Napísali ste článok, v ktorom spomínate možnosť, že by Ukrajina v Podnestersku zopakovala kurskú operáciu. Prečo ste sa na to zamerali?
Samozrejme, je to kontroverzná myšlienka. Vieme však, že už na začiatku ruskej agresie roku 2022 ukrajinskí predstavitelia diskutovali o tom, že je to možno správny moment na vyriešenie konfliktu v Podnestersku. Ale bol to predsa len trochu extrémny a radikálny nápad, a využili ho aj proruskí aktéri v Moldavsku, aby strašili vojnou. Kurská operácia však do istej miery vrátila túto ideu do hry. Vidíme, ako o nej ľudia diskutujú na sociálnych sieťach. Hoci sa k nej nehlásia politici, nemôžeme scenár vpádu do Podnesterska úplne vylúčiť, aj keď to vyzerá ako špekulácia. O operácii v Kursku nikto nevedel, v Kyjeve sa očividne obávali, že informácia o nej by mohla uniknúť aj od západných spojencov. Takže naozaj netušíme, nad čím Ukrajinci uvažujú, ale dá sa povedať, že v skutočnosti nemajú dôvody, aby Podnestersko v tejto chvíli riešili. Na odštiepenecký región sa dá zatlačiť aj inak, najmä cez dodávky energií. Domnievam sa, že ani Kyjev, ani vláda v Kišiňove nemajú záujem spustiť nejakú vojenskú akciu, lebo by to politicky poškodilo moldavskú vládu, ktorá je pre Ukrajinu strategickým partnerom.
Okrem toho to vyzerá tak, že keby sa na niečo také Kyjev podujal, bolo by to skôr zo zúfalstva pre zlý vývoj na bojisku. Mohlo by pre Ukrajinu z vojenskej operácie v Podnestersku aspoň teoreticky vyplynúť niečo pozitívne?
Pre Ukrajinu je dôležité dosiahnuť nejaký dobrý výsledok v boji proti ruskej agresii. Podnestersko by z vojenského hľadiska nemalo byť až taký veľký problém. Ukrajina ukázala, že má kapacity a schopnosti reagovať rýchlo a efektívne. No, ako som vravel, podľa mňa v tejto chvíli Kyjev nemá o takúto operáciu skutočný záujem. Aj preto, lebo by preň predstavovala reputačný problém.
V akom zmysle?
Ukrajina bojuje s Ruskom o svoju nezávislosť. Nevyzeralo by dobre, keby sa jej vojaci vyzbrojení západnými zbraňami objavili na moldavskom území bez súhlasu Kišiňova. Zasiahlo by to aj do vnútornej politiky Moldavska. Dobre vieme, že krajina je na križovatke. Moldavčania budú 20. októbra v prvom kole voliť prezidenta a hlasovať o budúcnosti integrácie s Európskou úniou. A uvidíme, čo sa stane v parlamentných voľbách na budúci rok. Takže si myslím, že v stávke je veľa vecí, preto neverím, že by bol zásah v Podnestersku pre Ukrajinu strategicky výhodný. Kyjev zdôrazňuje, že tamojší konflikt je potrebné vyriešiť mierovým spôsobom. Toto počúvam na všetkých medzinárodných fórach a hovorí to aj prezident Volodymyr Zelenskyj. Je však v záujme Kyjeva oslabiť vplyv Moskvy v Podnestersku. Ukrajine by sa potom dýchalo ľahšie a pomohlo by to aj Moldavsku, aby sa lepšie pripravilo na európsky integračný proces.
Čítajte viac V NATO a plná vojakov: bude Ukrajina ako západné Nemecko?
Ukrajinci už dva mesiace ovládajú časť kurského regiónu v Rusku. Medzitým však stratili napríklad Vuhledar v Doneckej oblasti. Získal niečo Kyjev kurskou operáciou?
