„Kedysi sme boli motorom rastu, teraz sme takmer na chvoste. Dokonca so sebou ťaháme aj svojich susedov,“ uviedol pre denník Bild Gunther Schnabl, profesor ekonómie z Univerzity v Lipsku.
O zlom stave nemeckého hospodárstva hovorí celé mesiace i minister financií Christian Lindner. Podľa neho musí krajina už teraz na jeseň prijať účinné opatrenia, aby ekonomiku znova naštartovala.
„Chcel by som, aby boli ľudia na Nemecko opäť hrdí, a to aj pre jeho hospodársku silu,“ povedal pre televíziu Phoenix.
Šálka kávy nestačí
Na to, že sa najväčšia európska ekonomika rúti z kopca, upozorňujú experti už druhý rok. Ešte v januári pritom Lindner, ktorý je predsedom Slobodnej demokratickej strany (FDP), situáciu zľahčoval.
Na Svetovom ekonomickom fóre v Davose vyhlásil, že Nemecko nie je „chorým“, ale iba „unaveným mužom Európy“, ktorý potrebuje „šálku silnej kávy“. Keď vraj krajina prijme nutné štrukturálne reformy, zase bude pokračovať v hospodárskom raste.
Posťažoval sa, že musí šetriť, kde sa dá, čo nie všetci koaliční partneri prijímajú s pochopením. „Musíme vyriešiť svoj dlh a problémy s deficitom, čo zo mňa robí najosamelejšieho ministra vo vláde, no uspejeme,“ zastrájal sa.
Čítajte viac Hrozivá predpoveď pre Nemecko. Jeho dlh môže narásť až na 345 percent HDP
Nepriaznivý vývoj sa mu však nepodarilo zvrátiť. Keď v apríli predstavil správu o udržateľnosti verejných financií, varoval, že bez zásadných zmien bude zadlženosť štátu naďalej stúpať.
Nelichotivý stav ekonomiky potvrdila i prognóza MMF z apríla tohto roku. V rebríčku hospodárskeho rastu sa Nemecko ocitlo až na predposlednom mieste z 27 štátov EÚ. Horšie dopadlo už len Estónsko, kde sa rast prepadol na úroveň –0,5 percenta.
Na porovnanie: najlepšie skončila Malta (5 percent) a Poľsko (3,1 percenta), Slovensko dosiahlo rast 2,1 percenta a priemer EÚ 1,1 percenta.
Hoci sa mieru inflácie podarilo znížiť na 2,2 percenta, výkon nemeckej ekonomiky už druhý rok po sebe klesá. Podľa jesennej prognózy Inštitútu pre svetovú ekonomiku v Kiele (IfW) by sa nezamestnanosť mala zvýšiť až na šesť percent, očakáva sa pokles produktivity práce i hrubého domáceho produktu (HDP), hospodárska neistota spôsobila tiež prepad v oblasti investícií.
Čítajte viac Tlak na Nemecko rastie, ekonomika už "chorľavie", potvrdzujú významné ekonomické inštitúty. Čo za tým stojí?
„Nemecká ekonomika je v čoraz väčšej kríze,“ zhodnotil na portáli IfW šéf inštitútu Moritz Schularick. Pred mesiacom to potvrdila i správa spolkového ministerstva hospodárstva, podľa ktorého ekonomika stagnuje a priemyselná výroba je v útlme. Vidí za tým najmä pretrvávajúcim pokles zahraničného dopytu. Oslabenie sa však prejavuje aj v doprave a v sektore služieb.
Foto: TASR/AP, Michael Kappeler
„Slabý rast a nedostatočná konkurencieschopnosť ohrozujú pracovné miesta a našu ekonomickú podstatu,“ zhrnul Lindner pred pár dňami na platforme LinkedIn. Ako vysvetlil, treba odstrániť prekážky, ktoré brzdia malé a stredné podniky, remeslá i priemysel.
„Musíme pracovať na problémoch, ktoré bránia stredne veľkým spoločnostiam vo vývoji nových produktov a služieb,“ priblížil minister. Za dôležité považuje zníženie byrokracie a cien energií, nižšie daňové zaťaženie a dostupnosť kvalifikovaných pracovníkov.
Čítajte viac Nemeckej ekonomike dochádza dych. Ľuďom sa žije ťažšie
Je na vine Merkelová?
Prečo sa nemecká ekonomika prepadla do takej hlbokej recesie? Do istej miery je to následok „energetickej transformácie“.
Ešte za úradovania bývalej kancelárky Angely Merkelovej sa totiž Berlín – po havárii v japonskej Fukušime – rozhodol, že zatvorí všetky jadrové elektrárne v Nemecku. Mali ich nahradiť elektrárne využívajúce lacný plyn z Ruska.
