Dve vojny
Oficiálne je to prvý summit Európskej únie a Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC). Vzťahy medzi týmito organizáciami sú najmä ekonomické s dôrazom na energetiku. No momentálne sú zatienené dvoma konfliktami. Ruskou vojnou proti Ukrajine a dianím na Blízkom východe, kde od vlaňajšieho teroristického útoku Hamasu proti Izraelu pokračuje židovský štát v odvete v Pásme Gazy, a teraz sa zameral aj na extrémistické hnutie Hizballáh v Libanone.
Zo samotného geografického umiestnenia konfliktov je jasné, že jednotlivé strany im pripisujú rôznu dôležitosť. Čo sa týka ruskej agresie, krajiny Perzského zálivu si do značnej miery sledujú vlastné záujmy.
Ukrajinský prezident Volydymyr Zelenskyj síce navštívil Saudskú Arábiu, ale v regióne príliš nepočuť verejnú kritiku režimu Vladimira Putina. Dubaj, ktorý je jedným zo siedmich emirátov SAE, dokonca niektorí pozorovatelia pre veľkú koncentráciu Rusov nazývajú Dubajgradom.
„Ako poznamenal denník New York Times, Dubaj sa stal pre ruskú elitu útočiskom pred vojnou. Okrem Londongradu sa objavil nový výraz Dubajgrad, keď tam najmä na začiatku vojny utiekli bohatí Rusi. Napríklad nákupy nehnuteľností Rusmi v Dubaji narástli v prvých troch mesiacoch roku 2022 až o 67 percent. Ukázalo sa, že Spojené arabské emiráty sa zaradili do úzkeho kruhu strategických spojencov Ruska, a to napriek tomu, že vzťahy so západnými krajinami tiež starostlivo vyvažujú,“ napísala v nedávno zverejnenej štúdii pre Univerzitu Georgea Washingtona expertka na región Perzského zálivu Diana Galejevová.
„Najdôležitejšie však je, že ruský biznis našiel najmä v Spojených arabských emirátoch bezpečné útočisko pred západnými sankciami. Mnohé ruské banky previedli svoje prostriedky do SAE, aby ich ochránili pred prípadným zhabaním a pokračovali v prevádzke bez obmedzení vyplývajúcich z európskych nariadení,“ pripomenula pre Taliansky inštitút medzinárodných politických štúdií odborníčka na Blízky východ Chiara Lovottiová.
Koncom apríla navštívili SAE predstavitelia USA, Británie a EÚ. Agentúra Reuters vtedy s odvolaním sa na svoje zdroje napísala, že žiadali o podrobné obchodné informácie o vývoze do Ruska a reexporte tovaru s dvojakým použitím, ktorý môže mať civilné aj vojenské účely.
EÚ a zástupcovia krajín Perzského zálivu prakticky do poslednej chvíle pred summitom riešili, akým spôsobom v záverečnom komuniké spomenú Rusko a Ukrajinu. Podľa portálu Politico napríklad arabské štáty navrhli vypustiť pasáž, ktorá hovorila o zlepšení spolupráce pri obchádzaní sankcií, čo je jasný odkaz na opatrenia zo strany západných spojencov týkajúcich sa vojny, ktoré sa zameriavajú na finančné zdroje Moskvy. Podobne sa zúčastnené strany zaoberali odsúdením raketových útokov proti Ukrajine, ale krajiny Perzského zálivu nechceli, aby formulácia spomínala Rusko.
Čítajte viac Majú sa Kim Čong-un a Putin naozaj radi? A vyšle KĽDR na Ukrajinu viac vojakov? Odpovedá expert na Severnú Kóreu
"Európania môžu riešiť otázku vzťahov štátov Perzského zálivu s Ruskom tak, že im predložia tri odkazy. Po prvé, že európska podpora Ukrajine zostane silná, aj keby sa nová americká vláda obrátila Kyjevu chrbtom. Po druhé, že hoci sa s ním takticky koordinujú, Rusko je v zásade konkurentom štátov Perzského zálivu na stále zložitejšom trhu s energiami a zaútočí na podiely GCC v Ázii, čo dokazuje jeho neustále podvádzanie pri kvótach na produkciu OPEC+. A po tretie, že Rusko je úplne nespoľahlivým geopolitickým partnerom. Dôkazom toho je jeho čoraz užšie vojenské partnerstvo s Iránom. Vďaka tomuto sa ruské hypersonické rakety dostali do arzenálu húsiovcov, ktorí sú formálne stále vo vojne so Saudskou Arábiou a Spojenými arabskými emirátmi,“ uviedla v správe pre Európsku radu pre zahraničné vzťahy analytička Cinzia Biancoová.
