951. deň: Ďalší brutálny útok Rusov. Atak na tržnicu a zastávku zabil šesť civilistov, inde postrieľali 16 vzdávajúcich sa Ukrajincov

22:22 Ukrajinské úrady preverujú informácie, že ruskí vojaci pri Pokrovsku na východe krajiny zastrelili 16 vzdávajúcich sa ukrajinských vojakov, oznámili dnes ukrajinské médiá s odvolaním sa na vyjadrenie generálneho prokurátora Andrija Kostina a ombudsmana Dmytro Lubinca. Odvolávajú sa tiež na video kolujúce po sociálnych sieťach, ktoré sa však napríklad server BBC News rozhodol z etických dôvodov nezverejniť.

„Práve som dostal informácie o novom ohavnom zločine spáchanom Ruskom na vojnových zajatcoch,“ uviedol Kostin. Podľa neho ide nielen o zjavné porušenie vojnových pravidiel, ale aj o doteraz najväčší doteraz hlásený prípad zastrelenia vzdávajúcich sa vojakov na bojovej línii. Svedčí o tom, že správy o mučení a zabíjaní zajatých ukrajinských vojakov nie sú izolovanými incidentmi, ale ide o premyslenú politiku ruského vojenského a politického vedenia, usúdil prokurátor. Prisľúbil tiež odhaliť a pohnať k zodpovednosti všetkých páchateľov – od vojakov, ktorí zabíjali, až po tých, ktorí im vydali zločinné rozkazy.

Ombudsman Lubinec pripomenul, že podľa ženevskej konvencie sa má o ochranu zajatcov postarať krajina, ktorá ich zajala. Ale „neľudská krajina opäť porušila medzinárodné humanitárne právo a ženevské dohovory a skĺzla k popravám zajatcov v novom meradle“. Tieto systematické zločiny musia prestať, a preto o ruskom počínaní informoval OSN a Medzinárodný výbor Červeného kríža.

20:38 Ruské jednotky dobyli mesto Vuhledar na východe Ukrajiny, uviedli ukrajinské médiá s odvolaním sa na analytikov projektu DeepState, ktorý je pokladaný za blízky ukrajinskej armáde. Oficiálne táto informácia doteraz nebola potvrdená, dodala ukrajinská agentúra Unian.

Čítajte viac Rusi dobyli pevnosť Vuhledar. Obrancovia držali mesto dva a pol roka, prežilo jednu z najväčších tankových bitiek

20:05 Generálny tajomník OSN António Guterres v utorok odsúdil ďalšiu eskaláciu konfliktu na Blízkom východe, ktorú predstavuje vypálenie desiatok balistických rakiet z Iránu na Izrael.

„Toto sa musí zastaviť. Bezpodmienečne potrebujeme prímerie,“ zdôraznil Guterres vo vyhlásení citovanom agentúrou Reuters, píše TASR.

19:50 Misia OSN na monitorovanie ľudských práv na Ukrajine počas prebiehajúcej ruskej invázie v utorok oznámila, že zaznamenala mučenie a zlé zaobchádzanie s ukrajinskými aj ruskými vojnovými zajatcami.

Vedúca monitorovacej misie OSN Danielle Bellová povedala, že ukrajinskí vojaci hlásili zlé zaobchádzanie počas celého zajatia, zatiaľ čo vojaci z ruskej armády tvrdili, že hneď po príchode do zajateckých táborov boli chránení pred zlým zaobchádzaním.

Misia OSN sa rozprávala so stovkami väzňov z oboch strán. Ukrajinskí vojnoví zajatci boli vystavení „rozsiahlemu a systematickému mučeniu“ po svojom zajatí, ale aj v rôznych väzenských centrách a väzeniach v Rusku a na ruskom okupovaných územiach na Ukrajine.

Podľa OSN väzni uviedli, že boli vystavení predstieraným popravám, útokom psov a sexuálnemu násiliu. Nebola im poskytnutá dostatočná lekárska starostlivosť a dostávali príliš malé množstvo jedla. Najmenej desať Ukrajincov v dôsledku týchto podmienok zomrelo.

