Lily Ebertová, ktorá sa pôvodne volala Lívia Engelmanová, sa narodila tri dni pred koncom roku 1924 v južnej časti Maďarska. Nad smrťou storočnej dámy, ktorá zomrela v Londýne, vyslovili sústrasť aj britský panovník Karol III. a predseda vlády Keir Starmer. Ebertová prežila veľkú časť života v Británii, kde mladej generácii pripomínala hrôzy holokaustu a viedla ich k tolerancii. Bola síce už prababička, ale dala sa označiť za hviezdu moderných technológií internetu, pretože na sociálnej sieti ju sledovali milióny ľudí.
Peklo na zemi sa začalo pre židovskú rodinu Engelmanovcov v marci 1944, keď nacistickí vojaci obsadili Maďarsko. Najprv pripomeňme, že Budapešť síce bola spojencom Berlína počas druhej svetovej vojny, ale keď začínalo byť zjavné, že ju Adolf Hitler asi prehrá, maďarský premiér Miklós Kállay so súhlasom regenta Miklósa Horthyho skúsil vyjednávať s protinemeckými spojencami o podmienkach separátneho mieru. Führer to považoval za podraz a preto wehrmacht zamieril na maďarské územie. Už na jar 1944 to viedlo k prvým deportáciám Židov z Maďarska do nacistických koncentračných táborov.
Esesáci nevynechali zo svojich pazúrov ani Engelmanovcov. Matku a jej päť detí. Otec už nežil. „Zomrel v roku 1942 na zápal pľúc," ozrejmil server Times of Israel. Nacisti ich v júli 1944 deportovali do svojho koncentračného tábora v Auschwitzi, ktorý vybudovali na okupovanom poľskom území. Ešte v Maďarsku im rozkázali, aby odovzdali všetky svoje osobné cennosti. Čiže zlato a šperky. „Lilyn brat vedel, aký dôležitý je pre jeho sestru zlatý prívesok, preto ho ukryl do podrážky matkinej obuvi," napísal server Holocaust Memorial Day Trust. (Lily mala ešte jedného brata, ten neskončil v Auschwitzi, lebo v Maďarsku ho povolali na nútené práce pre potreby armády.)
Čítajte viac Tancovala som pre Mengeleho. Mamu mi poslal do plynu
Keď Židov nahnali do vlaku, nevedeli kam idú, netušili, čo ich čaká. V dobytčiakoch ich odviezli do Auschwitzu. Podmienky v týchto vagónoch boli rovnaké, ako keď deportovali židovských väzňov zo Slovenska: v každom vozni len dve vedrá, jedno s vodou na pitie a druhé na vykonávanie potreby… Do úst ani omrvinka chleba.
Keď Engelmanová a jej štyri dcéry a jeden syn vystúpili z vlaku, nasledovala takzvaná selekcia. Často ju robieval sadistický nemecký lekár Josef Mengele, čo bolo aj v tomto prípade. Život tých, na ktorých ukázal paličkou, aby sa postavili vľavo, potom rýchlo skončili v plynovej komore. Tí, ktorých poslal vpravo, mali nádej na prežitie. Minimálnu, ale aspoň nejakú. Boli to väzni určení na otrocké práce. Mnohých však zabili choroby, lebo o liekoch mohli iba snívať, alebo podvýživa, pretože dostávali minimum jedla, súčasťou utrpenia bolo aj vyčerpanie fyzických síl.
Po odvlečení do Auschwitzu si Lily vymenila topánky so svojou matkou (mala rovnakú veľkosť obuvi). Mamičku už potom nikdy neuvidela. Rovnako ani brata a jednu z troch sestier. Mengele ich postavil vľavo…
Lily sa pýtala spoluväzňov na zápach, ktorý sa šíril v lágri. Myslela si, že vychádza z fabriky. Dozvedela sa však krutú pravdu: bol to zápach z krematórií, v ktorých nacisti spaľovali mŕtvoly. Medzi nimi aj jej matku a dvoch mladších súrodencov. V tej chvíli sa prívesok stal pre ňu najväčším pokladom. Jediná hmatateľná vec ako spomienka na milovanú maminu.
Na jeseň 1944 (štyri mesiace po deportácii do Auschwitzu) nacisti zaradili Lily a jej dve sestry medzi tých, čo transportovali do Nemecka, aby dreli v zbrojovke neďaleko Lipska. Lily sa dožila oslobodenia na jar 1945 počas nezadržateľného postupu spojeneckých vojsk zo západu do zanikajúcej Hitlerovej ríše.
Jeden z amerických vojakov bol Žid, ktorý ju nesmierne potešil. „Veľa šťastia a radosti," napísal jej perom na darovanú bankovku. „Dal mi to, pretože mi chcel odkázať, že budem mať, mala by som mať pekný život," povedala Ebertová pred dvomi rokmi v rozhovore pre server Inews. Zároveň ju potešil čokoládou. Zdôraznila, že to bolo prvýkrát, keď po esesáckych beštiách konečne videla prívetivého muža vo vojenskej uniforme.
Keď si pred niekoľkými rokmi všimol v jej skrini bankovku pravnuk Dov Forman, rozhodol sa pátrať po osude amerického vojaka. Vtedy 16-ročný chlapec zistil, že vojak sa volal Hyman Schulman, bohužiaľ už nežil, zomrel v roku 2013. Ebertová sa však stretla s jeho potomkami, čo ju nadchlo.
Pred dvomi rokmi vydala knihu o pekle v Auschwitzi a dokonca uspela aj v internetovom priestore. V obidvoch prípadoch to bola zásluha jej pravnuka. Reakcie na knihu prišli vynikajúce, mienkotvorné britské noviny Sunday Times a americký denník New York Times zaradili toto dielo medzi bestsellery. V tom istom roku Forman prehovoril svoju prababičku, aby sa objavovala na sociálnej sieti TikTok. Odpovedala na otázky súvisiace s Auswchitzom, respektíve holokaustom. Spoločný účet Eberotvej a Formana na TikToku pravidelne sledovalo až 1,7 milióna registrovaných užívateľov.
Vlani Ebertovej udelil Karol III. vyznamenanie Rad Britského impéria. Mimochodom, ešte ako korunný princ Charles napísal predslov do jej knihy. „Som hrdý na to, že neskôr našla domov v Británii, kde pokračovala v rozprávaní o strašných zverstvách, ktorých bola svedkom," zdôraznil kráľ vo vyhlásení po jej smrti. „V Auschwitzi si Lily dala sľub, že ak prežije, povie svetu, čo sa udialo. Splnila tento sľub najpozoruhodnejším spôsobom," napísal v kondolencii na sociálnej sieti X premiér Keir Starmer. Ebertová sa zviditeľnila nielen knihou a na TikToku, o holokauste totiž rozprávala mladým ľuďom už dlhé roky predtým.