967. deň: Česká muničná iniciatíva musí pokračovať, uviedla trojica premiérov

Čítajte viac 966. deň: Ukrajinci zničili takmer celý ruský pluk pri Charkove, oslobodili stovky hektárov svojich lesov. Scholz vyjadril ochotu rokovať s Putinom

22:58 Dolná komora ruského parlamentu vo štvrtok schválila návrh zákona postihujúceho „propagandu“, ktorá odrádza ľudí od toho, aby mali deti. Navrhovaná legislatíva ráta s tým, že obhajovanie dobrovoľnej bezdetnosti sa bude trestať pokutami až do výšky 5 miliónov rubľov.

Zástancovia opatrenia tvrdia, že verejné argumenty za dobrovoľnú bezdetnosť sú súčasťou údajných snáh Západu oslabiť Rusko podporovaním poklesu populácie. „Je to prvok profesionálnej propagandy, súčasť hybridnej vojny zameranej na redukciu populácie,“ povedala jedna z predkladateliek návrhu zákona Elvira Ajtkulova. Zároveň vyhlásila, že cieľom zákona je „vyčistiť informačný priestor od deštruktívneho obsahu“ a „vytvoriť priaznivé informačné prostredie pre naše rodiny“.

Predseda dolnej komory ruského parlamentu Viačeslav Volodin navrhovanú legislatívu označil za úsilie ruských úradov chrániť „tradičné hodnoty“.

21:17 Vyše 40 krajín podporilo tzv. lausannskú výzvu a zaviazalo sa ku konkrétnym krokom zameraným na tzv. humanitárne odmínovanie Ukrajiny. Oznámili to vo štvrtok organizátori medzinárodnej konferencie o likvidácii pechotných mín (UMAC2024) vo švajčiarskom meste Lausanne, píše TASR podľa agentúry AFP.

„Ukrajina sa stala najviac zamínovanou krajinou na svete,“ povedal účastníkom počas prvého dňa konferencie ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ. Priblížil, že od začiatku ruskej invázie z februára 2022 pokrývajú míny či nevybuchnuté bomby „približne štvrtinu“ územia Ukrajiny.

Ide tak podľa jeho slov o problém obrovského rozsahu. „Hovoríme o (zamínovanej) oblasti s rozlohou približne 140-tisíc kilometrov štvorcových, čo je takmer trojnásobok rozlohy Švajčiarska,“ uviedol. Dodal, že podľa odborníkov by „mohlo prísť o život až 9000 civilistov“, ak sa míny nezačnú likvidovať.

20:31 "Som rád, že naše vlády majú kontakty. Rozprávali sme sa, ale bolo to medzi nami. Povedal som mu veľa vecí. Bola to moja prvá konverzácia s Ficom,“ odpovedal Zelenskyj na otázku na tlačovej konferencii s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem o stretnutí so slovenským premiérom, ktorý odmieta Ukrajinu v Severoatlantickej aliancii a vravel, že Kyjev to bude veľa stáť.

Čítajte viac Zelenskyj Ficovi: Podporujte Kyjev, lebo Putin sa na Ukrajine nezastaví

19:12 Spojené štáty uvalili sankcie na dve čínske spoločnosti, ktoré podľa nich Rusku priamo pomáhali s výrobou útočných dronov s dlhým doletom používaných následne vo vojne na Ukrajine. Oznámilo to vo štvrtok americké ministerstvo financií, informuje TASR podľa správy agentúry AP.

Sankcie sa týkajú spoločnosti Xiamen Limbach Aircraft Engine, ktorá vyrába motory pre ruské útočné drony dlhého doletu, a tiež firmy Redlepus Vector Industry, ktorá spolupracovala s už sankcionovaným ruským subjektom TSK Vektor s cieľom umožniť dodávku takýchto dronov do Ruska. Obe čínske firmy podľa USA vyvíjali v spolupráci s Moskvou útočné drony dlhého doletu už od začiatku roka.

Na americký sankčný zoznam pribudol vo štvrtok aj ruský občan Artem Michajlovič Jamščikov, označovaný za skutočného vlastníka zmienenej ruskej firmy TSK Vektor, a jeden ďalší ruský subjekt, TD Vector, taktiež spájaný s dodávkami dronov z Číny.