K ruským vojnovým zajatcom zadržiavaným na Ukrajine mal tím OSN neobmedzený prístup. Ruskí zajatci uviedli, že počas zatýkania alebo prvého prevozu ich bili alebo mučili. Následne vo väzenských centrách s nimi zaobchádzali slušne a zariadenia, v ktorých boli zadržiavaní, spĺňali medzinárodné kritériá, povedala Bellová.

19:21 Jednu otravu prežil, druhá sa mu stala osudnou? Hoci od smrti ruského disidenta Alexeja Navaľného uplynulo už vyše sedem mesiacov, jej okolnosti zostávajú nejasné. Zatiaľ čo Kremeľ tvrdí, že vo väzení zomrel na problémy so srdcom a trombózu, jeho rodina i spolupracovníci sú presvedčení, že ho zavraždili. Túto teóriu podporujú aj utajené správy z vyšetrovania, ktoré teraz zverejnil investigatívny portál The Insider. Vyplýva z nich, že najznámejšieho odporcu ruského prezidenta Vladimira Putina zrejme otrávili.

Čítajte viac Nové odhalenia v prípade Navaľného: Zomrel na otravu, ruské úrady falšovali dôkazy

15:51 Ruská tajná služba FSB pri desiatkach razií po celej krajine proti radikálnym skupinám pôsobiacim na internete zadržala 39 ľudí. Podľa Moskvy sú to proukrajinskí radikáli, ktorí podnecovali deti a mladistvých k násilným činom proti rovesníkom, učiteľom či predstaviteľom štátu. O razii a zatýkaní dnes informovali ruské tlačové agentúry.

FSB a ministerstvo vnútra „vykonali v 78 regiónoch Ruskej federácie operatívne pátracie a preventívne opatrenia proti 252 účastníkom deštruktívnych internetových komunít, vrátane 156 maloletých. V dôsledku týchto opatrení bolo zadržaných 39 radikálov vo veku od 14 do 35 rokov, stúpencov činnosti ukrajinských teroris Rusku,“ uviedla tajná služba.

Polícia pri raziách zadržala strelné zbrane, nože, vybavenie na výrobu výbušnín aj propagačné materiály. Deväť maloletých bolo podľa FSB zapojených do prípravy ozbrojených útokov, píše RIA Novosti.

Moskva tvrdí, že inštrukcie pre útoky zadržaným poskytovali Ukrajinci. Ukrajina sa už od februára 2022 bráni ruskej agresii, ktorá zahŕňa okrem vojenských operácií aj dezinformačné kampane.

14:47 Ruský útok v centre Chersona na juhu Ukrajiny dnes ráno zabil šesť ľudí a ďalších šesť zranil, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa skorších vyjadrení ukrajinských úradov zrejme zabíjalo ruské delostrelectvo, ktoré udrelo v blízkosti tržnice a autobusovej zastávky.

„Ruský útok na Cherson, priamo v centre mesta. V tejto chvíli je potvrdených šesť úmrtí,“ oznámil na sociálnej sieti X Zelenskyj. K vyhláseniu pripojil niekoľko fotografií tiel ležiacich na ulici. Na jednej je vidieť mŕtvola medzi prepravkami s ovocím a zeleninou.

Šéf Chersonskej oblasti Oleksandr Prokudin predtým informoval o piatich mŕtvych a troch zranených, regionálna prokuratúra podľa agentúry AFP zase o siedmich zabitých civilistoch. Štátne zastupiteľstvo uviedlo, že na miesto „zrejme“ zaútočilo ruské delostrelectvo, prezident Zelenskyj v tomto smere podrobnosti neposkytol.

Cherson leží v blízkosti Čierneho mora neďaleko frontovej línie pokračujúcej ruskej agresie na Ukrajine a je terčom Rusov od začiatku invázie vo februári 2022. Ruské vojská vtedy mesto rýchlo obsadili, asi po pol roku ho Ukrajinci pri rozsiahlej protiofenzíve získali späť.

Ukrajinská armáda ráno oznámila, že v Chersonskej oblasti aj v noci zostrelila ruské drony. Rusi ich podľa hlásenia do rôznych ukrajinských oblastí vyslali celkom 32, z toho 29 obrancovia zneškodnili.

14:32 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že s novým generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie (NATO) chce produktívne spolupracovať na začlenení Ukrajiny do Aliancie, informuje agentúra AFP.