Situáciu posudzujeme z našej perspektívy, z ktorej vidíme veci, ktoré pravdepodobne nie veľmi zapadajú do logiky vývoja. No na kurskú operáciu je potrebné pozrieť sa z pohľadu Ukrajincov. Verím, že pre nich je dôležité ukázať, že nestagnujú na bojisku, že stále majú kapacity na to, aby skutočne zatlačili na Rusko a prekvapili aj západných partnerov. Táto operácia naozaj Moskvu zaskočila. Ukázalo sa, že Ukrajina má ochotu a odvahu posunúť hranice toho, čo si vieme predstaviť. Samozrejme, takéto kroky majú svoju cenu a je veľmi pravdepodobné, že Ukrajinci nedokážu postúpiť hlbšie na ruské územie. A Moskva ani pre Kursk nezmenila svoju stratégiu na Donbase, kde sa situácia pre Ukrajinu zhoršuje. Predpokladám, že Kyjev chcel akciou v Kursku vykresliť Rusko ako krajinu, ktorá sa len tvári, že je silná a že to nie je tak, že v tejto chvíli iba vyhráva. Lebo vieme, že aj časť ukrajinskej verejnosti sa pýta, či má ešte zmysel bojovať. Magazín Economist nedávno citoval prieskum, podľa ktorého sú niektorí Ukrajinci ochotní akceptovať scenáre, ktoré nezaručia obnovenie územnej celistvosti ich štátu.
V súvislosti s možným dosiahnutím mieru povedal slovenský premiér Robert Fico, že po vojne urobí všetko preto, aby s Ruskom obnovil štandardné vzťahy, a že Európska únia potrebuje Rusko a to potrebuje ju. Na druhej strane predseda vlády uviedol, že sú pre neho dôležité priateľské vzťahy s Ukrajinou. Ako však vnímate Ficove vyjadrenia o Rusku, ktoré pokračuje v invázii a je podozrivé zo sabotáží proti Západu?
Vyzerá to tak, že to potvrdzuje, že postoje EÚ k Rusku nie sú až také jednotné, ako nás presviedča šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová či niektorí ďalší predstavitelia. Domnievam sa, že pomerne veľa politikov v únii rozmýšľa podobne ako Fico. Možno sa dostaneme až k tomu, že podobne ako Čína či India budeme hovoriť o ukrajinskej kríze či otázke, nie o ruskej útočnej vojne. Ficove slová vyznievajú tak, že vraví to isté, čo chce Rusko. Veď sa pozrime na to, čo hovorí Moskva v súvislosti s podmienkami pre začatie mierových rozhovorov. Rusi s nimi v tejto chvíli pre situáciu v Kursku nebudú súhlasiť. O mier záujem majú, ale, samozrejme, chcú naďalej okupovať územia, na ktorých majú vojakov. A o Kryme sa ani nebudú rozprávať. Rusi však tiež chcú, aby Západ proti nim prestal uplatňovať sankcie. Myslím si, že to je to, čo spomínajú slovenskí predstavitelia, keď hovoria o obnovení štandardných vzťahov s Moskvou. No môžeme sa dostať do zaujímavej situácie, keď Ukrajina požiada Západ, aby neuvoľnil sankcie, pretože sa dajú použiť ako páka na Moskvu. Tieto opatrenia by mohli napríklad slúžiť na vytváranie postupného tlaku na povojnové reparácie zo strany Ruska. Preto si myslím, že by Západ mal sankcie naďalej využívať. Vieme však, že s týmito opatreniami je spojená ekonomická a politická debata na Slovensku, v Rakúsku, ale aj Nemecku. Strany ako Alternatíva pre Nemecko tvrdia, že bez lacných energetických zdrojov nemôže byť hospodárstvo silné. A veria, že s Moskvou sa dokážu dohodnúť na nižšej cene ako s inými dodávateľmi. Z tohto dôvodu sa podľa mňa aj časť politických elít na Slovensku stále díva na Rusko ako strategického partnera.