18:53 Francúzska armáda úspešne dokončila skúšky nového kamikadze dronu, ktorý vyvinula nemecko-francúzska zbrojárska firma KNDS v spolupráci s výrobcom bezpilotných lietadiel Delair. Francúzsko si objednalo 2000 kusov, pričom 100 z nich dostane v najbližších týždňoch Ukrajina. Informovala o tom vo štvrtok agentúra DPA s odvolaním sa na článok regionálneho denníka La Voix du Nord.

Dron je výsledkom projektu COLIBRI, ktorý bol spustený v roku 2022. Podľa KNDS má prevádzkovú dobu 45 minút a dokáže pozorovať, identifikovať a neutralizovať statické alebo pohyblivé ciele v okruhu piatich kilometrov.

Môže lietať vo dne i v noci a je schopný zničiť pechotné ciele alebo obrnené vozidlá. Jednotková cena nebola špecifikovaná, ale vo výzve na predkladanie ponúk z roku 2022 sa písalo o „nízkonákladovom systéme“.

Zariadenie bolo vyvinuté na základe civilného dronu UX11 z produkcie od Delairu s rozpätím krídel 1,1 metra a hmotnosťou okolo 1,5 kilogramu, ktorý dokáže operovať vo výške dvoch kilometrov a dosahuje maximálnu rýchlosť 60 kilometrov za hodinu.

18:50 Nórsko v blízkej budúcnosti poskytne Ukrajine šesť stíhačiek F-16. Na sociálnej sieti Facebook to vo štvrtok uviedol ukrajinský minister obrany Rustem Umerov po rokovaní so svojím nórskym rezortným partnerom Bjørnom Arildom Gramom. TASR o tom informuje s odvolaním sa na správu agentúry Reuters

Obaja ministri sa stretli v Bruseli v rámci zasadnutia Rady Ukrajina – NATO. Diskutovali o súčasnej situácii na frontovej línii na východe Ukrajiny a o potrebách Kyjeva týkajúcich sa zbraní s dlhým dosahom.

„Boli uzavreté konkrétne dohody o posilnení našej protivzdušnej obrany,“ oznámil Umerov.

S nórskym rezortným kolegom Umerov diskutoval aj o rozvoji ukrajinského obranného priemyslu. Gramovi navrhol, aby sa Nórsko pripojilo k tzv. dánskemu modelu, teda priamemu financovaniu ukrajinských zbrojárskych podnikov. Umerov konštatoval, že rokovania v tomto smere pokračujú.

16:51 Česká muničná iniciatíva pre Ukrajinu sa nesmie zastaviť na konci roka a musí pokračovať aj v roku 2025. V spoločnom vyhlásení to vo štvrtok uviedli český premiér Petr Fiala, dánska premiérka Mette Frederiksenová a holandský premiér Dick Schoof.

Do iniciatívy doteraz zapojilo 18 krajín, 15 z nich už splnilo svoje sľuby a prispelo. Znamená to, že financií je dostatok na to, aby do konca roka mohlo byť na Ukrajinu, ktorá sa bráni ruskej ozbrojenej agresii, dodaných 500-tisíc kusov munície.

Český premiér Fiala na sociálnej sieti X napísal, že sa s dánskou premiérkou a šéfom holandskej vlády dohodli na ďalšej podpore európskeho aj ukrajinského obranného priemyslu a na pokračovaní dodávok munície na Ukrajinu aj v roku 2025, aby sa krajina dokázala aj naďalej brániť ruskej agresii.

„Vyzývame k tomu aj ďalšie štáty. Je to v záujme bezpečnosti celej Európy,“ dodal predseda českej vlády. Fiala sa dnes so svojimi partnermi stretáva v Bruseli na summite EÚ, kde svojich európskych partnerov dopoludnia oslovil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Práve on západných spojencov brániacich sa krajiny opakovane a dôrazne žiada o pokračovanie dodávok zbraní a munície.

Na Ukrajinu sa „podarilo dostať veľké množstvo tankov, húfnic, bojových vozidiel pechoty, mobilných palebných jednotiek, pasívnych sledovacích systémov aj bezpilotných lietadiel pre statočných ukrajinských vojakov“, uviedla trojica šéfov vlád v spoločnom vyhlásení. „Hlavným pilierom našej trilaterálnej spolupráce sú financovanie a dodávky veľkorážovej munície, a to delostreleckých nábojov kalibru 155 mm a 152 mm, tankovej munície kalibru 125 mm a mínometných bômb kalibru 120 mm,“ dodali.