„Želám mu veľa úspechov v tejto novej úlohe a teším sa na produktívnu spoluprácu pri posilňovaní euroatlantickej bezpečnosti a nášho partnerstva s Alianciou, keďže Ukrajina pokračuje na ceste k plnohodnotnému členstvu v NATO,“ uviedol Zelenskyj v príspevku na sociálnej sieti.

Rutte v utorok prevzal od Jensa Stoltenberga post šéfa NATO a povedal, že trvalá bezpečnosť v Európe nie je možná bez silnej a nezávislej Ukrajiny. Dodal, že Kyjev má v NATO právoplatné miesto.

Ruský prezident Vladimir Putin si podľa Rutteho musí uvedomiť, že NATO neprestane podporovať Ukrajinu. „Čím viac budeme v súčasnosti pomáhať Ukrajine, tým skôr sa to skončí,“ vyhlásil na tlačovej konferencii.

Čítajte viac Nahradil ho Rutte. Čo povedal pre Pravdu o Rusku a Slovensku bývalý šéf NATO Jens Stoltenberg

13:49 Ruská polícia prepustila troch novinárov z nezávislých médií niekoľko hodín po ich zadržaní na koncerte v centre Moskvy. Oznámil to v utorok spravodajský portál SOTAvision, pre ktorý dvaja z nich pracujú, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

„Dvaja zadržaní naši spravodajcovia a spravodajca (portálu) Republic boli prepustení z policajnej stanice štyri hodiny po zadržaní,“ uviedol SOTAvision. Ďalej informoval, že úrady novinárom udelili pokuty 500 rubľov (necelých 5 eur) za „údajne používanie vulgarizmov na verejnosti“.

O zadržaní novinárov informovala ľudskoprávna monitorovacia organizácia OVD-Info. Podľa nej novinárov zadržala polícia v pondelok večer na Červenom námestí, kde sa konal koncert pri príležitosti druhého výročia anexie štyroch oblastí na východe a juhu Ukrajiny po sporných referendách. Podľa SOTAvision novinárov zadržali počas rozhovorov s divákmi odchádzajúcimi z koncertu

Od začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022 Kremeľ zintenzívnil tlak na zahraničné a nezávislé médiá v Rusku. Moskva zakázala kritiku svojej vojenskej operácie na Ukrajine a spustila rozsiahly zásah proti disentu v krajine. Väčšina nezávislých ruských médií je preto nútená pôsobiť v exile v zahraničí.

13:30 Ruské jednotky obsadili ďalšiu dedinu v blízkosti mesta Pokrovsk v ukrajinskej Doneckej oblasti, oznámilo ruské ministerstvo obrany. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.

Jednotky ruskej armády „oslobodili obec Krutyj Jar“, ktorá sa nachádza len 13 kilometrov od Pokrovska.

Od leta tohto roku začala Ukrajina s evakuáciou obyvateľov mesta Pokrovsk, ktorých tu pred ruskou ofenzívou žilo 60 000. Pokrovsk je dôležité logistické centrum pre ukrajinskú armádu v Doneckej oblasti.

Podľa ruského ministerstva obrany sa ruské sily zmocnili aj dediny Vyšneve v Charkovskej oblasti.

12:43 Ukrajinskí obrancovia bojujú s ruskými jednotkami v meste Vuhledar na východe Ukrajiny, uviedol šéf správy Doneckej oblasti Vadym Filaškin. Potvrdil tak predchádzajúce správy o tom, že Rusi vstúpili do obliehaného mesta. Podľa webu Kyiv Independent označil situáciu na mieste za extrémne zložitú.

Rusi sa Vuhledar, ktorý leží juhozápadne od Donecka, snažia dobyť už mnoho mesiacov. Minulý týždeň niektorí proruskí vojnoví blogeri prišli s tvrdením, že ruské jednotky už operujú v meste, cez víkend potom postup Rusov hlásil projekt DeepState, ktorý je pokladaný za blízky ukrajinskej armáde.

„Boje prebiehajú na území mesta,“ uviedol teraz Filaškin na sociálnej sieti Telegram. V rozhovore nahranom spoločne so stručným vyhlásením podľa Kyiv Independent dodal, že „nepriateľ sa už takmer dostal do centra mesta“. Tiež uviedol, že v obci zostávalo 107 civilistov.

