Ako v súčasnej situácii na Blízkom východe slúži Izraelu jeho atómový program ako nástroj odstrašenia?
Všetci predpokladáme, že Izrael má jadrové kapacity. No tie sú bezcenné v opotrebovávacej vojne, ktorej sme v súčasnosti svedkami na Blízkom východe. A v skutočnosti boli spochybnené v utorok večer pri raketovom útoku, keď sa Irán pokúsil vystreliť smerom na Dimonu (centrum izraelského jadrového programu, pozn. red.).
Viacerí politici a komentátori najmä z pravicového spektra nabádajú izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, aby pokračoval v tom, čo robí, vrátane pozemnej invázie do Libanonu. Je to preto, že reakcia radikálneho hnutia Hizballáh a Iránu je relatívne zdržanlivá, čo poukazuje na ich slabosť. Ako to vnímate vy? Kde sa Netanjahu zastaví?
Izraelský premiér sa zaviazal, a v skutočnosti k tomu vláda vydala aj uznesenie, že privedie späť okolo 60-tisíc izraelských občanov, ktorí museli opustiť svoje domovy pozdĺž hranice s Libanonom. Na to je potrebná pozemná operácia vnútri Libanonu. Samotné lietadlá si nedokážu poradiť s infraštruktúrou, ktorú pri hranici vybudoval Hizballáh. Aj keď to priamo nebolo vyhlásené za vojnový cieľ, izraelské ozbrojené sily sa v Libanone snažia zasiahnuť Hizballáh. Ide o to, aby bola pozícia tohto hnutia slabšia, keď sa dostaneme do fázy, že sa o povojnové usporiadanie budú usilovať diplomati.
Netanjahu povedal, že Irán zaplatí za raketový útok. Akú reakciu očakávate od Izraela?
Dúfam, že Izrael nezaútočí na zariadenia, ako sú iránske ropné rafinérie, pretože by nás to mohlo priviesť na pokraj regionálnej vojny, a tiež by to malo veľký vplyv na ceny ropy. Predpokladám, že americký prezident Joe Biden a ďalší svetoví lídri vyvíjajú tlak na Netanjahua, aby to nepreháňal. Zatiaľ vidím, že bojové lietadlá, ktoré by mohli vykonať odvetu, sú stále na svojich miestach. Izrael zaútočí na Irán, nepochybujem o tom, ale na jeho strane som zaznamenal určité zaváhanie. Nemám pocit, že by to bol dobrý nápad, keby Izrael otvoril nový front s takým protivníkom, akým je Irán, keď stále rieši Gazu a práve sa pustil do Libanonu.
Myslíte si, že blížiace sa prezidentské voľby v USA zohrávajú nejakú úlohu v tom, ako bude Netanjahu konať v súvislosti s Gazou, Libanonom a Iránom?
Netanjahu by určite uprednostnil výhru republikána Donalda Trumpa a časť eskalácie na Blízkom východe je spôsobená týmto faktom. Biden je veľký priateľ Izraela a sám seba nazval sionistom. No Netanjahu Bidena vôbec neberie do úvahy. Šéf Bieleho domu stratil nad izraelským premiérom všetku kontrolu. Najlepšie to ilustruje fakt, že Biden požiadal Netanjahua, aby nevtrhol do Rafahu v Pásme Gazy, a aj tak sa to stalo.
USA pomáhajú Izraelu brániť sa, a to je to, čo robia spojenci. No vyzerá to tiež tak, že izraelská vláda ignoruje západných partnerov, ktorí by radi videli na Blízkom východe prímerie. Prečo je to tak?
Hlavným dôvodom je koalícia, v ktorej má Netanjahu extrémistov, ako sú minister financií Bezazel Smotrič a minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir. Oni chcú, aby vojna pokračovala, a hrozia odchodom z koalície, ak by sa zastavila. A pre Netanjahua platí, že čím dlhší konflikt, tým dlhšie je predsedom vlády. Premiér vníma hroznú tragédiu zo 7. októbra 2023 a chce, aby si ho história pamätala nie ako politika, ktorý stál na čele krajiny počas najväčšej katastrofy v dejinách Izraela, ale ako niekoho, kto viedol štát v úspešnom boji proti jeho nepriateľom.
Čítajte viac Smrť Nasralláha: Čaká Izrael masový útok Hizballáhu? Irán nechce, aby konflikt explodoval, vraví expert
Mal by sa Izrael obávať straty najmä európskych spojencov hlavne v súvislosti s tým, čo sa deje v Pásme Gazy? Židovský štát čelí kritike, že tam v podstate používa taktiku spálenej zeme.
Izrael je veľmi izolovaný a v nasledujúcich rokoch sa táto izolácia ešte zvýši. Hlavným dôvodom – a viem, že je až trochu nudné to opakovať – je okupácia Západného brehu Jordánu a Pásma Gazy. Toto je výsledok „požehnaného víťazstva“ z roku 1967, ako sa o ňom vtedy hovorilo, ale v skutočnosti to bolo „prekliate víťazstvo“.