Každý týždeň na Ukrajinu mieria tisíce nábojov a cieľ dodať 500-tisíc nábojov munície kalibru 155 mm je „v plnom prúde“. „Naša pomoc Ukrajine sa však na konci tohto roka nesmie zastaviť, muničná iniciatíva musí pokračovať aj v roku 2025,“ zdôraznila trojica premiérov s tým, že teraz je dôležité rozhodnúť o finančných prostriedkoch aj na ďalšie obdobie, aby mohla Ukrajina získať nové zásoby munície. „Na budúci rok bude pre Ukrajinu kľúčový v jej boji za jej národnú zvrchovanosť a slobodu. A to nielen pre slobodu Ukrajiny, ale pre celú Európu a hodnoty, na ktorých je založený slobodný svet,“ dodali Fiala, Frederiksenová a Schoof.

Česká muničná iniciatíva získava pre Ukrajinu delostreleckú muníciu v krajinách aj mimo Európskej únie. Česko na iniciatíve spolupracuje práve najmä s Holandskom a Dánskom. Sama Česká republika na dodávky prispela približne 34 miliónmi eur, uviedol už na konci júna premiér Fiala. (tasr)

15:59 Predsedníčka Európskeho parlamentu (EP) Roberta Metsolová vo štvrtok v Bruseli lídrom členských štátov Európskej únie zopakovala, že europarlament vytrvá v podpore Ukrajiny. Vyzvala taktiež na koordinovaný európsky prístup s cieľom zabezpečiť integritu schengenského priestoru.

„Keď hovoríme o budúcnosti Ukrajiny a o ukončení tejto strašnej vojny, musíme si jasne povedať, že to môže dosiahnuť len silná a suverénna Ukrajina. EP je pevne presvedčený, že nemá byť nič o Ukrajine bez Ukrajiny,“ uviedla Metsolová. Pripomenula, že europarlament bude nasledujúci týždeň na plenárnom zasadnutí v Štrasburgu hlasovať o poskytnutí výnimočnej makrofinančnej pomoci pre Ukrajinu vo výške 35 miliárd eur.

V súvislosti s migráciou vyzvala členské štáty EÚ na dôsledné vykonávanie paktu o migrácii a azyle, ktorý Únia schválila začiatkom tohto roka. „Nebude však fungovať, ak pod tlakom podkopeme to, čo sme spoločne vybudovali. Preto je dôležité, aby sme zintenzívnili úsilie o rýchle vykonávanie tohto paktu,“ apelovala šéfka europarlamentu.

Tvrdí, že je potrebné chrániť vonkajšie hranice EÚ, no treba taktiež spravodlivo pristupovať voči tým, ktorí majú nárok na ochranu. Tí, ktorí ho nemajú, musia byť podľa nej bezpečne a rýchlo vrátení domov. Uviedla, že Únia musí tiež tvrdo bojovať voči prevádzačom.

Európska únia by mala podľa Metsolovej zohrať výraznú úlohu v eskalujúcej situácii na Blízkom východe. Šéfka EP tiež vyzvala na okamžité prepustenie rukojemníkov a zastavenie paľby. „Vytrváme v našom úsilí o skutočný, dôstojný, udržateľný a dlhodobý mier v regióne, založený na dvoch štátoch, ktorý poskytne skutočnú perspektívu Palestínčanom a bezpečnosť Izraelu,“ uzavrela predsedníčka EP Roberta Metsolová. (tasr)

15:52 Opozičný líder z konzervatívnej únie CDU/CSU a možný budúci nemecký kancelár Friedrich Merz vyhlásil, že by dal Rusku 24 hodinové ultimátum na zastavenie bombardovania civilnej infraštruktúry na Ukrajine. Ak by ho Moskva nedodržala, poskytol by Kyjevu nemecké riadené strely Taurus bez akýchkoľvek obmedzení.

Čítajte viac Merz by Moskve pri Ukrajine dal ultimátum. Ak by ho nesplnila, poslal by Kyjevu strely Taurus

12:26 Ukrajina robí všetko, čo je v jej silách, aby svoje územie odmínovala a zbavila zvyškov ďalších výbušných pozostatkov vojny, potrebuje však podporu partnerov. Vyhlásila to vo štvrtok podpredsedníčka ukrajinskej vlády Julija Svyrydenková na medzinárodnej konferencii o odmínovaní Ukrajiny vo švajčiarskom Lausanne, na ktorej sa zúčastňuje aj ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ.