Pre Ukrajincov je to ďalšia negatívna správa po mesiacoch pomalého, ale sústavného ruského postupu pozdĺž frontovej línie. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok večer pripustil, že situácia na bojisku je veľmi zložitá.

10:49 Najmenej päť ľudí zabil dnes ráno ruský útok v centre Chersonu na juhu Ukrajiny, uvádza podľa svetových spravodajských agentúr miestne úrady. Regionálna prokuratúra hlásila sedem mŕtvych a oznámila, že zrejme zabíjalo ruské delostrelectvo, informuje agentúra AFP.

Útok podľa šéfa Chersonskej oblasti Oleksandra Prokudina zasiahol tržnicu v juhukrajinskom meste. Rovnaký zdroj uviedol bilanciu piatich mŕtvych a troch zranených, podľa prokuratúry zomrelo sedem civilistov. „Tri ženy a štyria muži,“ citovala AFP štátne zastupiteľstvo.

Cherson leží v blízkosti Čierneho mora neďaleko frontovej línie pokračujúcej ruskej agresie na Ukrajine a je terčom Rusov od začiatku invázie vo februári 2022. Ruské vojská vtedy mesto rýchlo obsadili, asi po pol roku ho Ukrajinci pri rozsiahlej protiofenzíve získali späť.

Ukrajinská armáda ráno oznámila, že v Chersonskej oblasti aj v noci zostrelila ruské drony. Rusi ich podľa hlásenia do rôznych ukrajinských oblastí vyslali celkom 32, z toho 29 obrancovia zneškodnili.

9:18 V Moskve zadržali v pondelok troch novinárov pracujúcich pre nezávislé médiá, ktorí pokrývali koncert pri príležitosti výročia ruskej anexie štyroch ukrajinských oblastí. Oznámila to ľudskoprávna monitorovacia organizácia OVD-Info.

Podľa OVD-Info pracuje jeden zadržaný novinár pre spravodajský portál Republic.ru a dvaja pre SOTAvision. Novinárov nevpustili na koncert na Červenom námestí a podľa ľudskoprávnej organizácie preto pracovali za železnými ohradami.

Portál SOTAvision na sociálnej sieti Telegram uviedol, že jeho reportérov zadržali počas rozhovorov s divákmi odchádzajúcimi z koncertu. SOTAvision je jedno z posledných ruských médií, ktoré stále informujú o zásahoch Kremľa proti disentu.

Novinárov po zadržaní previezli na policajnú stanicu a dvaja z nich budú obvinení z výtržníctva, uvádza OVD-info s tým, že polícia im skonfiškovala mobilné telefóny.

Koncert na Červenom námestí sa konal pri príležitosti druhého výročia anexie ukrajinskej Donetskej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti. Výnosy o anexii týchto ukrajinských území podpísal po sporných referendách ruský prezident Vladimir Putin 30. septembra 2022.

Od začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022 Kremeľ zintenzívnil tlak na zahraničné a domáce nezávislé médiá pôsobiace v Rusku. Republic.ru a i SOTAvision sú zaradené na zoznam tzv. zahraničných agentov. Podľa ruskej legislatívy ide o jednotlivcov, mimovládne organizácie a médiá so zahraničnou podporou a ruské úrady týmto výrazom označujú kritické hlasy.

9:15 Ukrajinský minister obrany Rustem Umerov v utorok vláde predložil návrh na odvolanie troch svojich námestníkov a štátnej tajomníčky ministerstva.

„Podpísal som návrh na odvolanie námestníkov ministra obrany – Stanislava Hajdera (ktorý prechádza na pozíciu vedúceho kancelárie ministra), Olexandra Serhija, Jurija Džyra a Ľudmily Darahanovej, ktorý som predložil vláde,“ napísal Umerov na Telegrame.

Minister bližšie nešpecifikoval dôvody odvolania. Uviedol však, že ministerstvo obrany, ozbrojené sily a vojenské tajné služby „sú počas vojnového stavu uzavretým perimetrom. To znamená, že všetky procesy v ňom musia byť jasné a kontrolované. Akékoľvek vonkajšie alebo vnútorné pokusy o ich ovplyvňovanie sú neprípustné.“ Uviedol tiež, že osobitne predstaví nových námestníkov.

Umerov zároveň ohlásil reformy v obrannom obstarávaní. „Nariadil som dokončiť proces očisty systému obstarávania v úzkej spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní a protikorupčnými orgánmi,“ vyhlásil Umerov.