Vnútorné rozdiely
Kým EÚ sa pozerá na Rusko, štáty Perzského zálivu viac trápi vývoj na Blízkom východe.
„Vo všeobecnosti sa dá povedať, že existuje väčší súlad medzi Európou a GCC ako medzi USA a GCC, pokiaľ ide o súčasnú situáciu v Gaze, Libanone a aj v širšom regióne. Tiež však stále vidíme dôležité rozdiely, ktoré súvisia aj s nedostatkom jednoty v rámci EÚ. Krajiny Perzského zálivu mali určite väčšie očakávania, že Európania budú tlačiť na Izrael, aby deeskaloval situáciu a uzavrel v Gaze prímerie, a boli sklamané, keď sa to nestalo. Na druhej strane Európania dúfali, že štáty GCC by mohli lepšie priviesť regionálnych aktérov k jednotnejšej a rozhodnejšej diplomatickej akcii,“ uviedla pre Pravdu Biancoová.
Čítajte viac Zopakuje Ukrajina v Podnestersku kurskú operáciu? Expert zhodnotil aj snahy o štandardné vzťahy s Ruskom
"Pokračujúce krízy v Gaze a Libanone komplikujú vzťahy EÚ a GCC. Hoci štáty Perzského zálivu nepovažujú Európu za hlavného geopolitického hráča, stále ju vnímajú ako podporovateľa izraelských kampaní v Gaze a Libanone. Na druhej strane vidíme určitý potenciál spolupráce. Obe strany majú skutočný záujem vyhnúť sa ďalšej eskalácii, čo dokazujú vlaňajšie diplomatické aktivity s cieľom upokojiť hlavných účastníkov krízy. Aj keď je táto iniciatíva úrodnou pôdou pre spoluprácu, jej potenciál obmedzujú mnohé skutočnosti. Napríklad rozpory nielen v EÚ, ale tiež v GCC. Bahrajn a Spojené arabské emiráty nadviazali diplomatické styky s Izraelom roku 2020 a Izraelu po 7. októbri 2023 poskytli priamu či nepriamu podporu. No Omán a Kuvajt ostro kritizovali akcie vlády premiéra Benjamina Netanjahua. Saudská Arábia medzitým začala rokovania o normalizácii vzťahov s Izraelom, hoci tento proces bol od minulého októbra zmrazený, zatiaľ čo Katar sa pokúšal o sprostredkovanie medzi Izraelom a Hamasom. To ukazuje, že ani v rámci GCC neexistuje jednotná pozícia ku kľúčovým otázkam,“ vysvetlil pre Pravdu analytik Máté Szalai z holandského inštitútu Clingendael.
Nariadil vraždu novinára, EÚ ho víta
Na prvý summit Európskej únie a Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) prišiel aj korunný princ Saudskej Arábie Muhammad bin Salmán. Roku 2018 schválil vraždu novinára Džamála Chášukdžího, ktorého zabili v Istanbule. Západ sa od Muhammada bin Salmána najprv dištancoval, ale korunného princa už takmer všade opäť vítajú. S predstaviteľmi EÚ sa stretol presne na výročie vraždy maltskej investigatívnej novinárky Daphne Caruanaovej Galiziaovej, ktorú zabili 16. októbra 2018. Schôdzka EÚ s krajinami GCC, teda s Bahrajnom, Katarom, Kuvajtom, Ománom, Spojenými arabskými emirátmi a Saudskou Arábiou, sa dá opísať aj ako summit únie s nedemokratickými krajinami. Napríklad index magazínu Economist radí všetky tieto štáty medzi autoritatívne.