Dobrá správa pre bin Salmána a Asada
No práve posledne menovaný politik má dobrú správu pre všetkých diktátorov sveta. Tá znie: Ak sa udržíte pri moci dostatočne dlho a budete sa v istom momente správať aspoň trochu pragmaticky, máte šancu, že vaše hriechy budú zabudnuté. A ideálne je, keď máte k dispozícii niečo, po čom Západ túži.
Muhammad bin Salmán, ktorého bežne označujú len skratkou MBS, samozrejme, stojí na čele ropnej veľmoci s prakticky neobmedzenými zdrojmi, ktorá má zásadný vplyv na dianie na Blízkom východe a nakupuje veľa zbraní. Istý čas po vražde Chášukdžího bol bin Salman páriom, ale príliš dlho to netrvalo. S nemeckým kancelárom Olafom Scholzom sa stretol už roku 2022. Vlani si podal ruku s americkým prezidentom Joeom Bidenom či šéfom Elyzejského paláca Emmanuelom Macronom. Včera ho v Bruseli privítala Európska únia na summite s krajinami Perzského zálivu. Na zorganizovanie tejto schôdzky tlačil najmä končiaci predseda Európskej rady Charles Michel, ktorý preto v auguste navštívil Saudskú Arábiu.
Bin Salmána lídri EÚ prijali presne na výročie vraždy maltskej investigatívnej novinárky Daphne Caruanaovej Galiziaovej, ktorú zabili 16. októbra 2018. „MBS je vykresľovaný ako reformista, ako progresívny vládca, ale realita je taká, že represie v súčasnej Saudskej Arábii nikdy neboli také silné, ako za jeho vlády. Ľudí odsúdili na desaťročia väzenia, na dve dekády za mrežami za tweety, dokonca aj na smrť za niektoré tweety,“ citoval denník Guardian Claudia Francavillu z organizácie Human Rights Watch.
Keď si imidž vylepšil bin Salmán, mohlo by sa to podariť aj sýrskemu diktátorovi Asadovi? Už v júli osem krajín únie, medzi ktorými bolo aj Slovensko, poslalo šéfovi diplomacie Josepovi Borrellovi list, v ktorom požadovali preskúmanie a posúdenie politiky k Damasku.
EÚ roku 2011 prerušila diplomatické styky s Asadovým režimom, ale zaznievajú hlasy, že je potrebné s ním opäť nadviazať kontakty. Dôvodom je možný výraznejší nárast migrácie z Blízkeho východu v súvislosti s izraelským bombardovaním Libanonu, ale hlavne by viaceré štáty únie radi poslali späť do Sýrii aspoň časť utečencov z tejto krajiny.
„Je potrebné prehodnotiť stratégiu Európskej únie pre Sýriu a spolupracovať so všetkými aktérmi na vytvorení podmienok pre sýrskych utečencov, aby sa vrátili do svojej vlasti dobrovoľným, bezpečným a udržateľným spôsobom,“ povedala podľa portálu Politico v utorok v parlamente talianska premiérka Giorgia Meloniová.
Poučenie pre Putina
Aké z toho plynie poučenie pre ďalšieho tyrana, Vladimira Putina? Zdá sa, že napriek jeho brutálnej agresii proti Ukrajine, je čas na jeho strane. Podobne ako pri bin Salmánovi a Asadovi.
"Je skutočná. A narastá,“ opísala pre denník Financial Times šéfka fínskej diplomacie Elina Valtonenová prehlbujúcu sa vojnovú únavu medzi západnými spojencami. Podľa nej k tomu prispel aj vývoj na Blízkom východe.
Čítajte viac Tlak na Moskvu? Dubajgrad funguje, krajiny Perzského zálivu Európskej únii s Ruskom asi veľmi nepomôžu
„Tieto dva konflikty sú, samozrejme, veľmi prepojené, ale pre nás Európanov je dôležité uvedomiť si, že ak dovolíme Rusku vyhrať na Ukrajine, potom v podstate ukončíme dôveryhodnosť našej politiky odstrašenia,“ vyhlásila Valtonenová.
Slovenský premiér Robert Fico v stredu na zasadnutí parlamentného výboru pre európske záležitosti povedal, že pravdepodobnosť skončenia vojny je veľmi vysoká a mohlo by sa to stať v krátkom čase. Podľa agentúry TASR zopakoval, že želá Kyjevu spravodlivý mier a podporuje územnú celistvosť Ukrajiny. No zároveň vravel, že je proti vstupu Ukrajiny do NATO a vždy sa snažil o vyvážené vzťahy s Ruskom a že je potrebné podľa neho zabudnúť na to, že by Rusi odišli z Krymu či z okupovaných území na Donbase.
Fico nedávno povedal, že sa po vojne bude usilovať o obnovenie štandardných vzťahov s Moskvou. Podľa experta na medzinárodné vzťahy Kennetha McDonagha z Dublin City University podobné vyjadrenia odrážajú aj to, o čom hovorila ministerka Valtonenová. Teda snahu vyriešiť vojnu najmä s Putinom a asi menej dbať na to, čo by to znamenalo pre budúcnosť Ukrajiny.
„Bohužiaľ, ako sa vojna vlečie, pravdepodobne budeme svedkami stále väčšieho počtu výziev, aby sa čo najrýchlejšie prešlo na diplomatické riešenia. Maďarské predsedníctvo Rady EÚ už tento postoj podporilo. Ficovo vyhlásenie, hoci sa má týkať budúcnosti, zároveň signalizuje vôľu vrátiť sa v krátkodobom či strednodobom horizonte k bežným vzťahom s Moskvou. Podobné názory možno nájsť aj v iných európskych metropolách. Z nich vyplýva napríklad neochota Berlína jasne a jednoznačne identifikovať Rusko ako nepriateľa a hrozbu pre európsku bezpečnosť. Na druhej strane pobaltské štáty, Poľsko či Fínsko naďalej tlačia na svojich európskych partnerov, aby uznali existenciálnu povahu ruského útoku na Ukrajinu,“ vysvetlil McDonagh.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
Dnes premiér Fico odcestuje na summit EÚ do Bruselu. Už včera mal v pláne zúčastniť sa na schôdzke únie s krajinami Perzského zálivu, ale na poslednú chvíľu túto cestu bez udania dôvodu zrušil.
V Bruseli sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj chystá lídrom únie predstaviť svoj plán víťazstva, ktorý má byť cestou k ukončeniu vojny. Jeho súčasťou je členstvo Kyjeva v NATO, posilnenie dodávok zbraní a ich použitie bez obmedzenia, rozmiestenie konvenčných zbraňových systémov na Ukrajine, ktoré by odstrašili Rusko, posilnenie strategického ekonomického potenciálu Ukrajiny a povojnový príspevok Kyjeva k bezpečnosti Európy. Plán má aj tri tajné dodatky.