Ukrajinské ministerstvo obrany sa už dlhšie snaží vysporiadať s korupciou pri nákupoch zbraní a vojenského materiálu. Umerov sa minulý rok ujal funkcie s prísľubom, že vyčistí rezort od korupcie. V septembri 2023 bol z funkcie ministra obrany odvolaný jeho predchodca Olexij Reznikov a viacerí jeho námestníci, pričom v médiách sa ako jeden z dôvodov spomínala aj korupcia, pripomína Reuters.

8:41 Situácia na frontovej línii na Ukrajine je „veľmi náročná“, uviedol v noci na utorok vo svojom pravidelnom videoposolstve ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ukrajinské sily podľa neho počas nadchádzajúcich mesiacov musia urobiť všetko, čo je v ich silách.

„Najdôležitejšou vecou je vyvíjať nátlak na Rusko použitím všetkých dostupných prostriedkov a nástrojov v záujme dosiahnutia nášho cieľa skutočného a spravodlivého mieru pre Ukrajinu a všetkých našich ľudí čo možno najskôr,“ zdôraznil.

„Toto všetko je možné dosiahnuť počas tejto jesene, všetko čo môžeme dosiahnuť, musíme dosiahnuť. A záleží to na každom v ukrajinskom tíme,“ dodal Zelenskyj.

Ako ďalej podotkol, Ukrajina je zaneprázdnená prípravami na stretnutie na vysokej úrovni, na ktorom sa očakáva účasť zhruba 50 krajín vrátane amerického prezidenta Joea Bidena na vojenskej základni Ramstein na juhozápade Nemecka.

Účastníci tejto schôdzky podľa Zelenského „dostanú všetky detaily a argumenty z našej strany o tom, ako zaistiť počas nasledujúcich mesiacov výsledky ako na fronte, ako aj v diplomatickej práci“.

Biden v októbri pricestuje do Nemecka a na schôdzku počas tejto návštevy pozval podporovateľov Ukrajiny. Takéto stretnutia sa na základni Ramstein odohrali od začiatku celoplošnej ruskej invázie na Ukrajinu už niekoľkokrát, doposiaľ však len na úrovni ministrov obrany. Cieľom schôdzky je koordinovať vojenskú pomoc Ukrajine.

7:03 Ruský prezident Vladimir Putin nariadil jesenný odvod 133-tisíc nových vojakov, ktorý by mal prebehnúť od utorka 1. októbra do konca tohto roka. Vyplýva to z dekrétu Kremľa, zverejneného v pondelok.

Dekrét zverejnili ruské štátne noviny Rossijskaja Gazeta. Vyzýva na vykonanie odvodu obyvateľov vo veku od 18 do 30 rokov, ktorí nie sú v zálohe a na základe federálneho zákona podliehajú odvodu… v množstve 133-tisíc ľudí".

Šéf ruského úradu pre odvod viceadmirál Vladimir Cimlianskij potvrdil, že podmienky odvodu nových brancov zostávajú rovnaké – 12 mesiacov služby vo vojenských jednotkách v Rusku.

„Rád by som poznamenal, že branci nebudú vyzvaní na účasť na špeciálnej vojenskej operácii v nových oblastiach,“ citovali Cimlianského noviny Rossijskaja Gazeta.

Rusko oficiálne nazýva celoplošnú vojenskú inváziu na susednú Ukrajinu, ktorú začalo ešte vo februári 2022, „špeciálnou vojenskou operáciou“.

Putin v septembri s odvolaním sa na ohrozenie západných hraníc Ruska nariadil, aby sa rady tamojšej armády rozšírili o 180-tisíc vojakov, teda na dovedna 1,5 milióna aktívnych brancov. Tento krok by znamenal, že Rusko by malo po Číne druhú najväčšiu armádu na svete.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, americký prezident Joe Biden i ďalší lídri Severoatlantickej aliancie (NATO) Putina obviňujú, že práve on je v konflikte na Ukrajine jediným agresorom a predstavuje nebezpečenstvo pre ďalšie susedné krajiny.

