Mohlo ísť o úmyselný informačný únik. Politici niekedy pri citlivých témach z rôznych dôvodov posunú svoj názor do médií bez toho, že by ho verejne vyjadrili. Majú potom veľký manévrovací priestor: mlčaním môžu fakticky potvrdiť, čo zaznelo, môžu však tvrdiť, že ich slová boli prekrútené alebo vytrhnuté z kontextu, prípadne všetko dementujú. Po zverejnení správy AFP Elyzejský palác zostal ticho a tak sa dá usudzovať, že asi išlo o zámer Macrona.
Ako vyzerajú súvislosti? Macron v poslednom čase dáva najavo svoju nevôľu s rozširujúcou sa odvetou Izraela proti jeho nepriateľom v regióne. Už to nie je len vojenský úder v Pásme Gazy, ale aj rozmáhajúci sa útok v Libanone proti islamským radikálom z hnutia Hizballáh. „Rezolúcia číslo 1701 Bezpečnostnej rady OSN uvádza, že v južnom Libanone môže byť rozmiestnená iba libanonská armáda a mierové sily OSN. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v nedeľu vyzval OSN, aby stiahla 10-tisíc príslušníkov mierotvorných síl vrátane 700 Francúzov, ktorí sa nachádzajú na juhu Libanonu. Netanjahu povedal, že Hizballáh ich využíva ako živé štíty," ozrejmila AFP.
V prípade Libanonu ide z pohľadu Francúzska ešte o niečo viac: sú to silné historické väzby medzi Parížom a Bejrútom. Po zániku Osmanskej ríše sa Libanon stal na základe rozhodnutia vtedajšej Spoločnosti národov po skončení prvej svetovej vojny mandátnym územím Francúzska. Tento mandát bol zrušený v roku 1943, Libanon sa potom mohol stať nezávislým štátom. Blízkosť medzi obidvomi krajinami zvýrazňuje napríklad to, že v Libanone sa veľmi používa francúzština.
Netanjahu nenechal správu o výroku Macrona bez povšimnutia. „Bez ohľadu na to, či to Elyzejský palác spravil úmyselne, malo to účinok malej bomby," napísal denník Le Monde v spojitosti s reakciou z druhej strany. „Pripomínam prezidentovi Francúzska: Nebola to rezolúcia OSN, ktorá založila štát Izrael, ale skôr víťazstvo dosiahnuté vo vojne za nezávislosť s krvou hrdinských bojovníkov, z ktorých mnohí prežili holokaust," zdôraznil Netanjahu vo svojom vyhlásení pre izraelské médiá. Zároveň poukázal na to, že medzi bojovníkmi za izraelskú nezávislosť boli aj tí francúzski Židia, ktorí prežili deportácie z francúzskeho vychistického režimu do nacistických koncentračných táborov. (V období holokaustu ich odvliekli do týchto lágrov smrti 75-tisíc, pričom až 72,5-tisíc z nich hitlerovci zavraždili.)
Rezolúcia Spojených národov, ktorej význam Netanjahu zľahčil, sa spája s novembrom 1947, keď Valné zhromaždenie OSN súhlasilo s vytvorením dvoch samostatných štátnych celkov: Palestíny ako arabskej krajiny a židovského štátu, ale na podobe ich hraníc sa doteraz medzinárodné spoločenstvo nedokázalo zhodnúť.
Yonathan Arfi, predseda celoštátneho združenia, ktoré zastupuje záujmy francúzskych Židov, sa pridal na stranu Netanjahua. Výrok Macrona označil za politickú aj historickú chybu. „Myslieť si, že vytvorenie štátu Izrael je výsledok politického rozhodnutia OSN je neznalosť dejín sionizmu, tisícročného úsilia Židov o návrat na Sion a obetovania sa tisícok z nich, aby vznikol izraelský štát," napísal na sociálnej sieti X.
Macrona sa nezastali ani dvaja známi francúzski politici, ktorí majúpritom odlišný politický svetonázor. „Macron urobil politické, historické, strategické a etické chyby," poznamenal niekdajší socialistický premiér Manuel Valls pre stanicu RMC. „Pohŕdanie prezidenta Macrona naším izraelským spojencom vo vojne proti islamistickému terorizmu je chybou. Izraelská demokracia je posledná hrádza pred barbarstvom. Ak Izrael padne, ďalšia v poradí je Európa," rozohnil sa vo svojom komentári na sieti X pravicový poslanec Éric Ciotti.
Čítajte viac Slovenka žijúca v Bejrúte: Budia nás výbuchy, nad hlavami nám bzučia drony, ľudia spia na uliciach
Mimochodom, fakt, že AFP zverejnila výroka šéfa Elyzejského paláca, môže súvisieť aj s jeho sklamaním, aký výsledok mal krátko predtým telefonát s izraelským premiérom. Nulový. Macron naliehal na Netanjahua, aby súhlasil s dohodou o prímerí v Libanone, ale nepochodil. Naopak, izraelský líder považuje stále za svoju prioritu vyčistiť časti libanonského územia od bojovníkov Hizballáhu.
Vzťahy medzi Macronom a Netanjahuom sa v ostatnom čase zhoršili. Pred niekoľkými dňami francúzsky prezident apeloval na uvalenie zbrojného embarga na Izrael, aby sa podľa jeho slov predišlo zabíjaniu civilistov v Pásme Gazy. Izraelský premiér mu odkázal, že sa môže hanbiť.
Čítajte viac Hľadá sa nový vodca Hizballáhu. Stane sa ním bratranec zabitého Nasralláha alebo ho Izraelčania tiež zlikvidovali?
Na začiatku júla Macrona veľmi podráždili slová izraelského ministra pre diaspóru Avigdora Chikliho, ktorý verejne vyhlásil, že líderka francúzskej krajnej pravice Marine Le Penová by bola excelentná prezidentka. Povedal to v súvislosti s voľbami, ktoré sa uskutočnia v roku 2027, kedy Macronovi vyprší jeho druhé funkčné obdobie. Chikli sa takto vyjadril krátko pred druhým kolom parlamentných volieb vo Francúzsku. Server Times of Israel potom napísal, že Macron telefonoval s Netanjahuom a poukázal na neprípustné zasahovanie do vnútorných záležitostí štátu. Izraelský premiér mu tvrdil, že všetkým členom vlády hovoril, aby verejne nekomentovali dianie v predvolebnom Francúzsku. Macrona mohli slová Chikliho mohli nahnevať o to viac, lebo dodal, že podľa neho si Le Penovú želá rovnako vidieť v Elyzejskom paláci aj Netanjahu.