954. deň: Pomalý, ale neústupný tlak: Ruská ofenzíva pri Donecku čoskoro vyvrcholí. Nastane zvrat?

Čítajte viac 953. deň: Arabi môžu nechať Putina bez peňazí na vojnu, ak ceny ropy klesnú, píše Politico

22:35 Ukrajinské úrady majú informácie o tom, že ruskí vojaci priamo na bojisku zabili najmenej 93 ukrajinských vojnových zajatcov, uviedol v televízii Jurij Belousov z ukrajinskej generálnej prokuratúry, kde vedie odbor zaoberajúci sa vojnovými zločinmi. Štyri z piatich uvedených prípadov boli zaznamenané v tomto roku, uviedol Belousov podľa ukrajinských médií.

Belousov tiež upozornil, že vo štvrtok 3. októbra sa na sociálnych sieťach objavili informácie o ďalšej brutálnej vražde zajatého ukrajinského vojaka. Prokuratúra a kriminalisti tento prípad vyšetrujú.

Ruské ministerstvo obrany správy o vraždení zajatých Ukrajincov ruskými vojakmi nekomentovalo, poznamenal server BBC News.

V utorok ukrajinské úrady oznámili, že preverujú informácie, že ruskí vojaci pri Pokrovsku na východe krajiny zastrelili 16 vzdávajúcich sa ukrajinských vojakov.

„Práve som dostal informácie o novom ohavnom zločine spáchanom Ruskom na vojnových zajatcoch,“ uviedol ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin. Podľa neho ide nielen o zjavné porušenie vojnových pravidiel, ale aj o doposiaľ najväčší hlásený prípad zastrelenia vzdávajúcich sa vojakov na bojovej línii. Svedčí o tom, že správy o mučení a zabíjaní zajatých ukrajinských vojakov nie sú izolovanými incidentmi, ale ide o premyslenú politiku ruského vojenského a politického vedenia, usúdil prokurátor. Prisľúbil tiež odhaliť a priviesť k zodpovednosti všetkých páchateľov – od vojakov, ktorí zabíjali, až po tých, ktorí im vydali zločinné rozkazy.

Ukrajinská prokuratúra v septembri informovala, že prešetruje smrť najmenej 73 ukrajinských vojakov v ruskom zajatí. Ukrajinské úrady tvrdia, že zdokumentovali od začiatku vojny 130 000 vojnových zločinov spáchaných ruskými jednotkami.

22:20 Dovedna 12 osôb odsúdili v piatok v Minsku za pomoc pri spáchaní vlaňajšieho „teroristického činu“, a síce útoku dronu na leteckú základňu Mačuliščy neďaleko Minsku, pri ktorom bolo poškodené ruské vojenské lietadlo A-50. Odsúdeným uložili dvoj až 25-ročné tresty odňatia slobody. Oznámila to v bieloruská generálna prokuratúra.

Mestský súd v Minsku uznal obžalovaných za vinných z terorizmu, extrémizmu a ďalších závažných trestných činov. Bezprostredne nebolo známe koľkých z nich súdili v neprítomnosti.

Hlavný obžalovaný, Ukrajinec Nikolaj Švec, bol v neprítomnosti odsúdený na 25 rokov väzenia. Tento muž poskytol vlani v apríli bieloruskej štátnej televízii rozhovor, v ktorom podrobne opísal, ako zmienený útok plánoval. Podľa bieloruskej ľudskoprávnej organizácie Viasna bol však z väzby prepustený v júni v rámci väzenskej výmeny s Ukrajinou.

Bieloruskí protivládni aktivisti vo februári 2023 oznámili, že pri zmienenom útoku zničili pozorovacie lietadlo A-50.

Rusko aj Bielorusko najskôr ich tvrdenie označili za klamstvo a bieloruská štátna televízia dokonca zverejnila zábery údajne nepoškodeného stroja A-50. Približne o týždeň neskôr však Minsk informoval o tom, že v súvislosti s pokusom o sabotáž na zmienenom letisku Mačuliščy zadržal „teroristu“ a jeho viac ako 20 komplicov.

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko, blízky spojenec šéfa Kremľa Vladimira Putina, vtedy z tejto akcie obviňoval ukrajinské bezpečnostné služby a americkú Ústrednú spravodajskú službu (CIA). Zároveň tvrdil, že zmienené lietadlo pri útoku „malým dronom“ utrpelo len povrchové škody.