Na veľkých územiach Ukrajiny sa nachádzajú stovky až tisíce mín a nevybuchnutá munícia, ktorú v bojových zónach zanechali ruské a ukrajinské sily.

Vo štvrtok a v piatok sa na medzinárodnej konferencii Ukraine Mine Action Conference (UMAC2024) stretávajú predstavitelia vyše 50 krajín a zástupcovia medzinárodných organizácií a občianskej spoločnosti vrátane vedcov a firiem, ktoré vyrábajú odmínovacie vybavenie.

Peter Reuss z nemeckého ministerstva zahraničných vecí uviedol, že Berlín na odmínovanie Ukrajiny prispeje sumou 20 miliónov eur ročne. Reuss verí, že konferencia prinesie „nový pohľad na to, ako by bolo možné rýchlejšie, efektívnejšie a lacnejšie odstraňovať míny a výbušné pozostatky vojny“.

Pre agentúru DPA uviedol, že veľkou témou konferencie je umelá inteligencia, ktorú by bolo možné použiť napríklad na detekciu umiestnenia mín. Ukrajina minulý rok odhadla náklady na úplné odmínovanie krajiny na 34 miliárd eur. (tasr, dpa)

12:05 Európska únia je na strane Ukrajiny a potrebuje urýchliť vojenskú a finančnú podporu pre Kyjev. Pred summitom lídrov EÚ v Bruseli to vo štvrtok po boku ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vyhlásil predseda Európskej rady Charles Michel.

Michel zároveň uviedol, že budúcnosť Ukrajiny vidí v Únii. „Máme spoločné sny a hodnoty,“ dodal. Zelenskyj sa v úvode poďakoval za pomoc zo strany 27-členného bloku. Spresnil, že počas stretnutia s lídrami EÚ plánuje priblížiť svoj tzv. víťazný plán, ktorého cieľom je posilniť pozíciu Ukrajiny dostatočne na to, aby sa skončila vojna s Ruskom.

„Naším plánom je posilniť Ukrajinu, aby bola silná a pripravená na diplomaciu,“ povedal Zelenskyj pred novinármi v Bruseli. Dodal, že na úspech plánu bude potrebná ochota aj jeho partnerov.

Už v stredu ukrajinský prezident uviedol, že ak sa plán uskutoční teraz, koniec vojny bude možné dosiahnuť najneskôr v budúcom roku. Plán má podľa ukrajinského prezidenta päť bodov a tri tajné prílohy. Okrem bezodkladnej pozvánky do NATO k nim patrí posilnenie ukrajinských vojenských a obranných kapacít.

Počíta tiež s pokračovaním ukrajinskej vojenskej operácie v ruskej Kurskej oblasti a nasadením „komplexného balíka nejadrových strategických odstrašujúcich prostriedkov“ na Ukrajine. Zelenskyj po stretnutí s lídrami EÚ plánuje vo štvrtok zamieriť aj na rokovania s ministrami obrany NATO, taktiež v Bruseli.

Lídri EÚ sa budú počas summitu venovať aj ďalšej vojenskej podpore pre Kyjev, preskúmajú pokrok v dodávkach systémov protivzdušnej obrany, munície a rakiet. Diskutovať majú aj o využívaní výnosov zo zmrazených ruských aktív v prospech Ukrajiny a o tom, ako posilniť ukrajinský energetický sektor a jeho kritickú infraštruktúru pred blížiacou sa zimou. (tasr)

12:00 Rusku nejde o vojenské obsadenie územia. Chce vyčerpať Ukrajinu na fronte a následne presadiť svoje politické ciele. Je otázne, či západná podpora Ukrajiny bude stačiť na to, aby vyvážila prevahu strategických záloh, píše v komentári Karol Krpala.

Čítajte viac Severokórejské déjá vu?

11:25 Ruská armáda v noci na štvrtok podľa agentúry Reuters opäť útočila na ukrajinskú energetickú infraštruktúru a v Mykolajivskej oblasti spôsobila výpadky dodávok elektriny. Na Ukrajinu vyslala 56 dronov a jednu riadenú strelu, oznámilo ukrajinské letectvo, ktoré informovalo o piatich zásahoch infraštruktúrnych objektov vo frontových oblastiach. Ruské ministerstvo obrany podľa ruskej verzie serveru BBC naopak uviedlo, že v noci na štvrtok zostrelilo 13 ukrajinských dronov nad troma regiónmi.

