväčším rizikom pre NATO by bolo víťazstvo Putina na Ukrajine. Akékoľvek vyjednané ukončenie vojny bude podľa šéfa NATO musieť zahŕňať bezpečnostné záruky pre Ukrajinu od západných mocností, predovšetkým od USA.

Odchádzajúci šéf NATO dodal, že si nemyslí, že je možné zmeniť Putinov názor týkajúci sa Ukrajiny, avšak je možné „zmeniť jeho kalkuláciu tým, že ukážeme, že náklady na pokračovanie vojny sú také vysoké, že je pre neho lepšie sadnúť si a akceptovať Ukrajinu ako suverénny nezávislý štát“.

15:17 Ruský súd naparil v pondelok doživotie mužovi odsúdenému za bombový útok na auto, ktorý vážne zranil nacionalistického spisovateľa Zachara Prilepina. Incident sa stal v máji minulého roka v Nižnonovgorodskej oblasti na príkaz ukrajinských bezpečnostných služieb. Prilepin bol pri útoku vážne zranený a jeho šofér zahynul.

Odsúdený Alexander Permiakov pochádza z ukrajinského Donbasu a kedysi bojoval s tamojšími separatistami podporovanými Ruskom. Prilepin bol známy svojou vehementnou obhajobou východoukrajinských povstalcov podporovaných Ruskom, ktorí začali bojovať v roku 2014, ako aj ruských bojov na Ukrajine, ktoré sa začali vo februári 2022.

Odkedy Rusko vyslalo na Ukrajinu vojakov, boli zabití dvaja prominentní nacionalistickí predstavitelia. Darjia Duginová, komentátorka ruských televíznych kanálov a dcéra ideológa napojeného na Kremeľ Alexandra Dugina, zomrela v auguste 2022 pri bombovom útoku na auto, o ktorom mali vyšetrovatelia podozrenie, že bol namierený proti jej otcovi.

Čítajte viac Chválil sa vraždením na Ukrajine. Ruský nacionalista Prilepin prežil atentát partizánov

Vladlen Tatarskij, známy vojenský bloger, zomrel v apríli minulého roka, keď vybuchla socha, ktorú mu darovali na párty v Petrohrade. Ruská politická aktivistka Daria Trepovová bola v tomto prípade odsúdená na 27 rokov. Povedala, že plnila príkazy od kontaktov z Ukrajiny.

14:29 Rusko v noci na pondelok vypálilo rakety a vypustilo bezpilotné lietadlá na dovedna 11 ukrajinských oblastí. Ukrajinské letectvo uviedlo, že to bola 33. noc po sebe, keď Rusi podnikali letecké útoky za frontovou líniou.

V Kyjeve bolo počas noci počuť viaceré výbuchy a streľbu z guľometov, keď protivzdušná obrana ukrajinského hlavného mesta bojovala s útokom bezpilotných lietadiel päť hodín. V Kyjeve ani inde neboli hlásené žiadne obete, hoci v Mykolajivskej oblasti na juhu Ukrajiny začal horieť „objekt kritickej infraštruktúry“, uviedol guvernér Vitalij Kim bez ďalších podrobností.

Rusko od rozsiahlej invázie do svojho suseda vo februári 2022 pri leteckom bombardovaní ukrajinských miest čoraz častejšie nasadzuje drony Šáhid namiesto drahších rakiet. Len v septembri vypustilo na Ukrajine viac ako 1 300 bezpilotných lietadiel Šáhid. Bol to najvyšší počet útokov bezpilotnými lietadlami za jediný mesiac od začiatku vojny.

13:53 Víťazný plán ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského bude zverejnený, ale niektoré časti zostanú utajené. Referuje o tom web Kyiv Independent s odvolaním sa na šéfa prezidentskej kancelárie Andrija Jermaka.

Zelenskyj minulý týždeň predstavil päťbodový plán víťazstva svojmu americkému náprotivkovi Joeovi Bidenovi v Bielom dome. Diskutoval o ňom aj s prezidentskými kandidátmi Donaldom Trumpom a Kamalou Harrisovou a tiež s členmi Kongresu. V Bielom dome boli na víťazný plán údajne pozitívne odozvy.

Plán zahŕňa vojenské a diplomatické zložky vrátane pozvania Ukrajiny do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO), ale všetky podrobnosti mierového rámca ešte neboli zverejnené. Cieľom plánu je posilniť budúcu vyjednávaciu pozíciu Ukrajiny a prinútiť Rusko, aby uzavrelo spravodlivý mier, uviedol Kyjev.

Jermak v celoštátnej televízii uviedol, že plán bude predstavený Ukrajincom bez nejakých „citlivých“ podrobností, aby sa zabránilo úniku informácií do Ruska.