19:45 Ukrajinskí vojaci podľa estónskeho vojenského spravodajstva pravdepodobne budú musieť do konca tohto roka ustúpiť z mesta Pokrovsk v Doneckej oblasti. Povedal to pre estónsku verejnoprávnu televíziu ERR zástupca veliteľa spravodajského centra estónskej armády Janek Kesselmann. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

„V smere na Pokrovsk, ktoré je hlavným terčom útokov, Ruská federácia za ostatný týždeň postúpila asi o jeden až dva kilometre a od predmestí Pokrovska, pokiaľ vieme, je vzdialená zhruba päť až sedem kilometrov," povedal Kesselmann.

19:15 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok navštívil Sumskú oblasť, ktorá hraničí s ruskou Kurskou oblasťou, kde začiatkom augusta Ukrajina spustila ofenzívu. Zúčastnil sa tam na stretnutí bezpečnostnej rady a stretol sa s vojakmi. Zelenskyj to uviedol na sociálnej sieti Telegram.

„Dnes som začal svoju cestu do Sumskej oblasti stretnutím s našimi vojakmi, ktorí bojujú v Kurskej oblasti a bránia naše pohraničné oblasti, ako aj celý štát,“ uviedol Zelenskyj. S vojakmi sa stretol spolu s veliteľom ukrajinských ozbrojených síl Olexandrom Syrským.

Ukrajinský prezident zdôraznil, že „je nevyhnutné pochopiť to, že kurská operácia je strategická záležitosť, niečo, čo dodáva motiváciu našim partnerom, motiváciu byť s Ukrajinou, byť rozhodnejší a vyvíjať tlak na Rusko.“ Dodal, že ofenzíva Kyjevu „výrazne pomohla“ pri získaní nových balíkov vojenskej podpory zo Západu. „Musíme motivovať celý svet a presvedčiť ho, že Ukrajinci môžu byť silnejší ako nepriateľ,“ povedal vojakom.

V Sumskej oblasti sa taktiež uskutočnilo stretnutie bezpečnostnej rady, ktorá sa zaoberala ochranou energetickej infraštruktúry. Zelenskyj zdôraznil, že ochrana energetických objektov je kľúčová pred blížiacou sa zimou.

Ukrajinská armáda vtrhla do Kurskej oblasti 6. augusta. Zelenskyj v septembri vyhlásil, že ukrajinské sily tam kontrolujú 100 obcí na ploche vyše 1300 kilometrov štvorcových. Ruské zdroje tento údaj spochybňujú s tým, že v rámci protiofenzívy už opäť získali kontrolu nad niektorými dedinami.

18:40 Vyšetrovatelia v meste Chmelnyckij na západe Ukrajiny odhalili šéfku oblastného strediska pre lekárske posudky a jej syna, ktorí za úplatok záujemcom vybavovali falošné potvrdenia o invalidite. Tá zaručovala, že dotyční nebudú povolaní do vojny. Dvojica si tak prišla na ekvivalent 139 miliónov korún. Podobný systém odhalili vyšetrovatelia aj na druhom konci krajiny, v Charkove, kde zadržali predsedu jednej z posudkových komisií a jeho 12 spoločníkov, informovala dnes prokuratúra. Ukrajinská tajná služba SBU ohlásila, že rozbila podobnú sieť v Kyjevskej a Charkovskej oblasti.

Zadržanú regionálnu činiteľku v Chmelnyckom identifikoval server RBK-Ukrajina ako Tetjanu Krupovú z vládnej strany Sluha národa, zatiaľ čo jej syn zastáva riadiacu funkciu v oblastnej správe dôchodkového fondu. Pri domovej prehliadke u nej a jej syna našli vyšetrovatelia ekvivalent takmer šesť miliónov dolárov (asi 139 miliónov Kč) v rôznych menách a tiež v šperkoch. Podozrivá sa počas prehliadky pokúsila vyhodiť oknom dve tašky plné peňazí, poznamenala agentúra AFP s tým, že išlo o ekvivalent 450-tisíc eur.

Vyšetrovatelia tiež zistili, že podozrivá a jej rodina v Chmelnyckom, Ľvove a Kyjeve vlastní asi tri desiatky nehnuteľností, deväť luxusných áut, ako aj nehnuteľnosti v Rakúsku, Španielsku a Turecku a na zahraničných účtoch má 2,3 milióna dolárov. Nič z toho neuviedli v majetkových priznaniach. Podozrivým hrozí 12 rokov za mrežami a konfiškácia majetku, napísal RBK-Ukrajina.