Šéf správy juhoukrajinskej Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim na sociálnej sieti Telegram napísal, že ruský útok prerušil dodávky elektriny niektorým domácnostiam. Obete na životoch nie sú hlásené.

Ukrajinské vzdušné sily oznámili zostrelenie 22 ruských bezpilotných lietadiel. Ďalších 27 strojov podľa neho zmizlo z radarov v dôsledku elektronického boja. Pravdepodobne sa zrútili niekde na ukrajinskom území, poznamenal Reuters. „Dva drony opustili vzdušný priestor v smere na Bielorusko,“ uviedlo letectvo. O osude strely Ch-59 sa nezmienilo.

Od stredajšieho večera zneli varovné sirény aj v Kyjeve, kde ruský útok poškodil obytný dom na severovýchodnom predmestí, uviedol náčelník vojenskej správy metropoly Serhij Popko. Nikto nezomrel, dodal podľa BBC. Drony na Kyjev podľa neho mierili „vo vlnách a zo všetkých smerov“, všetky boli odrazené. Podľa starostu Kyjeva Vitalija Klička trosky dronu spadli na území jednej zo škôlok v metropole.

Regionálne úrady v severoukrajinskej Sumskej oblasti medzitým podľa Reuters uviedli, že dronový útok spôsobil požiar administratívnej budovy a poškodil dve vozidlá.

11:20 Teória ruského vodcu Vladimira Putina o dosiahnutí víťazstva nad Ukrajinou dlhotrvajúcou vojnou podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) môže zlyhať z dôvodu strednodobého a dlhodobého obmedzenia Ruska pri generovaní dostatočného počtu vojakov a pri výrobe vojenskej techniky.

Čítajte viac ISW: Putinov plán dlhotrvajúcej vojny proti Ukrajine môže zlyhať

10:37 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 674 270 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas stredy prišli Rusi o 1 420 vojakov, 17 tankov, 33 bojových obrnených vozidiel, 51 delostreleckých systémov a 83 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 014 tankov, 18 002 bojových obrnených vozidiel, 26 815 vozidiel a autocisterien, 19 510 delostreleckých systémov, 1 232 odpaľovacích raketových systémov, 978 systémov protivzdušnej obrany, 329 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 17 104 dronov, 2 620 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 446 kusov špeciálnej techniky.

10:20 Litovský prezident Gitanas Nauseda vo štvrtok vyhlásil, že teraz je najhoršia chvíľa začať rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom, pretože Moskva cíti svoju prevahu.

„Práve teraz si (ruský prezident Vladimir Putin) myslí, že má prevahu a tlačí Ukrajinu do kúta. Toto je najhoršia chvíľa na začatie rokovaní, pretože má pocit, že Rusko je tou silnejšou stranou,“ povedal Nauseda novinárom.

Ukrajina na čele s prezidentom Volodymyrom Zelenským by mala byť schopná začať rokovania s Ruskom z pozície sily, vyhlásil vo štvrtok generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Mark Rutte, ktorý po prvý raz od nástupu do funkcie predsedá zasadnutiu ministrov obrany aliancie v Bruseli.

Litva je oddaným spojencom Ukrajiny od začiatku ruskej invázie v roku 2022. Obáva sa, že by sa mohla stať budúcim terčom Moskvy.

10:12 Vo Švajčiarsku sa vo štvrtok a v piatok na medzinárodnej konferencii o odmínovaní Ukrajiny stretnú predstavitelia vyše 50 krajín a zástupcovia medzinárodných organizácií a občianskej spoločnosti.

Účastníci konferencie Ukraine Mine Action Conference (UMAC2024) v Lausanne by mali diskutovať o spôsoboch, ako odmínovanie Ukrajiny začleniť do sociálnej a hospodárskej rekonštrukcie krajiny. Rozhovory by sa mali týkať aj metód na rýchlejšiu identifikáciu zamínovaných oblastí a nových modelov financovania. Na stole je návrh Rozvojového programu OSN (UNDP), aby ukrajinská vláda vydala dlhopisy, ktoré by odmínovanie spojili so zavádzaním udržateľných poľnohospodárskych postupov. UNDP navrhuje, aby sa výnosy z dlhopisov reinvestovali aj do odmínovania.