Vypukla však vojna na Ukrajine a „lacný plyn“ bolo treba rýchlo nahradiť inými, drahšími zdrojmi. Napriek tomu nechal minister hospodárstva Robert Habeck v apríli minulého roka odstaviť aj posledné tri atómové reaktory v Nemecku. Výsledok?
Čítajte viac V Nemecku rozhádali politikov sociálne dávky. Pozrite sa, aké sumy dostávajú rodiny a nezamestnaní
„Ešte vyššie ceny, ktoré zaťažujú náš priemysel. V zahraničí je energia jednoducho lacnejšia. Francúzsko je na tom so svojimi jadrovými elektrárňami dobre. Rakúsko má zase dostatok vodných elektrární,“ porovnal pre Bild Schnabl.
Za nevýhodu pokladá tiež prebujnenú nemeckú byrokraciu a štedrý sociálny systém, ktorý ľudí nemotivuje, aby si hľadali prácu.
Podľa niektorých odborníkov je na vine dedičstvo Angely Merkelovej, ktorá vládla 16 rokov (2005 – 2021). Počas nich síce krajina zažila najdlhšie obdobie rastu, no vyhýbala sa nevyhnutným reformám, čo sa Nemecku vypomstilo.
Čítajte viac Nemci priveľa maródujú, škodí to ich ekonomike
Ako pripomenul spravodajský portál N-TV, za éry Merkelovej sa kládol priveľký dôraz na to, aby sa štát nezadlžoval. Vďaka tomu má dnes Nemecko najnižší dlh zo všetkých veľkých priemyselných krajín – na úrovni približne 64 percent HDP, kým vo Francúzsku je to asi 110, v USA vyše 120 a v Japonsku viac ako 250 percent ročného výkonu ekonomiky.
Navonok to pôsobí ako veľký úspech, ale podľa Financial Times to Nemecku uškodilo. Bolo jedinou krajinou zo skupiny G7 (siedmich najvyspelejších ekonomík sveta), ktorej hospodársky výkon sa vlani zmrštil.
„Keby bolo Nemecko firmou, na papieri by síce malo prvotriednu bilanciu, no vo výrobných halách pre dlhoročnú politiku šetrenia vzdychajú stroje, chýba manažment a nerastú tržby. Počas Merkelovej rokov sa príliš málo investovalo do škôl, škôlok, energetických sietí, mostov, ciest a koľajníc, polície, súdnictva a armády. To si teraz vyberá svoju daň: chátrajúca infraštruktúra brzdí rast,“ zdôvodnila N-TV.
Čítajte viac Motor Európy sa zadrháva. Slovensko na to môže doplatiť. Čo sa deje v Nemecku?
Uvoľniť dlhovú brzdu
Podľa Financial Times sú mnohí nemeckí ekonómovia presvedčení, že udržovanie nízkeho dlhu ich hospodárstvu pomáha a ostatné štáty, najmä v eurozóne, by ho mali nasledovať. „To je však hlúposť,“ namietol denník.
Ako zdôraznil, nejde iba o lamentovanie ľavicových ekonómov. Už aj MMF upozornil, že infraštruktúra v Nemecku starne a verejné investície od 90. rokov stagnujú. Z veľkých priemyselných krajín investuje do verejnej infraštruktúry menej už iba Španielsko.
Podľa Financial Times je Nemecko doslova posadnuté udržaním nízkeho dlhu, čo mu bráni, aby investovalo do svojho rastu. Poruke má vraj pritom celkom jednoduché riešenie – zvýšiť úroveň verejných financií tým, že by si spolková vláda požičala peniaze tam, kde jej veria. Stačilo by iba trochu povoliť dlhovú brzdu.
Čítajte viac Chudobní dôchodcovia sú aj v Nemecku. Mnohí musia pracovať, aby prežili
Podobné riešenie navrhuje aj nemecký Inštitút pre makroekonómiu a výskum konjunktúry (IMK). "Potrebujeme obrat v hospodárskej politike s rozsiahlymi a nepretržitými investíciami, okrem iného do obnoviteľných energií, sietí, dopravnej infraštruktúry a vzdelávania,“ citoval portál Der Standard šéfa IMK Sebastiana Dulliena s tým, že v najbližších desiatich rokoch treba investovať asi 600 miliárd eur.
„Nebol by to voľný lístok na neobmedzené zadlžovanie. Len rozumná medicína, ktorá by opäť vyliečila chorého muža Európy,“ uzavrel portál N-TV.