18:35 Litva v záujme posilnenia svojej protivzdušnej obrany kúpi ďalšie systémy krátkeho a stredného dosahu NASAMS a MSHORAD za viac ako 360 miliónov eur. Kúpne zmluvy s výrobcami oboch zbraňových systémov boli podpísané tento týždeň, informoval v piatok podľa agentúry DPA litovský minister obrany Laurynas Kasčiunas.

„Protivzdušná obrana je kľúčovou spôsobilosťou nielen v Litve, ale v celej Severoatlantickej aliancii,“ povedal Kasčiunas.

Nový systém NASAMS (National Advanced Surface-to-Air Missile System) dostane Litva v roku 2028. Ide o protilietadlový raketový systém stredného dosahu, ktorý vznikol v polovici 90. rokov na základe požiadaviek nórskej armády v spolupráci nórskej firmy Kongsberg a amerického výrobcu Raytheon.

18:10 Na 14 rokov v trestaneckej kolónii odsúdili v piatok v Rusku 47-ročného Igora Kopyla, obyvateľa prístavného mesta Sevastopol na anektovanom Kryme, usvedčeného z vlastizrady, ktorej sa údajne dopustil pomocou ukrajinskej armáde. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) obvinila Kopyla z pomoci ukrajinským ozbrojeným silám a prípravy teroristického útoku. V minulosti bol podľa FSB príslušníkom ukrajinského námorníctva, pričom Kyjev ho opäť do svojich služieb naverboval v roku 2022, niekoľko mesiacov pred ruskou inváziou na Ukrajinu.

Ukrajinským orgánom následne podľa FSB odovzdával informácie o ruských lodiach, protivzdušnej obrane a vojenskom vybavení. Údajne tiež prijal balík s výbušninami, ktoré boli určené na použitie pri „teroristickom útoku“.

17:16 V pondelok sa pri ukrajinskom meste Užhorod stretnú členovia vlád Slovenskej republiky a Ukrajiny. Premiér Robert Fico (Smer) a ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ budú diskutovať o cestovnej mape – pláne spoločných aktivít medzi Ukrajinou a Slovenskou republikou, ktorú podpísali na prvom spoločnom rokovaní vlád v apríli v Michalovciach. TASR o tom informoval tlačový a informačný odbor Úradu vlády (ÚV) SR.

„Cestovná mapa zahŕňa spoluprácu v energetickej bezpečnosti, infraštruktúrnych projektoch či hospodárstve. Týka sa aj podpory mierového plánu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý bol predstavený na prvom globálnom mierovom samite,“ priblížil ÚV.

Členovia vlád budú tiež diskutovať o podpore členstva Ukrajiny v Európskej únii, ale aj o spolupráci v oblasti obranného priemyslu, pri odmínovaní ukrajinských území, humanitárnej podpore či obnove Ukrajiny.

16:34 Poľsko začne do konca tohto roka stavať prvé prvky obranných opevnení na hraniciach s Ruskom a Bieloruskom. Novinárom to dnes povedal námestník poľského ministra obrany Cezary Tomczyk.

Poľská vláda pod vplyvom ruskej invázie na Ukrajinu predstavila tento rok v máji plán vynaložiť desať miliárd zlotých (asi 59 miliárd Kč) na zvýšenie bezpečnosti svojej hranice s Ruskom a Bieloruskom, dlhej približne 400 kilometrov. Projekt nazvaný Východný štít má byť hotový do konca roka 2028, aby odradil potenciálneho agresora či pomohol odraziť prípadný útok.

„V nasledujúcich troch týždňoch budeme môcť vykonať prvé testy prvkov Východného štítu na poľských vojenských cvičiskách a tento rok začneme stavať prvé prvky na severnej a východnej hranici,“ povedal Tomczyk podľa agentúry Reuters.

14:40 Požiar v súkromnom sklade ropy v ruskej Permskej oblasti pri Urale vypukol v noci na piatok, pričom plamene zachvátili zásobníky s palivom. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na vyhlásenie ruského ministerstva pre mimoriadne situácie na Telegrame.

Príčina požiaru nebola zverejnená, no tak ako pri väčšine podobných incidentov to s najväčšou pravdepodobnosťou mohli mať na svedomí ukrajinské drony schopné preletieť stovky kilometrov. Ruské úrady neevidujú žiadne obete tohto požiaru.

14:18 V Poľsku zadržali dvoch občanov Ukrajiny, ktorí sú podľa úradov zapojení do prevádzačstva na poľsko-bieloruských hraniciach. Oznámila to v piatok poľská pohraničná stráž, informuje TASR podľa správy agentúr PAP.