Práve nedostatok ruského vojenského personálu sa uvádza ako kľúčový faktor úspechu prekvapivého ukrajinského vpádu do ruskej Kurskej oblasti, ktorý sa začal 6. augusta. Moskva sa snažila vyhnúť posilneniu obrany v Kurskej oblasti vojakmi bojujúcimi na východe Ukrajiny a miesto toho sa spolieha na jednotky z iných oblastí, aby zastavili túto ukrajinskú ofenzívu na území Ruska. (reuters, tasr)

6:20 Novým generálnym tajomníkom NATO sa v utorok stane bývalý holandský premiér Mark Rutte. Vo funkcii vystrieda Nora Jensa Stoltenberga, ktorý Severoatlantickú alianciu viedol od roku 2014. Rutte je skúseným politikom, o ktorom sa hovorí, že zvláda umenie hľadania kompromisov. Vo svojej krajine vládol 14 rokov a bol najdlhšie slúžiacim holandským premiérom.

Slávnostná ceremónia sa začne v sídle NATO v Bruseli o 09:00 h položením vencov za účasti Stoltenberga aj Rutteho. Následne sa obaja stretnú so zamestnancami centrály NATO a chvíľu pred poludním by mal na samostatnej tlačovej konferencii vystúpiť už nový generálny tajomník aliancie, ktorá má v súčasnosti 32 členov.

Predstavitelia NATO, diplomati aj experti očakávajú, že Rutte sa zameria na Stoltenbergove priority. Teda že bude zhromažďovať podporu pre Kyjev, naliehať na krajiny NATO, aby dávali viac peňazí na obranu, a tiež sa snažiť o to, aby Spojené štáty zostali zapojené do európskej bezpečnosti.

Päťdesiatsedemročný politik má ale pred sebou množstvo výziev. Funkcia sa totiž ujíma uprostred vojny na Ukrajine, obáv z ďalšieho postupu Moskvy a v období politickej neistoty vo Washingtone. Už na začiatku novembra sa v USA konajú prezidentské voľby a do najvyššej funkcie v krajine by sa mohol opäť vrátiť Donald Trump, ktorý je vo vzťahu k Severoatlantickej aliancii skeptický a často kritický.

Bude záležať na tom, ako sa bude Ruttemu dariť sprostredkovať zhodu medzi 32 členmi Severoatlantickej aliancie. Jej schopnosť ochrániť takmer miliardu ľudí totiž závisí nielen od vojenskej sily, ale aj od politickej jednoty. „Nejde ale len o dosiahnutie najnižšieho spoločného menovateľa, treba rovnako posúvať alianciu vpred,“ citovala agentúra AP bývalú hovorkyňu NATO Oanu Lungescuovú.

Rutteho výhodou pri niekoľkomesačnej kampani za zvolenie do čela NATO bolo, že väčšinu politikov, ktorých potreboval získať na svoju stranu, poznal zo svojho pôsobenia na čele holandskej vlády, poznamenal spravodajský server Deutsche Welle. Iba s maďarským premiérom Viktorom Orbánom, s ktorým nemá najlepšie vzťahy, mu to trvalo o niečo dlhšie. Rutte mu pritom musel sľúbiť, že sa Maďarsko nebude musieť podieľať na poskytovaní aliančnej vojenskej pomoci Ukrajine čeliacej ruskej agresii. Orbán, ktorý udržiava priateľské vzťahy s Ruskom, tiež vylúčil dodávky zbraní na Ukrajinu.

Rutteho preslávená schopnosť prežiť všetky škandály a dostať sa z politických ťažkostí mu vyslúžila prezývku „Teflonový Mark“, čo sa podľa Deutsche Welle môže hodiť, ak sa do Bieleho domu opäť vráti Donald Trump a začne NATO znovu kritizovať. Rutte si za prvého Trumpovho funkčného obdobia vytvoril s vtedajším prezidentom prekvapivo pozitívny vzťah, pričom Trump ho dokonca nazval „priateľom“. A to aj napriek tomu, že sa v mnohom líšia.

Bývalý holandský premiér bol ako dlhoročný líder tradične obchodnej krajiny vždy ostro proti Trumpovej protekcionistickej hospodárskej politike. Rovnako je na rozdiel od Trumpa stúpencom Ukrajiny a okrem iného sa zasadil o dodávky veľkého množstva zbraní do Kyjeva, vrátane holandských húfníc a stíhačiek F-16, doplnil server Deutsche Welle.