Ukrajina minulý rok odhadla náklady na úplné odmínovanie krajiny na 34 miliárd eur.

10:00 Je jasné, že Ukrajina raz bude členom Severoatlantickej aliancie, je iba otázkou kedy, vyhlásil generálny tajomník NATO Mark Rutte na úvod rokovania ministrov členských krajín aliancie v Bruseli. Pri dnešnej tretej osobnej schôdzke, ktorej predchádzali stretnutia v Kyjeve a v Londýne, chce Rutte ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského ubezpečiť o podpore a jednotnej pozícii všetkých spojencov. Zelenskyj by mal naopak nového šéfa NATO informovať okrem iného o dianí na fronte, kde Ukrajinci od februára 2022 čelia ruskej invázii.

„Chceme sa dostať do situácie, keď Zelenskyj a Ukrajina budú môcť začať rokovania s Ruskom z pozície silnejšieho,“ povedal Rutte. Aspoň dovtedy bude podľa neho aliancia Ukrajinu neochvejne podporovať.

Rutte tiež kritizoval bieloruského vodcu Alexandra Lukašenka za jeho podporu Ruska vo vojne proti Ukrajine. Lukašenko je podľa šéfa NATO vo vzťahu s Ruskom tým slabším a jeho podpora by sa mala skončiť. Lukašenko svojimi krokmi škodí bieloruskému ľudu, uviedol Rutte na otázku novinára z tejto krajiny.

„Všetci sme veľmi znepokojení dianím na Blízkom východe,“ povedal tiež Rutte s tým, že v konflikte medzi Izraelom a Iránom a jeho spojencami zomiera a trpí mnoho ľudí. Uviedol však, že NATO v tomto regióne ako organizácia nie je angažované a je potrebné sa venovať prednostne transatlantickým témam. „Nemôžeme vyriešiť všetko,“ konštatoval.

9:35 Ukrajinské sily vo štvrtok zostrelili 22 z 56 ruských dronov. Väčšinu ostatných zneškodnili prostriedkami elektronického boja. Ruské útoky cielili najmä na energetickú infraštruktúru v juhoukrajinskej Mykolajivskej oblasti. TASR informuje podľa správy agentúry Reuters.

Ukrajinské vzdušné sily uviedli, že ďalších 27 ruských dronov pravdepodobne spadlo na ukrajinské územie v dôsledku nasadenia prostriedkov elektronického boja. Dva drony opustili ukrajinské územie a preleteli do Bieloruska. Letectvo zaznamenalo aj päť zásahov na infraštruktúru v blízkosti frontovej línie na východe krajiny.

Gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim na sociálnej sieti Telegram uviedol, že pri útoku v oblasti sa nikto nezranil a niekoľkým odberateľom prerušili dodávku elektrickej energie.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko upozornil, že trosky jedného dronu spadli na pozemok škôlky v hlavnom meste. Úrady v Kyjeve a okolitých oblastiach nehlásili po útoku žiadne škody na kritickej infraštruktúre ani obete.

Regionálni predstavitelia v severovýchodnej Sumskej oblasti uviedli, že útok dronu spôsobil požiar administratívnej budovy a poškodil dve autá.

9:07 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok uviedol, že telefonicky rokoval so svojím americkým kolegom Joeom Bidenom o ďalšej vojenskej pomoci a implementácii tzv. víťazného plánu. Informuje o tom TASR s odvolaním sa na správu agentúry Reuters.

„Hovorili sme o zbraniach dlhého doletu, o schôdzke na (základni) Ramstein za niekoľko týždňov. Rokovali sme tiež o tom, ako budú naše tímy pracovať na jednotlivých bodoch víťazného plánu,“ povedal Zelenskyj vo videoodkaze zverejnenom na platforme Telegram.

Biden v stredajšom telefonickom rozhovore prisľúbil Zelenskému vojenskú pomoc pre Ukrajinu v hodnote 425 miliónov dolárov, oznámil Biely dom.

Ukrajinský prezident v stredu predstavil svoj dlho očakávaný tzv. víťazný plán, ktorého cieľom je posilniť pozíciu Ukrajiny dostatočne na to, aby sa skončila vojna s Ruskom. Ak sa podľa neho plán uskutoční teraz, koniec vojny bude možné dosiahnuť najneskôr v budúcom roku.