Okresný prokurátor Ukrajincov obvinil z opakovaného organizovania nelegálneho prekračovania štátnej hranice. Poľský okresný súd na základe zozbieraných dôkazov umiestnil jedného z obvinených do vyšetrovacej väzby. Druhý obvinený má zákaz vycestovať z krajiny a musí sa pravidelne hlásiť na polícii.

Obom hrozí trest šesť mesiacov až osem rokov odňatia slobody.

13:56 Kontrakt na dodávku dvanástich samohybných húfnic Caesar podpísala Ukrajina s európskym zbrojárskym konglomerátom KNDS. Ich výrobu si bude Ukrajina financovať sama. Oznámil to na mikroblogovacej sieti X francúzsky minister obrany Sébastien Lecornu, informuje web Ukrajinská pravda.

Lecornu uviedol, že dohodu podpísali vo štvrtok počas priemyselného fóra v Kyjeve. „Zvýšenie výrobných kapacít v našom obrannom priemysle pomáha podporovať Ukrajinu,“ povedal šéf francúzskeho rezortu obrany.

KNDS je jedným z najväčších zbrojárskych konglomerátov v Európe, ktorý založili nemecká spoločnosť KMW a francúzska firma Nexter. Produkuje hlavné tanky, obrnené vozidlá, delostrelecké systémy, muníciu či vojenské mosty.

11:25 V Ruskom okupovanom ukrajinskom meste Enerhodar zomrel bezpečnostný pracovník Záporožskej jadrovej elektrárne po tom, čo explodoval jeho vozidlo. Informovala o tom dnes ruská agentúra TASS s odvolaním sa na ruský vyšetrovací výbor a píše to tiež server Ukrajinska pravda, ktorý sa odvoláva na vyhlásenie ukrajinskej vojenskej rozviedky HUR. Ruská okupačná správa jadrového zariadenia na telegrame obvinila z útoku Kyjev. Rozviedka HUR o prípade informuje na svojom webe, k zodpovednosti sa ale Ukrajina neprihlásila.

„V dôsledku teroristického útoku spáchaného kyjevským režimom bol zabitý zamestnanec Záporožskej jadrovej elektrárne,“ píše vo vyhlásení okupačná správa atómového zariadenia, ktorá obeť identifikovala ako Andreja Korotkého. Podľa ruského vyšetrovacieho výboru niekto nastražil pod jeho vozidlo improvizované výbušné zariadenie a to explodovalo, keď nastúpil do auta. „Na následky zranení v nemocnici zomrel,“ uviedol vyšetrovací výbor s tým, že prípad vyšetruje ako vraždu a po páchateľoch pátra.

O explózii automobilu v Enerhodare informuje na svojom webe tiež ukrajinská vojenská rozviedka HUR, ktorá Korotkého označila ako „šéfa stráženia“ Záporožskej jadrovej elektrárne, kolaboranta a vojnového zločinca. „Po obsadení Záporožskej jadrovej elektrárne dobrovoľne spolupracoval s ruskými agresormi, odovzdal Rusom zoznamy zamestnancov elektrárne s ich osobnými údajmi a poukázal na občanov s proukrajinským postojom,“ uvádza ukrajinská tajná služba, podľa ktorej bol Korotkyj tiež v mestskej rade za ruskú vládnu stranu Jednotné Rusko.

11:00 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v piatok vyzval západné krajiny, aby zrušili sankcie uvalené na Afganistan a prevzali zodpovednosť za rekonštrukciu krajiny, píše TASR na základe správy agentúry AFP.

Lavrov neuviedol, či Moskva plánuje vládnuce hnutie Taliban prestať označovať pomenovaním „teroristická organizácia“, ako ju k tomu vyzývajú mnohí ruskí predstavitelia.

„Vyzývame západné krajiny, aby uznali svoju zodpovednosť za rekonštrukciu Afganistanu po (vojnovom) konflikte, aby zrušili sankčné obmedzenia a Kábulu vrátili vyvlastnený majetok,“ vyhlásil Lavrov na otvorení diplomatického fóra o Afganistane pod vedením Ruska. Na podujatí sa zúčastňujú zástupcovia krajín na Blízkom východe a v strednej Ázii vrátane vyslanca Talibanu.

Lavrov tiež uviedol, že Rusko nebude akceptovať, aby „tretie krajiny… pod ľubovoľnou zámienkou“ budovali vojenské základne v Afganistane alebo vojenské zariadenia v susedných krajinách.