„Všetko, čo sa dostane na verejnosť, si vypočuje nielen náš ľud, ale aj nepriateľ. Preto sú niektoré detaily tohto plánu utajené. Je však dôležité vidieť realizáciu tohto plánu na nepriateľskom území,“ skonštatoval Jermak.

Čítajte viac Nie som z toho nadšený: Zelenského plán víťazstva nespravil na Biely dom veľký dojem

12:37 Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková podporila myšlienku Západu poskytnúť Ukrajine rakety dlhého doletu na sebaobranu, hoci kancelár Olaf Scholz je proti takémuto kroku, pretože sa obáva eskalácie vojny. Ako referuje web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na Deutsche Welle, šéfka nemeckej diplomacie to povedala vo vysielaní televízneho kanála ARD.

Baerbocková zdôraznila, že vždy hovorila, že rakety dlhého doletu zohrávajú dôležitú úlohu najmä pri prekonávaní mínových oblastí na východe Ukrajiny. Na otázku o možnosti dodať Kyjevu ďalšie typy zbraní z Nemecka zdôraznila, že svoj názor na to už dala jasne najavo, Scholz má však iný postoj.

Baerbocková tiež podotkla, že v demokratickej koalícii, ak sa partneri nedokážu dohodnúť na jednom bode, nemôžu ho podporiť. Dodala, že v takýchto prípadoch nesú zodpovednosť Američania, Briti a Francúzi. Nemecko dlhodobo odmietalo dodať Ukrajine riadené strely Taurus, a to aj po tom, čo Spojené kráľovstvo, Francúzsko a USA poskytli svoje zbrane dlhého doletu.

12:07 Ruské sily údajne obsadili dedinu Nelipivka v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Oznámilo to v pondelok podľa agentúry Interfax ruské ministerstvo obrany, napísala agentúra Reuters. Tvrdenie nedokázala bezprostredne overiť, informuje TASR.

Obec Nelipivka sa nachádza vedľa mesta Niu-Jork, ktoré ruská armáda dobyla ešte koncom augusta. Pred spustením celoplošnej ruskej invázie žilo v Nelipivke takmer 1000 ľudí.

Dobytá dedina sa zároveň nachádza v bezprostrednej blízkosti mesta Toreck, ktoré je jedným z dôležitých centier ukrajinskej obrany na Donbase.

Prvé dva roky od začiatku invázie v roku 2022 zaznamenalo Rusko v tejto časti Donbasu postup iba o niekoľko kilometrov. V uplynulých mesiacoch však pomaly postupuje na Toreck.

Od pádu kľúčovej obce Avdijivka vo februári tohto roka sa zároveň ruským silám darí prelamovať ukrajinskú obranu aj južne od Torecka a postupujú smerom do Pokrovska, ktoré je kľúčovým logistickým uzlom ukrajinskej armády.

11:29 Američan Stephen Hubbard sa na moskovskom súde priznal k obvineniu, že bojoval na Ukrajine ako žoldnier, informuje agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na ruskú tlačovú agentúru RIA Novosti.

V piatok sudca na pojednávaní súhlasil so žiadosťou prokurátora a na sedemdesiatdva­ročného Američana uvalil útekovú väzbu na šesť mesiacov do 26. marca 2025.

Žoldnierom bojujúcim v ozbrojenom konflikte hrozí podľa ruských zákonov až 15 rokov vo väzení.

Hubbard podľa prokuratúry podpísal zmluvu s ukrajinskou jednotkou územnej obrany v meste Izjum na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Američanovi bola údajne ponúknutá mesačná mzda 1000 dolárov (893 eur) a bol mu poskytnutý výcvik, munícia a zbrane.

Dôchodca sa na Ukrajinu prisťahoval z amerického štátu Michigan v roku 2014. Ruskí vojaci ho zadržali 2. apríla tohto roku. Podľa jeho sestry pracoval desaťročia ako učiteľ angličtiny v zahraničí. Zároveň poprela, že by bol žoldnierom a tiež, že nemal záujem bojovať v žiadnej vojne.

Hubbard je podľa Reuters jedným z najmenej desiatich Američanov, ktorí sú v súčasnosti vo väzení v Rusku.

9:58 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 653 060 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas nedele prišli Rusi o 1 250 vojakov, päť tankov, 27 bojových obrnených vozidiel, 27 delostreleckých systémov a 53 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 8 874 tankov, 17 503 bojových obrnených vozidiel, 25 548 vozidiel a autocisterien, 18 822 delostre­leckých systémov, 1 204 odpaľovacích raketových systémov, 963 systémov protivzdušnej obrany, 328 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 16 224 dronov, 2 610 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 313 kusov špeciálnej techniky.

