Cesta Ukrajiny do NATO?
Šéf Kremľa Vladimir Putin začal veľkú inváziu na Ukrajinu 24. februára 2022. Dnes v Bruseli predstavil prezident Volodymyr Zelenskyj plán víťazstva, ktorý by mal prinútiť Rusko k mieru. V belgickom hlavnom meste sa koná summit Európskej únie, na ktorom Slovensko zastupoval premiér Robert Fico (Smer). Bolo to jeho vôbec prvé osobné stretnutie s ukrajinským prezidentom od začiatku veľkej vojny.
Čo je súčasťou plánu víťazstva? Zelenskyj hovorí o pozvánke a budúcom členstve Kyjeva v NATO, posilnení dodávok zbraní a ich použitia bez obmedzenia, rozmiestnení konvenčných zbraňových systémov na Ukrajine, ktoré by odstrašili Rusko, podpore strategického ekonomického potenciálu Ukrajiny a o povojnovom príspevku Kyjeva k bezpečnosti Európy. Plán má tri tajné dodatky.
No ukrajinský prezident dostal v Bruseli od novinárov aj otázku, prečo by s jeho predstavami mali západní lídri zrazu súhlasiť, keď tak doteraz neurobili. Minimálne do istej miery je to pravda. Ukrajina stále nemôže západnými zbraňami útočiť hlbšie na ruskom území. A na júlovom summite NATO vo Washingtone síce zástupcovia mnohých krajín tvrdili, že je to len otázka času, kedy Kyjev vstúpi do Severoatlantickej aliancie, faktom však je, že zatiaľ môže o formálnej pozvánke len snívať.
Niektoré krajiny otvorene hovoria nie. Premiér Fico opakovane hovorí, že Ukrajina v NATO by bola cesta k tretej svetovej vojne a že zasadnutie Európskej rady je ako stretnutie vojnového kabinetu.
Podobne sa vyjadruje maďarský premiér Viktor Orbán, podľa ktorého je vraj víťazný plán ukrajinského prezidenta desivý. „Som jedným z tých, ktorí naliehajú na Európsku úniu, aby zmenila svoju súčasnú stratégiu. Únia vstúpila do tejto vojny so zle organizovanou, zle vykonanou a zle vypočítanou stratégiou, za ktorú je v prvom rade zodpovedná predsedníčka Európskej komisie. Túto vojnu prehrávame, takže stratégia nefunguje. Treba ju zmeniť,“ napísal Orbán podľa agentúry TASR na sociálnej sieti Facebook.
Ako pripomenul portál Euronews, Maďarsko, ktoré v tomto polroku predsedá Rade EÚ, stále blokuje vojenskú pomoc únie pre Ukrajinu vo výške 6,6 miliardy eur a kľúčovú legislatívu, na základe ktorej by Kyjev mohol dostať pôžičku vo výške 35 miliárd eur, čo by boli peniaze z výnosov zo zmrazených ruských aktív.
Čítajte viac EÚ sa diktátorom aj líška. Omilostí v istom momente Putina?
Zelenskyj však aj v Bruseli zdôraznil, že vstup do aliancie by bol pre Kyjev najlepšou bezpečnostnou poistkou. Ukrajina si už vyskúšala, aké to je, keď ju veľmoci hodia cez palubu. Roku 1994 podpísala Budapeštianske memorandum, ku ktorému sa pridali USA a Británia, a v ktorom sa Rusko zaviazalo, že proti Ukrajine nepoužije vojenskú silu. Je jasné, ako to dopadlo. Na základe memoranda sa Kyjev vzdal jadrových zbraní, ktoré zostali na Ukrajine rozmiestnené po rozpade Sovietskeho zväzu.
„Zbrane sú dôležité, ale najdôležitejší sú ľudia. NATO je pre nás bezpečnostný dáždnik, funguje, je spoľahlivý a v praxi je to pre nás jediná nádej. Pozvánka je preventívny krok, ktorý má ukázať, že to nie je Putin, kto mení svet, a že agresor nemôže vytvoriť nový medzinárodný poriadok,“ vysvetlil Zelenskyj s tým, že väčšina lídrov krajín EÚ jeho plánu vyjadrila podporu.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
Domáce úlohy Západu
Ukrajina by však potrebovala ešte výraznejšiu jednotu Západu. Myslí si to litovský prezident Gitanas Nauseda, keď kritizoval najmä Orbána, a jednoznačne podporil Zelenského víťazný plán.
„Niektoré rozhodnutia závisia od Spojených štátov, mnohé z nich súvisia s tým, čo urobíme my ako Európska únia. Chcem však povedať, že tieto kľúčové prvky Zelenského plánu sú domácou úlohou, ktorú sme nespravili,“ uviedol Nauseda.
"Myslím si, že neustále rastie počet tých, ktorí by radi videli rýchly mier. V podstate považujú prímerie za lepšiu alternatívu, ako keby mal konflikt pokračovať. Ich logika je, samozrejme, taká, že akýkoľvek mier je lepší ako vojna, aj keby tento mier nebol spravodlivý, trvalý, vynútiteľný a s najväčšou pravdepodobnosťou by viedol k väčšej agresii v budúcnosti. Jednou z ciest k spravodlivejšiemu mieru je zdvojnásobenie pomoci Kyjevu vrátane dodávok zbraní. Ukrajina by tak mala šancu zmeniť situáciu na bojisku, zastaviť ruský postup a vo všeobecnosti by mala silnejšiu vyjednávaciu pozíciu voči Rusku. Dokonca aj pre ľudí, ktorí neveria vo víťazstvo Kyjeva, by mohol byť scenár realizovateľný. Namiesto toho však vidíme politikov, ktorí nechcú tlačiť na Rusko, ale, naopak, vyvíjajú tlak na Ukrajinu, aby ustúpila požiadavkám Moskvy. Jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť, je spomaliť dodávky zbraní, čo by v podstate mohol byť spôsob, ako Kyjev prinútiť, aby súhlasil s takzvaným mierom,“ reagoval pre Pravdu Volodymyr Dubovyk, riaditeľ Centra pre medzinárodné štúdie na Odeskej národnej univerzite I. I. Mečnikova. <PE>