Druhá je po sčítaní všetkých hlasov strana Vlastenecký zväz premiérky Ingridy Šimonytéovej s 18 percentami hlasov a tretia nová populistická strana Úsvit Nemenu (Nemuno aušra) s 15 percentami. S 9,2 percentami je štvrtá Demokratická únia „Za Litvu“, s ktorou chcú vládnuť socialisti. Do parlamentu sa ešte dostalo Liberálne hnutie a Únia litovských roľníkov a zelených (LVŽS). Deväť strán neprekročilo päťpercentnú hranicu potrebnú pre zisk mandátu.
Šéfka SD Blinkevičiútéová ešte pred oznámením definitívnych výsledkov podľa Reuters uviedla, že sa pokúsi zostaviť vládu spolu s ďalšími dvoma stranami. „Myslím, že to bude koalícia ľavicových strán,“ povedala novinárom šesťdesiatštyriročná Blinkevičiútéová, ktorá je od roku 2009 členkou Európskeho parlamentu a stranu SD vedie od roku 2021. Ako možných koaličných partnerov spomenula Úniu litovských roľníkov a zelených (LVŽS) a Demokratickú úniu „Za Litvu“ (DSVL).

Volebnej kampani dominovali domáce témy, najmä rastúce životné náklady, zhoršujú sa verejné služby a prehlbujú sa rozdiely medzi bohatými a chudobnými. Blinkevičiútéová sľúbila zvýšiť dane bohatým a viac peňazí na zdravotnú starostlivosť a sociálne výdavky.
Veľkou témou bola aj obava z Ruska. Podľa prieskumu z tohtoročného mája sa asi tri štvrtiny Litovcov obávajú, že by ich krajinu mohla Moskva v blízkej budúcnosti napadnúť, napísala v nedeľu agentúra Reuters. Blinkevičiútéová sľúbila, že jej zahraničná politika by zostala rovnaká a že aj jej vláda by podporovala Ukrajinu.
Vo voľbách v nedeľu hlasovalo 52 percent voličov, čo bolo viac ako pred štyrmi rokmi, keď volebná účasť predstavovala 47,8 percenta.
V Litve, ktorá má 2,9 milióna obyvateľov, sa do jednokomorového parlamentu volí 70 zo 141 poslancov pomerne a 71 väčšinovo. Ak pri väčšinovom hlasovaní v jednomandátových volebných okrskoch kandidát nezíska väčšinu, koná sa druhé kolo. To je tento rok stanovené na 27. októbra.
