Zo spomínaného vysvetlenia vyplýva, že od roku 2026 prestanú úrady financovať projekt modernizácie primárnej zdravotnej starostlivosti. Na projekt, v rámci ktorého sa plánovali opravy 6 400 polikliník a nemocníc v regiónoch, nákup 13 000 sanitiek a viac ako 66 000 kusov vybavenia, budúci rok štát minie 121,2 miliardy rubľov (asi 1,15 miliardy eur). Ale v roku 2026 sa objem prostriedkov na tento projekt zníži na nulu a na nej zostane aj v roku 2027.
+Škrty čakajú aj ďalšie projekty v zdravotníctve, s ktorými ruský prezident Vladimír Putin šiel do kampane ešte pred svojím zvolením na štvrté obdobie na čele štátu. Vtedy, v roku 2018, sľuboval, že priemerná dĺžka dožitia sa k roku 2024 predĺži na 80 rokov. Ale financovanie federálneho projektu boja proti onkologickým ochoreniam, v rámci ktorého sa malo postaviť 420 stredísk ambulantnej onkologickej pomoci a vybaviť 160 nemocníc a ambulancií v regiónoch, sa oreže na 140 miliárd rubľov (asi 1,33 miliardy eur). V tohtoročnom rozpočte sa na projekt vyčlenilo 147,4 miliardy rubľov, vlani 159,9 miliardy. Za dva roky sa teda výdavky na boj proti rakovine znížili o 12 percent, napísal portál.
Federálny projekt boja proti kardiovaskulárnym chorobám príde prakticky o polovicu peňazí. Tento rok naň prišlo 20,4 miliardy rubľov (asi 193 miliónov eur), v budúcom roku dostane už len 11,5 miliardy (asi 109 miliónov eur). V nasledujúcich dvoch rokoch sa financie skrátia na 11,34 miliardy.
O tretinu rubľov príde aj projekt rozvoja zdravotníckej infraštruktúry. Tento rok sa počítalo s tým, že dostane 58,7 miliardy rubľov (asi 556 miliónov eur), ale budúci rok to bude 36,4 miliardy (asi 345 miliardy eur).
Ušetrené peniaze zúfalo potrebuje štátny rozpočet, ktorý v budúcom roku má prežiť ďalší rekord vo vojenských výdavkoch. Na armádu a nákupy zbraní má ísť 13,5 bilióna rubľov (asi 128 miliárd eur) alebo 30 percent všetkých výdavkov. Oproti tohto roku to bude o 22 percent viac a pôjde o štvornásobok sumy, určenej na tento účel v predvojnovom roku 2021.
Závratná suma
Keď sa k tomu pripočíta kapitola „národná bezpečnosť“, ktorá zahŕňa výdavky na ministerstvo vnútra, ruskú národnú gardu, tajné služby, federálnu kriminálnu ústredňu Vyšetrovací výbor a väzenskú službu, silové zložky celkom prehltnú 17 biliónov rubľov (asi 161 miliárd eur) alebo dve pätiny rozpočtu.
Zahynuli najmenej tri osoby a 15 utrpelo zranenia. Podľa tamojších úradov môžu byť ďalší ľudia uväznení pod troskami.
Nič podobné sa v postsovietskych dejinách Ruska ešte nestalo, myslí si Alexandra Prokolenková z berlínskej pobočky analytického strediska Carnegie. Hoci Kremeľ stále tvrdí, že sociálne výdavky zostávajú jeho prioritou, ide len o rétoriku. Financovanie školstva, zdravotníctva a dokonca aj sociálnej podpory občanov buď rastie len nepatrne, alebo sa kráti. Vzhľadom na rastúce vojenské výdavky sa ostatné rozpočtové kapitoly orezávajú a táto situácia sa bude s pokračovaním vojny len zhoršovať, varovala Prokolenková.