10:46 Ruská ofenzíva na Ukrajine, ktorá sa začala na jeseň 2023, naďalej vedie k pomalým, ale stabilným taktickým ziskom v určitých oblastiach, hoci väčší a výraznejší pokrok pravdepodobne nenastane. V najnovšej správe o vojne na Ukrajine to konštatujú analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

Ukrajinské sily sa účinne bránia vo vrstvách pozdĺž línie dotyku, postupne sa vzdávajú územia a zároveň spôsobujú ruským jednotkám veľké straty. Táto obrana spomaľuje ruský postup, ale operačné ťažkosti na ukrajinskej strane vytvárajú príležitosti pre ruské sily na taktické zisky.

Ruské sily nemajú dostatok pracovnej sily a vybavenia na udržanie intenzívnej ofenzívy a súčasné ruské útočné operácie na východe Ukrajiny pravdepodobne vyvrcholia v priebehu niekoľkých nasledujúcich mesiacov, ak nie týždňov.

„Ruské dobytie Vuhledaru samo osebe radikálne nezmení operačnú situáciu v západnej časti Doneckej oblasti a ruské sily budú pravdepodobne mať problémy s dosiahnutím svojich operačných cieľov počas prebiehajúcej útočnej operácie v tejto oblasti,“ uvádzajú analytici z ISW.

Čítajte aj Ukrajinci stratili mesto, ktoré bránili od začiatku invázie. Povedie to k pádu ministra obrany a získali Rusi podstatnú výhodu?

10:20 Ukrajina aj Rusko dnes informovali o ďalších nočných útokoch nepriateľských dronov. Podľa ministerstva obrany v Moskve armáda v noci na dnes zostrelila celkovo 18 ukrajinských dronov. Ukrajinské letectvo naopak ráno uviedlo, že ruské sily v noci použili celkovo 19 dronov na útoky na ukrajinskú infraštruktúru. Gubernátor ruskej Voronežskej oblasti napísal, že ukrajinský dron, ktorý zneškodnila ruská armáda, zasiahol prázdnu nádrž v sklade pohonných hmôt v jeho regióne a na mieste vypukol menší požiar. Šéf správy ukrajinskej Záporožskej oblasti Ivan Fedorov oznámil, že ruské jednotky za deň vykonali 493 úderov na desať obcí v ním spravovanom regióne.

Ruské invázne sily podľa Fedorova za posledný deň vyslali 288 dronov na osem obcí, na rovnaké miesta podľa neho vypálili tiež 195 delostreleckých granátov, dve obce čelili paľbe salvových raketometov a dve miesta piatim leteckým náletom. „Prišlo 43 správ o zničení obytných budov a zariadení infraštruktúry. Civilisti neboli zranení,“ napísal na telegrame Fedorov. Záporožskú oblasť, ktorá sa nachádza na juhovýchode Ukrajiny, pretína frontová línia. Hovorca južného veliteľstva ukrajinskej armády Vladyslav Vološyn pred niekoľkými dňami uviedol, že ruské invázne sily sa zrejme pripravujú na útočné operácie v Záporožskej oblasti, kde zhromažďujú vojakov.

Tiež šéf susednej Chersonskej oblasti Oleksandr Prokudin ráno informoval o bilancii ruských útokov za posledný deň, vo svojej správe okrem rôznych škôd upozornil na jedného mŕtveho a štyroch zranených civilistov. Cheronskú oblasť tiež rozdeľuje frontová línia.

9:27 Ruský súd vo štvrtok odsúdil zdravotnú sestru Olgu Menšichovú na osem rokov v trestaneckej kolónii, pretože na sociálnych sieťach kritizovala agresiu Moskvy na Ukrajine.

Menšichová pred súdom trvala na nevine. Povedala, že jej je ľúto zranených ruských vojakov, ktorých previezli do Pirogovovho národného lekárskeho a chirurgického centra v Moskve. Pracovala tam ako anesteziologická zdravotná sestra.

„Keď okolo prechádza mladý muž, viete, čo žena cíti? Súcit, nie nenávisť, z ktorej som obžalovaná,“ povedala na súde podľa nezávislého webu Mediazona. „Bolo mi ich naozaj ľúto,“ dodala.

„Chcete mi dať podobný trest ako za vraždu, ale ja som bojovala o vaše zdravie. Liečila som toľko prokurátorov a sudcov z celej Moskvy,“ obrátila sa na prokurátora, ktorý ju obžaloval.

Okresný súd Dorogomilovskij v Moskve uznal Olgu Menšichovú za vinnú zo šírenia „falzifikátov“ o ruskej armádu, pretože uverejnila príspevky „motivované politickou nenávisťou“. Zdravotná sestra kritizovala ruský útok na ukrajinské mesto Vinnycja z roku 2022 a mučenie a zabíjanie civilistov na kyjevskom predmestí Buča.