9:23 Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok opäť vyhlásil, že Moskva dosiahne na Ukrajine všetky stanovené ciele. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.

„Pravda je na našej strane. Všetky ciele budú dosiahnuté,“ povedal Putin vo videoodkaze zverejnenom pri príležitosti druhého výročia ruskej anexie štyroch ukrajinských oblastí.

Putin vo svojom prejave opäť zdôvodňoval vyslanie vojsk na Ukrajinu tým, že sa snaží ochrániť rusky hovoriace obyvateľstvo pred „neonacistickou diktatúrou“, ktorej cieľom je týchto ľudí „navždy odrezať od Ruska, ich historickej vlasti“.

Zároveň kritizoval „západné elity“, ktoré „urobili z Ukrajiny svoju kolóniu, vojenskú základňu namierenú proti Rusku“. Západ podľa jeho slov podnecuje „nenávisť, radikálny nacionalizmus a nepriateľstvo voči všetkému ruskému“.

„Dnes bojujeme za bezpečnú a prosperujúcu budúcnosť pre naše deti a vnukov,“ dodal.

6:50 Ukrajinská protivzdušná obrana úspešne ochránila v noci na pondelok hlavné mesto Kyjev, keď zneškodnila všetky útočiace ruské drony, oznámili miestni predstavitelia. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Rusko zaútočilo v noci na pondelok na Kyjev v niekoľkých vlnách. Ukrajinská protivzdušná obrana zničila alebo neutralizovala prostriedkami elektronického boja všetky drony vypálené smerom na hlavné mesto, oznámil šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko na sociálnej sieti Telegram.

„Letecký poplach v hlavnom meste trval viac než päť hodín,“ uviedol Popko. Dodal, že podľa predbežných informácií neboli hlásené nijaké škody ani obete.

Ukrajinská protivzdušná obrana neskôr informovala, že Rusko v noci zaútočilo na územie Ukrajiny celkovo so 73 dronmi a troma raketami. Ukrajinskej obrane sa podarilo zneškodniť 67 dronov a jednu raketu. Celkovo pritom obrana zasahovala okrem Kyjeva v ďalších desiatich ukrajinských oblastiach vrátane tých, ktoré obklopujú Kyjevskú oblasť.

5:55 Na nadchádzajúcom októbrovom stretnutí kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny (tiež známej ako Ramsteinova skupina) sa Ukrajina a jej partneri budú musieť rozhodnúť, ako vyvinúť tlak na Rusko v záujme spravodlivého mieru, povedal podľa serveru Ukrainska Pravda prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Tímy – naše aj našich partnerov – sa už začali pripravovať na Ramstein. O týždeň a pol, v októbri (12. 10.), na stretnutí (na základni) Ramstein musíme spolu s ďalšími lídrami rozhodnúť o spoločných krokoch a spoločnej vízii ako zvýšiť tlak na Rusko pre túto vojnu a v záujme mieru. Spravodlivého mieru,“ povedal Zelenskyj.

Rusko za posledný týždeň zhodilo na Ukrajinu takmer 900 leteckých bômb, vyslalo na ňu vyše 300 útočných dronov a viac ako 40 striel, uviedol už skôr na platforme Telegram ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. V príhovore pripomenul, že na Ukrajinu každý deň padajú ruské bomby.

„A toto je neustála pripomienka pre všetkých našich partnerov, ktorí nám môžu pomôcť, že Ukrajina potrebuje zbrane s dlhým doletom, viac protivzdušných obranných systémov, viac sankcií proti Rusku,“ povedal Zelenskyj.

Šéf Zelenského kancelárie Andrij Jermak v ukrajinskej televízii vysvetlil, že Plán víťazstva je cesta k mieru: „Aby náš mier prišiel silou“. Tvrdí, že partneri rozumejú ukrajinským krokom, významu operácie Kursk a celkovej stratégii.

Plán víťazstva podľa Jermaka vytvára podmienky na to, aby sa mierová formula začala realizovať, aby „sme prestali myslieť na to, čo je v mysliach šialených vládcov Kremľa, aby náš mier prišiel práve silou“. Ukrajina musí byť silá, aby dosiahla spravodlivý mier.

Kyjev odmieta skeptické informácie z niektorých západných médií, že ukrajinskému Plánu víťazstva chýba komplexná stratégia a že nie je prelomový. Tvrdí, že americká strana prejavila o plán „veľký záujem“.

Čítajte viac The Economist: Vojna sa vyvíja zle. Ak ju chcú Ukrajinci a spojenci vyhrať, musia si najskôr priznať, že prehrávajú