Čítajte viac Zelenskyj odhaľuje plán víťazstva, má päť bodov a tri tajné dodatky. Kremeľ reaguje

8:28 Úrad ukrajinského generálneho prokurátora vyšetruje 49 prokurátorov v západoukrajinskej Chmeľnyckej oblasti, ktorí sa údajne pokúsili vyhnúť výkonu vojenskej služby. Úrad v stredu na komunikačnej platforme Telegram informoval, že si za úplatok kúpili doklad o zdravotnom postihnutí. Generálny prokurátor Andrij Kostin nariadil interné vyšetrovanie.

Podľa spravodajského portálu Censor.net je medzi vyšetrovanými aj najvyšší prokurátor Chmeľnyckej oblasti. V článku sa píše, že prokurátori dostávali invalidné dôchodky, ktoré si za úplatok vybavili u členky oblastnej rady za stranu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Žena je obvinená z toho, že za úplatok priznávala žiadateľom a žiadateľkám status osoby so zdravotným postihnutím. Väčšinou oň žiadali ženy, pretože v takom prípade sa o ne manželia s brannou povinnosťou mali starať, a vyhli sa odvodu.

Do kauzy bol údajne zapletený aj jej syn, ktorý stojí na čele dôchodkového fondu oblasti. Podľa článku vlastní tri domy na Ukrajine a v Európe a našli uňho v prepočte 9,2 milióna eur v hotovosti. Oboch zadržali.

Doklad o zdravotnom postihnutí podľa článku vyšiel záujemcu na približne 3 900 eur. Vyšetrovanie sa údajne neobmedzuje len na prokuratúru v Chmeľnyckej oblasti. (tasr/dpa)

7:35 Austrália daruje Ukrajine starnúcu flotilu 49 tankov M1A1 Abrams americkej výroby, uviedlo vo štvrtok austrálske ministerstvo obrany. Tanky mali byť vyradené z prevádzky začiatkom budúceho roka.

Viac ako 60 ton vážiace tanky Austrália vyšle na pomoc vojnovému úsiliu Ukrajiny, ktorá sa viac ako dva a pol roka bráni ruskej agresii a pripravuje sa na ďalšiu vojnovú zimu. Niektoré tanky si vyžadujú menšie opravy, iné zas možno využiť na náhradné diely.

„Stojíme bok po boku s Ukrajinou v jej boji proti nezákonnej ruskej invázii,“ uviedol austrálsky minister obranného priemyslu Pat Conroy vo svojom vyhlásení, v ktorom oznámil darovanie tankov Ukrajine.

„Som nesmierne vďačný za odvážne rozhodnutie Austrálie, poskytnúť 49 tankov M1A Abrams pre našu obranu proti ruskej agresii,“ napísal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sieti X. „Austrália zostáva naším spoľahlivým partnerom v bránení slobody, demokracie, ľudského života a svetovej bezpečnosti,“ dodal Zelenskyj.

Ukrajina niekoľkokrát požiadala Austráliu o darovanie starého vojenského vybavenia, pripomína AFP. Napriek tomu však Austrália v tomto roku vyradila svoje vrtuľníky MRH-90 Taipan, namiesto toho, aby ich poslala na Ukrajinu. Conroy v súvislosti s týmto rozhodnutím uviedol, že stroje neboli v dobrom stave. (tasr/afp)

7:43 Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) neplánuje „v krátkodobom horizonte“ pozvať Ukrajinu do aliancie, a to napriek tomu, že ide o prvý bod tzv. plánu víťazstva, ktorý predstavil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v snahe dopracovať sa k spravodlivému ukončeniu vojny na Ukrajine. V rozhovore pre Hlas Ameriky to povedala americká veľvyslankyňa pri NATO Julianne Smithová.

Na otázku o možnosti oficiálneho pozvania Ukrajiny do NATO americká veľvyslankyňa pripomenula postoj aliancie k „nezvratnej ceste Kyjeva k členstvu“. Smithová naznačila, že aliancia nie je v štádiu, keď zvažuje pozvanie v krátkodobom horizonte. Poznamenala však, že bude udržiavať kontakt s Ukrajinou a diskutovať o spôsoboch, ako pokročiť smerom k vstupu do aliancie.