TASR informuje podľa agentúry AFP.

8:48 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 657 940 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas štvrtka prišli Rusi o 1 230 vojakov, 15 tankov, 31 bojových obrnených vozidiel, 59 delostreleckých systémov a 70 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 8 908 tankov, 17 627 bojových obrnených vozidiel, 25 820 vozidiel a autocisterien, 18 965 delostre­leckých systémov, 1 212 odpaľovacích raketových systémov, 965 systémov protivzdušnej obrany, 328 vrtuľníkov, 368 lietadiel, 16 494 dronov, 2 613 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 333 kusov špeciálnej techniky.

8:45 Ukrajinský dron, ktorý zneškodnila ruská armáda, zasiahol sklad pohonných hmôt vo Voronežskej oblasti a na mieste vypukol požiar. Informoval o tom dnes Alexander Gusev, gubernátor tohto regiónu susediaceho s Ukrajinou. Podľa ministerstva obrany v Moskve armáda v noci na dnes zostrelila celkovo 18 ukrajinských dronov. Kyjev naopak podľa agentúry Reuters ráno uviedol, že ruské sily v noci použili celkovo 19 dronov na útoky na ukrajinskú infraštruktúru.

Gusev uviedol, že armáda zničila ukrajinský dron s nasadením elektronických bojových prostriedkov v okolí mestečka Anna východne od Voroneže. Dopadol v areáli skladu pohonných hmôt, kde sa vznietila prázdna cisterna. Nikomu sa podľa Guseva zrejme nič nestalo.

Ruské ministerstvo obrany dnes ráno informovalo, že protivzdušná obrana nad Voronežskou oblasťou zničila šesť ukrajinských dronov, rovnaký počet nad Belgorodskou oblasťou rovnako v susedstve Ukrajiny, ďalších päť nad Azovským morom a jeden nad územím Rostovskej oblasti.

Požiar v noci na dnes vypukol tiež v sklade pohonných hmôt v Permskom kraji na východe európskej časti Ruska. Ľudia prechádzajúci autom po neďalekej ceste na sociálnych sieťach zverejnili snímky a videá, na ktorých je vidieť mohutný oheň, z ktorého sa valí čierny dym.

8:37 Ukrajina vo štvrtok vyzvala Stály arbitrážny dvor (PCA), aby nariadil Rusku zbúrať most, ktorý spája okupovaný Krym s ruskou pevninou.

Právnici oboch strán dva týždne bojujú na PCA o prístup k pobrežným vodám okolo Krymského polostrova, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.

„Tribunál musí nariadiť Rusku, aby rozobral a odstránil takzvaný Kerčský most,“ zhrnula postoj Kyjeva Oxana Zolotarjovová, riaditeľka odboru medzinárodného práva na ukrajinskom ministerstve zahraničných vecí. „Zbúranie mosta je jediným spôsobom, ako obnoviť prístup pre lode všetkých krajín, ktoré využívali (Kerčský) prieliv v minulosti, a lode, ktoré by podľa očakávania mali prieliv využívať v budúcnosti,“ dodala.

Krymský most (nazývaný aj Kerčský) vedie spája mesto Kerč na Kryme a Krasnodarský kraj na juhu Ruska. Je mimoriadne dôležitý pre zásobovanie polostrova a ruských vojakov bojujúcich na Ukrajine. Kyjev naň za posledné roky niekoľkokrát zaútočil.

Ukrajina v rámci arbitráže argumentuje aj tým, že Rusko postavilo most nízko nad hladinou mora, čo komplikuje medzinárodnú lodnú prepravu cez strategický prieliv a obmedzuje obchod. „Rusko nezákonne postavilo tento most a teraz ho musí zbúrať, aby v súlade s medzinárodným právom umožnilo plavbu cez Kerčský prieliv,“ vyhlásila Zolotarjovová.

Ruský zástupca Gennadij Kuzmin v otváracej reči pred PCA 23. septembra označil prípad za „úplne neodôvodnený a (pre Kyjev) beznádejný“, pretože prípad nespadá pod jurisdikciu PCA.

Rusko svoju záverečnú reč prednesie v sobotu.

8:10 Litovský parlament ratifikoval dohodu s Nemeckom o umiestnení bojaschopnej brigády na svojom území. Za ratifikáciu hlasovalo vo štvrtok všetkých 88 prítomných poslancov.

