Čína vyslala podľa Taiwanu k ostrovu rekordný počet 125 vojenských lietadiel

Celkovo 125 vojenských lietadiel a 17 armádnych lodí sa v pondelok podieľalo na čínskych manévroch okolo Taiwanu, uviedlo taiwanské ministerstvo obrany. Podľa neho ide o rekordný počet za jeden deň, žiadna streľba ani odpálenie rakiet neboli podľa neho zaznamenané. Čínska armáda medzitým oznámila, že cvičenie sa skončilo, informuje agentúra Reuters.

14.10.2024 07:20 , aktualizované: 13:35
Taiwan / Vojenské cvičenie / Foto:
Taiwanská armáda počas vojenského cvičenia na juhu krajiny, apríl 2024
debata (13)

Čína vojenské cvičenie v okolí Taiwanu označila za varovanie pred separatistickými činmi tohto ostrova. Čínska armáda podľa Reuters oznámila, že jej lode a lietadlá sa k Taiwanu priblížili zo severu, juhu, východu aj z Taiwanského prielivu. Taiwanská vláda krok označila za ďalšiu provokáciu ohrozujúcu stabilitu v regióne, ministerstvo obrany však uviedlo, že situáciu nebude eskalovať, zvýšilo však pohotovosť.

Taiwanci nepanikária, vojakov však majú menej ako Čína (archívne video)
Video

Čínske sily nevstúpili do priľahlej zóny Taiwanu (vzdialenosť 24 námorných míľ od pobrežia, pozn.), uviedlo taiwanské ministerstvo obrany a dodalo, že pohybom čínskych ozbrojených síl venuje veľkú pozornosť. Taiwanský prezident Laj Čching-te na pondelok zvolal bezpečnostnú schôdzku na vysokej úrovni.

Spojené štáty vyjadrili znepokojenie a vyzvali Čínu, aby zachovala zdržanlivosť a vyvarovala sa krokov, ktoré by mohli narušiť mier a stabilitu. Podľa Európskej únie čínske vojenské aktivity v okolí celého Taiwanu ďalej „zvyšujú napätie medzi štátmi Taiwanského prielivu“.

Čo urobí Čína? Taiwanského prezidenta privítali stíhačky a helikoptéry
Video
Prelet stíhačiek a helikoptér počas inaugurácie taiwanského prezidenta Laj Čching-tea. Zdroj: TV Pravda

Čínske ministerstvo obrany uviedlo, že cvičenie bolo reakciou na odmietnutie taiwanského prezidenta z minulého týždňa ustúpiť požiadavkám Pekingu a uznať Taiwan ako súčasť Čínskej ľudovej republiky pod vládou komunistickej strany.

Taiwan, Laj Čching-te Čítajte viac Bránili by Taiwanci svoju krajinu pred Čínou? Expert vysvetlil aj to, či by to urobili USA

„Spojené štáty sú vážne znepokojené cvičením v Taiwanskom prielive a v okolí Taiwanu,“ uviedol hovorca ministerstva zahraničia vo Washingtone Matthew Miller. „Nezávislosť Taiwanu a mier v Taiwanskom prielive sú vzájomne nezlučiteľné,“ komentovalo čínske ministerstvo zahraničia cvičenie svojej armády.

Peking vykonáva vojenské manévre okolo Taiwanu často, tieto sú štvrté väčšie zo všetkých smerov za posledné dva roky. Vojenské cvičenie má podľa Pekingu otestovať spoločné schopnosti čínskych jednotiek. Lode a lietadlá sa mali zamerať na bojovú pripravenosť hliadok či blokovanie kľúčových prístavov a území. Nebola však oznámená žiadna streľba ani vyhlásená bezletová zóna, píše Reuters.

Laj Čching-te, Lai, Taiwan Čítajte viac Vojna s Čínou? Nový prezident Taiwanu skúša na Peking aj dialóg

„Cvičenie slúži ako varovanie pred separatistickými činmi taiwanských síl. Ide o legitímne a nutné operácie na záchranu štátnej suverenity a národnej jednoty,“ uviedlo čínske veliteľstvo v angličtine i čínštine. Zverejnilo tiež mapu deviatich oblastí okolo Taiwanu, kde sa cvičenie konalo. „Je to dôležité varovanie tým, ktorí podporujú nezávislosť Taiwanu, a znamenie nášho odhodlania chrániť našu národnú suverenitu,“ uviedol hovorca čínskeho námorníctva.

Čína považuje Taiwan za jednu zo svojich provincií a hrozí mu vojenským zásahom v prípade vyhlásenia nezávislosti. To síce Taiwan oficiálne neurobil, napriek tomu funguje od roku 1949 de facto nezávisle. Má vlastnú vládu a demokratické zriadenie, zatiaľ čo v Číne pokračuje režim jednej politickej strany.

Vojenské manévre okolo ostrova sú podľa agentúry Reuters odvetným krokom za prejav taiwanského prezidenta Laj Čching-tea z minulého týždňa, v ktorom okrem iného vyhlásil, že Peking nemá právo „reprezentovať Taiwan“. Povedal to pri príležitosti štátneho sviatku 10. októbra, ktorý pripomína revolúciu z roku 1911, ktorá ukončila vládu mandžuskej dynastie Čching a viedla k vyhláseniu Čínskej republiky, za ktorej pokračovateľa sa Taiwan považuje. Oficiálne sa Taiwan totiž nazýva Čínska republika. Laj však tiež v prejave minulý týždeň vo štvrtok vyzval na dialóg s Čínou a vyzval Peking, aby využil svoj vplyv a pomohol ukončiť konflikty na Blízkom východe a na Ukrajine. Čínske štátne médiá prejav taiwanského prezidenta kritizovali.

V Prahe je teraz bývalá taiwanská prezidentka Cchaj Jing-wen, vystúpila na 28. ročníku medzinárodnej konferencie Forum 2000 v pražskom Kongresovom centre.

Facebook X.com 13 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Čína #USA #Taiwan #vojenské cvičenia