7:00 Šéf Kremľa Vladimir Putin začal roku 2014 vojnu proti Ukrajine a vo februári 2022 ju rozšíril na celkovú inváziu. Sýrsky despota Bašár Asad má na svedomí desaťtisíce mŕtvych a proti vlastným obyvateľom použil chemické zbrane. Korunný princ a premiér Saudskej Arábie Muhammad bin Salmán nechal roku 2018 brutálne zavraždiť novinára Džamála Chášukdžího a je de facto vládcom jedného z najrepresívnejších režimov sveta.

Čítajte viac EÚ sa diktátorom aj líška. Omilostí v istom momente Putina?

6:15 Plán víťazstva, ktorý v stredu predstavil ukrajinský prezident Vladimir Zelenskyj, nezahŕňa oslobodenie všetkých okupovaných území vojenskými prostriedkami. V televíznej relácii to podľa ukrajinskej agentúry Unian povedal poradca šéfa prezidentskej kancelárie Michail Podoljak.

„Prezident o tom opakovane hovoril – toto nie je otázka oslobodenia všetkých území vojenskými prostriedkami, toto je plán donucovania Ruska – toto je vytvorenie podmienok, za ktorých bude Rusko platiť príliš vysokú cenu, aby naďalej zostalo na kúsku ukrajinského územia,“ povedal.

Podoljak zároveň zdôraznil, že akékoľvek „mierové vzorce“, ktoré predtým navrhovali európski a americkí politici, nebudú fungovať.

„Neexistuje žiadny vzorec Rasmussena alebo Kissingera a prezident to povedal vo svojom prejave celkom jasne, akonáhle Rusko zostane na ukrajinskom území, naša vojna sa neskončila. Ona pokračuje – v rôznych formách, a potom opäť ‚horúca fáza‘,“ uviedol podľa Unianu Podoljak.

Ukrajina sa už dlho usiluje získať od spojencov súhlas na údery hlboko v Rusku a okrem vojenských cieľov taktiež preniesť vojnu na ruské územie, aby ju aj Rusi pocítili.

6:10 Diplomati NATO podľa americkej agentúry AP uviedli, že hranice Ukrajiny budú musieť byť pred vstupom jasne vymedzené, aby nedošlo k omylu, kedy by bezpečnostná záruka podľa článku 5 nadobudla účinnosť. Článok 5 aliančnej zmluvy uvádza, že akýkoľvek útok proti jednému alebo viacerým členským štátom sa bude považovať za útok proti všetkým. Ruské jednotky obsadili približne 20 % územia krajiny, podotýka AP.

V Bruseli sa dnes začína dvojdňové rokovanie ministrov obrany Severoatlantickej aliancie, ktoré sa bude venovať predovšetkým vojnám na Ukrajine a Blízkom východe. Do centrály NATO dorazí aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Rokovanie ministrov je naplánované na popoludnie. Ráno mu bude predchádzať vyjadrenie generálneho tajomníka aliancie Marka Rutteho, ktorý bude mať navyše večer dvojicu tlačových konferencií – jednu samostatne a druhú po boku Zelenského, ktorý sa zúčastní tiež nasledujúcej pracovnej večere Rady NATO-Ukrajina.

V stredu Rutte v Bruseli uviedol, že zatiaľ nemôže povedať, že podporuje celý plán Ukrajiny na víťazstvo vo vojne proti Rusku. Niektoré otázky sú podľa neho stále ťažké a chce o nich rokovať so spojeneckými štátmi.

Migrácia, situácia na Blízkom východe a ruská agresia na Ukrajine budú hlavnými témami štvrtkových diskusií prezidentov a premiérov krajín EÚ na summite v Bruseli. Pôvodne malo ísť o dvojdňovú schôdzku, predseda Európskej rady Charles Michel ale vo svojom pozývacom liste pre lídrov EÚ spomenul iba jednodňové rokovania a potvrdil tak špekulácie, že summit sa už v piatok konať nebude. Hneď v úvode stretnutia vystúpi osobne ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý predstaví plán na víťazstvo svojej krajiny vo vojne s Ruskom. Slovensko zastupuje premiér Robert Fico.

Čítajte viac Zelenskyj odhaľuje plán víťazstva, má päť bodov a tri tajné dodatky. Kremeľ reaguje