Samozrejme, ide o komediálne zveličovanie. Ale len do istej miery. PAWINEVMIAZGANC nie je krajina, je to sedem amerických štátov z 50. Pensylvánia, Wisconsin, Nevada, Michigan, Arizona, Georgia a Severná Karolína. Pravdou je, že ak by sa jednému z nominantov podarilo vyhrať vo všetkých siedmich, určite by sa stal prezidentom.
Prečo sú tieto štáty také dôležité? V angličtine sa im hovorí swing states, lebo voliči sú v nich takpovediac prelietaví. Je preto zvyčajne veľmi zložité presne určiť, do akej miery sa priklonia k jednému z kandidátov. Roku 2020 zvíťazil demokrat Joe Biden v šiestich z týchto štátov a, samozrejme, vyhral aj voľby, keď porazil republikána Trumpa. Roku 2016 však bola situácia úplne opačná. Trump okrem Nevady zvíťazil všade a do Bieleho domu sa dostal on a nie demokratka Hillary Clintonová.
Výsmech. Ohavnosť. Hrôza
Všetko je to dané americkým volebným systémom. V celonárodnom hlasovaní Clintonová porazila Trumpa takmer o tri milióny hlasov, cesta do Oválnej pracovne však vedie cez Zbor voliteľov. Ten tvorí 538 elektorov z jednotlivých štátov. Až na niekoľko výnimiek v nich víťazní prezidentskí nominanti získavajú všetkých voliteľov.
"Výsmech. Ohavnosť. Hrôza. To je Zbor voliteľov,“ vyhlásil pre Pravdu profesor politológie Steven Greene zo Severokarolínskej univerzity. "Chcem tým povedať, že keby to bol dobrý systém, nejaká iná krajina by to zistila a osvojila by si ho. Toto hovorím aj svojim študentom. Keby to bolo rozumné a inteligentné riešenie, aspoň jeden štát vo svete by sa ním riadil a povedal by, že je to dobrý nápad. Priamo tu v Amerike volíme každé štyri roky guvernérov. Ale v žiadnom štáte ho nevyberajú spôsobom, ktorý by pripomínal Zbor voliteľov. Keď sú USA jedinou krajinou sveta, ktorá takýto systém používa, otázkou je, či prišla na niečo jedinečné, alebo je to mimoriadne hlúpe. V roku 1787 to bola od otcov zakladateľov celkom rozumná myšlienka, ale, ak mám byť úprimný, v roku 2024 je Zbor voliteľov v rámci demokracie absurdný,“ skonštatoval Greene.
Čítajte viac Politológ: Trumpovi by naozaj prešlo, keby niekoho zastrelil na Piatej avenue
V minulosti boli viaceré pokusy, ako systém zmeniť. Za jeho úpravu či spresnenie bol dokonca otec americkej ústavy James Madison. Pokusy o reformu sa týkali najmä toho, že princíp víťaz berie všetko by v jednotlivých štátoch nahradilo proporčné rozdelenie voliteľov. V roku 1977 vtedajší demokratický prezident Jimmy Carter priamo navrhol, aby o šéfovi Bieleho domu rozhodoval celkový počet odovzdaných hlasov v prospech kandidátov.
Čo hovoria prieskumy?
Nič sa však nezmenilo, a preto budú Američania aj celý svet po hlasovaní 5. novembra sledovať vývoj v PAWINEVMIAZGANC-u. O výsledku volieb totiž skutočne môže rozhodnúť niekoľko tisíc hlasov v týchto štátoch.
Menej ako mesiac pred voľbami to v celoštátnom americkom meradle vyzerá pomerne jasne. Je v podstate isté, že Harrisovej odovzdá hlas viac Američanov ako Trumpovi. Podľa analýzy prieskumov portálu Fivethirtyeight.com by demokratku teraz podporilo 48,5 percenta voličov, Trumpa 45,9 percenta.
Poďme však späť PAWINEVMIAZGANC-u. Prieskumy ukazujú, že tam nie je nič rozhodnuté. V Pensylvánii je rozdiel medzi kandidátmi menej ako jeden percentuálny bod. Fivethirtyeight.com tvrdí, že v tomto štáte by Harrisovú volilo 48,1 percenta hlasujúcich, Trumpa 47,3.
Vo Wisconsine je to podobné. Harrisová tu má podporu 48 percent voličov, Trump 47,2. Nevada? Harrisová 47,8, Trump 47. Michigan? Demokratka 47,8, republikán 46,8.
Trump má však pred Harrisovou náskok v Arizone (48,1 : 46,8), Georgii (48,4 : 47,1) i Severnej Karolíne (48,2 : 47,2).
Dá sa z toho vyčítať víťaz? Prakticky nedá. Prieskumy predstavujú odraz nálady voličov v istom momente a takmer všetky sa v „prelietavých“ štátoch pohybujú v rámci štatistickej chyby. Svoje určite urobí ešte kampaň. Demokratka a republikán plánujú v PAWINEVMIAZGANC-e veľa stretnutí s voličmi a na reklamu tu ešte do 5. novembra minú milióny dolárov.
Harrisovej najpravdepodobnejšia cesta k víťazstvu vedie cez výhry v Pensylvánii, vo Wisconsine, v Michigane a Nevade. Ak získa tieto štyri štáty, asi by si mohla dovoliť prehrať v Arizone, Georgii a Severnej Karolíne.
Keby však Trump pre seba získal Pensylvániu, kde je to podľa prieskumov veľmi tesné, a vyhral by aj v Arizone, Georgii a Severnej Karolíne, takmer určite by sa do Bieleho domu vrátil. Možných kombinácii je, samozrejme, viacero. A nedá sa vylúčiť ani prekvapenie, že demokratka alebo republikán zvíťazia v nejakom štáte, kde sa vo všeobecnosti očakáva ich porážka, alebo prehrajú tam, kde všetci predpokladajú ich výhru.
Čítajte viac Nudná remíza, ktorá nič nezmení. Vance debatu opticky zvládol, ale „zabudol“, kto vyhral voľby
Jazýčkom na váhach môže byť Severná Karolína. Za posledných päť dekád tu len dva razy vyhral demokratický prezidentský kandidát. Roku 1976 Carter a roku 2008 Barack Obama. Obaja zvíťazili vo voľbách aj celkovo.
"Je veľmi zložité povedať, akú úlohu zohrá Severná Karolína. Pri celom fenoméne swing state je potrebné pripomenúť, že tieto štáty sa aj menia. Na Floride roku 2000 vyhral republikán George Bush mladší o 537 hlasov nad demokratom Alom Gorom. Dnes nikto nepokladá Floridu za štát, v ktorom by mohli demokrati zvíťaziť. Podobne, len v opačnom garde, to bolo s Virgíniou. Kedysi to bol jeden z kľúčových štátov, teraz je jednoznačne demokratický. V roku 2020 si málokto myslel, že v Georgii by mohol vyhrať demokrat, a stalo sa to. Niekedy si až po voľbách uvedomíme, že sa nejaký štát zaradil medzi swing states,“ vysvetlil Greene.