Dohoda, uzavretá 13. septembra v Berlíne, predpokladá umiestnenie nemeckých vojakov aj civilných príslušníkov ozbrojených síl v Litve. Brigáda by mala byť pripravená na nasadenie do roku 2027.

Parlament začal o pláne rokovať minulý týždeň po vystúpení nemeckého ministra obrany Borisa Pistoriusa. Niektorí poslanci vo štvrtok upozornili na symbolický význam prijatia dohody v deň 34. výročia zjednotenia Nemecka.

Litovský minister obrany Laurynas Kasčiunas ratifikáciu označil za „ďalší základný kameň nášho strategického partnerstva“ s Nemeckom. Dohodu musí ešte ratifikovať aj nemecký Bundestag, termín jej prerokovania zatiaľ nebol stanovený. Pistorius počas návštevy Litvy uviedol, že ukončenie ratifikačného procesu očakáva v budúcom roku.

Litva je členská krajina NATO a podľa dohody by v nej malo byť dislokovaných až 5-tisíc nemeckých vojakov. Až 80 percent z nich bude v meste Rudninkai neďaleko hraníc s Bieloruskom. Zvyšní budú umiestnení v meste Rukla v centrálnej časti Litvy.

Prvých približne 20 nemeckých vojakov na mieste dislokácie v Litve pôsobí od apríla, ďalších 120 by malo prísť začiatkom októbra. Očakáva sa, že vojaci a ich rodiny budú zatiaľ bývať v hlavnom meste Vilnius a v Kaunase. (dpa, tasr)

5:00 Veliteľ ukrajinských ozbrojených síl generál Oleksandr Syrskyj oznámil, že nariadil posilniť obranu vo východnej časti Doneckej oblasti, deň po tom, ako Kyjev uviedol, že sa jeho sily stiahli z mesta Vuhledar, uvádza agentúra Reuters. Prezident Volodymyr Zelenskyj uznal stratu Vuhledaru a povedal, že kritickým problémom je presun jednotiek a záchrana životov.

Ruskom vymenovaný gubernátor Doneckej oblasti Denis Pušilin podľa Reuters povedal, že obe strany uznali strategickú hodnotu mesta a dodal, že úsilie o rekonštrukciu tam bude nejaký čas trvať.

Na sieti Telegram uviedol, že „po odmínovaní sa vykoná aj posúdenie a urobia sa všetky plány, všetky návrhy na obnovu tohto sídla, ale bude to o niečo neskôr“.

Ruské jednotky neustále postupujú vpred v rôznych sektoroch na východnej Ukrajine napriek prekvapivému vpádu Kyjeva do ruskej západnej oblasti Kursk v auguste, o ktorom Ukrajina dúfala, že spomalí postup, uvádza Reuters.

Syrskyj na sociálnej sieti uviedol, že pracuje na „jednom z najhorúcejších frontových sektorov“ s 25. výsadkovou brigádou. Neuviedol žiadne podrobnosti o mieste, ale brigáda pôsobí na Pokrovskom fronte, v oblasti zosilnených ruských útokov. Pokrovsk je kľúčovým cieľom ruského úsilia, podľa ukrajinského generálneho štábu je to stále miesto najzúrivejších bo­jov.

„Počas práce v brigáde som prijal niekoľko rozhodnutí zameraných na posilnenie stability a účinnosti našej obrany,“ povedal Syrskyj.

Viac ako dva a pol roka po skončení vojny sú ukrajinské jednotky v defenzíve. Ukrajinská armáda v stredu oznámila, že stiahla vojsko z mesta Vuhledar, ktoré odolávalo intenzívnym útokom po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022, pripomína Reuters.

Ukrajinské východné vojenské veliteľstvo v stredu oznámilo, že nariadilo stiahnutie z Vuhledaru, aby sa vyhlo obkľúčeniu ruskými jednotkami a „zachovalo personál a vojenské vybavenie“. Rusko vo veľkej miere využilo túto taktiku na zabezpečenie kontroly nad inými ukrajinskými osadami.

„Životy (vojakov) treba zachrániť, pretože sú to naši ľudia, sú to občania Ukrajiny,“ povedal novinárom ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pri návšteve nového generálneho tajomníka NATO Marka Ruttea. „Preto je veľmi správne, že môžu ustúpiť a zachrániť sa“.

4:55 Predsedovia regionálnych vlád vo východonemeckých spolkových krajinách Sasko a Brandenbursko a šéf durínskej organizácie Kresťanskodemo­kratickej únie (CDU) sa v spoločnom článku pre denník Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) vyslovili za väčšie diplomatické úsilie Nemecka o ukončenie ruskej vojny proti Ukrajine a za rokovania s Moskvou.

