Vojna zatiaľ nepozná meno víťaza, stále však vedie k ďalším vyhasnutým životom. Izraelu sa doteraz nepodarilo dosiahnuť všetko, čo si určil za cieľ, a na druhej strane ešte viac nahneval svojich úhlavných nepriateľov.
Najnovšia špirála násilia okolo židovského štátu sa začala pred rokom áno 7. októbra. K vystreleným raketám z Pásma Gazy sa pridali militanti z Hamasu, ktorí prenikli cez bariéry na izraelských hraniciach. Zapojili sa aj islamisti z libanonského hnutia Hizballáh. Výsledok? Hrôzostrašný. Až 1139 zavraždených Izraelčanov. Najviac obetí bolo medzi civilistami (695, vrátane 36 detí), teroristi zabili 373 príslušníkov bezpečnostných síl a 7 cudzincov. Horor sa neskončil, pretože do Pásma Gazy odvliekli 253 osôb. Stali sa z nich rukojemníci.
Čo zvlášť stojí za zmienku pri príležitosti prvého výročia masakry? Určite sem patrí osud zajatých Židov a následne zabitých Palestínčanov, politické postavenie izraelského premiéra a riziko ešte silnejšieho požiaru v regióne.
Čítajte viac Slovenka žijúca v Bejrúte: Budia nás výbuchy, nad hlavami nám bzučia drony, ľudia spia na uliciach
Netanjahu si po 7. októbri 2023 vytýčil dva hlavne ciele: rozprášiť Hamas a oslobodiť rukojemníkov. Použitie sily je v prvom prípade nevyhnutné, v druhom bode však veľmi otázne. „Viac rukojemníkov sa dostalo na slobodu po vyjednávaniach ako prostredníctvom vojenských nástrojov," poznamenal pre agentúru Anadolu odborník na Blízky východ Andreas Krieg. Mal na mysli zajatých, ktorí sa vrátili domov v novembri minulého roku počas krátkodobého prímeria a viacstranných rozhovorov. Židovský štát ich vymenil za väznených Palestínčanov. Spoza mreží ich odišlo von 240 a na revanš Izrael získal späť 105 zadržiavaných, medzi ktorými bolo 79 žien a detí.
Prímerie sa fakticky skončilo 1. decembra 2023, keď sa Hamas a Izrael vzájomne obviňovali z jeho porušenia. A čo ostatní rukojemníci? Izraelskí vojaci doteraz dokázali oslobodiť len 8 z nich. Našli ešte ďalších 30, ale všetkých už zavraždených. O tých, čo zostávajú v rukách teroristov, sa verejne nevie takmer nič. Bohužiaľ, jedno je isté: Hamas vyhlásil, že jeho príslušníci dostali rozkaz zabiť každého rukojemníka, keby sa čelili bezprostrednému izraelskému útoku…
Medzi objavenými mŕtvolami bol aj 23-ročný americký občan Hersch Goldberg-Polin. Ďalší štyria Američania sú stále v zajatí (ak ich teroristi nezabili). Oveľa starší 65-ročný Keith Siegel, ktorý má už vnúčatá, bol určite nažive v apríli tohto roku, keď ho Hamas ukázal na videonahrávke. Vychudnutého a uplakaného. Odvtedy však nevedno, či jeho meno už tiež nie je medzi mŕtvymi.
Rinčia zbrane, stoličky pri stole sú preto prázdne. „Ani vodca Hamasu Jahjá Sinvár ani izraelský premiér Benjamin Netanjahu neprejavujú záujem uzavrieť dohodu o prepustení rukojemníkov a zastavení bojov bez dosiahnutia svojich širších cieľov," povedal pre denník Washington Post niekdajší šéf americkej pracovnej skupiny americkej vlády pre oslobodzovanie rukojemníkov USA v zahraničí. Faktom zostáva, že Netanjahuovi sa po roku od masakry spáchanej teroristami nepodarilo dosiahnuť slobodu pre zhruba sto zajatcov.
Vpád krvilačných islamistov vlani otriasol politickým postavením Netanjahua. Čeli obrovskej kritike pre zlyhanie tajných služieb, ktoré neodhalili prípravy Hamasu na jeho militantov. Tie pritom mohli šípiť, že by sa mohlo udiať niečo strašné: 7. október 2023 bolo totiž 50. výročie vypuknutia jomkipurskej vojny. Egypt a Sýria vtedy prekvapili útokom na Izrae v oblasti Suezského prieplavu a Golanských výšin. (Označenie vojny je odvodené od židovského sviatku Jom kipur, čo znamená v preklade Deň zmierenia).
Popularita Netanjahua sa rýchlo prepadla. Tlaky na svoju demisiu však ustál a pasoval seba za pomstiteľa, ktorý zúčtuje s teroristami. V poslednom čase sa však stal opäť dôveryhodným v očiach mnohých Izraelčanov. „Jeho politická strana Likud by teraz vo voľbách získala 25 mandátov, čím by mala najsilnejšie zastúpenie v parlamente," podotkla stanica CNN s poukázaním na najnovší prieskum verejnej mienky. Netanjahuovi nahráva aj to, že za predsedu vlády by ho rado naďalej videlo 38 percent opýtaných, nijaký iný politik nemá v tomto smere vyššiu podporu.
Čím to je? Netanjahu nepochybne získal veľa politických bodov po likvidácii najvýznamnejších predstaviteľov Hamasu, ku ktorým pribudli aj zabití z radov Hizballáhu. Jeho armáda v júli tohto roku odstránila najprv lídra Hamasu Ismáila Haníju a potom v septembri vodcu Hizballáhu Hasana Nasralláha.
Izraelská ofenzíva v Pásme Gazy (najnovšie pribudli letecké údery na pozície Hizballáhu v Libanone) má aj veľa obetí medzi civilistami. Tamojšie úrady tvrdia, že ich za posledných dvanásť mesiacov zahynulo už viac ako 40-tisíc. Izrael preto čelí kritike medzinárodného spoločenstva pre neprimerané použivanie sily na dosiahnutie svojich cieľov proti teroristom.
A čo bude nasledovať? Existuje riziko väčšieho konfliktu medzi Izraelom a Iránom, ktorý sa už odpálením rakiet rozhodol pomstiť zabitie svojho veľkého spojenca Nasralláha. Netanjahu avizoval, že Teherán musí rátať s revanšom. Vyznie to ako klišé, ale až najbližšie dni ukážu, či sa kolotoč násilia roztočí ešte rýchlejšie a strašnejšie. Bohužiaľ, na Blízkom východe tradične platí zásada oko za oko, zub za zub. To majú Izrael a jeho odporcovia, ktorí by ho najradšej vymazali z mapy sveta, zakaždým spoločné…