Krajinskí premiéri Michael Kretschmer (CDU) a sociálny demokrat (SPD) Dietmar Woidke a Mario Voigt, ktorý o úrad krajinského premiéra usiluje v Duríne, budú po septembrových krajinských voľbách pri vytváraní nových vlád odkázaní na podporu ľavicovej strany BSW Sahry Wagenknechtovej. Tá pritom patrí k hlasným zastávkam rokovaní s Ruskom o mieri, čo vo štvrtok zopakovala aj na veľkej protivojnovej demonštrácii v Berlíne.

„Chceme aktívnejšiu diplomatickú úlohu Nemecka v tesnom zladení s jeho európskymi susedmi a partnermi,“ napísali Kretschmer, Woidke a Voigt. Všetci traja pritom musia pri skladaní koalícií brať do úvahy požiadavky Wagenknechtovej, ktorá požaduje jasný postoj proti plánovanému rozmiestneniu ďalekonosných amerických rakiet v Nemecku a zasadzovaniu sa o prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou.

„Ak máme Rusko dostať k rokovaciemu stolu, potrebujeme silnú a zomknutú alianciu. Nemecko a EÚ sledujú túto cestu ešte príliš nerozhodne,“ píšu vplyvní regionálni politici. Čím širšia bude medzinárodná aliancia, tým väčší vytvorí tlak, domnievajú sa. „Ide o to dosiahnuť pokoj zbraní a ponúknuť Ukrajine odolné bezpečnostné garancie,“ dodala trojica bez ďalších podrobností.

Krajinskí politici poukázali aj na úlohu východných susedov. „My Nemci robíme dobre, keď v týchto zásadných otázkach bezpečnosti a mieru načúvame našim východným partnerom ako Poľsko a baltské štáty,“ uviedli ďalej politici bez toho, aby tézu ďalej rozviedli. Agentúra DPA k tomu poznamenala, že Poľsko a pobaltské štáty pritom voči Rusku zaujímajú oveľa ostrejší postoj, pretože sa ním vzhľadom na svoje historické skúsenosti cítia byť priamo vojensky ohrozené.

Tisíce ľudí v Berlíne vo štvrtok protestovali proti poskytovaniu nemeckej vojenskej pomoci Ukrajine, brániacej sa invázii ruských síl. Protest v deň 34. výročia zjednotenia Nemecka podľa agentúry zvolali krajne ľavicové skupiny.

Účastníci na zhromaždení držali s transparenty s nápismi „Vyjednávanie! Nie zbraniam!“ alebo „Nie vojne“. Na niektorých sa objavili aj slogany namierené proti Spojeným štátom americkým.

Nemecko je po USA druhým najväčším poskytovateľom vojenskej pomoci Ukrajine. Budúci rok však plánuje túto bilaterálnu pomoc znížiť na polovicu.

Podľa organizátorov prišlo na štvrtkový protest vyše 40 000 ľudí. Polícia odmietla uviesť presný odhad, no podľa nej sa ich počet pohyboval „v päťcifernom rozmedzí“. Vo večerných hodinách informovala, že protesty a demonštrácie sa skončili pokojným spôsobom, nehlásila žiadne väčšie incidenty, nepokoje ani zatýkanie.

Jednou z hlavných požiadaviek protestujúcich bolo, aby Nemecko prestalo posielať Ukrajine zbrane, ktoré Kyjev zúfalo potrebuje na obranu pred ruskou agresiou.

Na proteste v Berlíne sa zúčastnila aj krajne ľavicová populistická politička Sahra Wagenknechtová, ktorá dlhodobo vyzýva na zastavenie dodávok zbraní na Ukrajinu a tiež sa stavia proti plánu rozmiestniť v Nemecku americké rakety dlhého doletu.

Svoje postoje zopakovala aj vo štvrtok a zároveň vyzvala na na rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom s cieľom ukončiť boje na Ukrajine. Taktiež obvinila nemeckú vládu, že iba slepo nasleduje Washington.

Wagenknechtovej proruské postoje kritizujúce Severoatlantickú alianciu (NATO) podľa AFP prispeli k priaznivým volebným výsledkom jej strany Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW) v troch východonemeckých spolkových krajinách. V Brandenbursku BSW dokonca skončila na treťom mieste s podporou 12 percent hlasov, po sociálnych demokratoch (SPD) a krajne pravicovej Alternatíve pre Nemecko (AfD).