Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 968 dní
- Fico: Ukrajinský plán víťazstva je kontroverzný
- Rusko tvrdí, že obsadilo dedinu Maksymilianivka neďaleko mesta Kurachove
- Rusko v noci vypustilo 135 dronov na Ukrajinu, tá 80 z nich zničila
- Rumunský vzdušný priestor opäť narušil lietajúci objekt, zrejme dron
- Zelenskyj Ficovi: Podporujte Kyjev, lebo Putin sa na Ukrajine nezastaví
- Rýchly mier? Zelenskyj predstavil vojnou unavenej únii plán víťazstva
- Zelenskyj: Iba pozvanie Ukrajiny do NATO môže ukončiť vojnu s Ruskom
- Putin: Rusko je pripravené rokovať s Ukrajinou na základe dohôd z Istanbulu
Čítajte viac 967. deň: Česká muničná iniciatíva musí pokračovať, uviedla trojica premiérov
23:20 Americký prezident Joe Biden spoločne s vrcholovými predstaviteľmi Nemecka, Francúzska a Veľkej Británie v piatok prisľúbil pokračovanie pomoci pre Ukrajinu a odsúdil „ruskú agresívnu vojnu“. Informovala o tom agentúra AFP, od ktorej správu prevzala TASR.
Štyria západní lídri po stretnutí v Berlíne vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom zopakovali svoje „odhodlanie pokračovať v podpore Ukrajiny a jej snahe o spravodlivý a trvalý mier“.
Biden spolu s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a britským premiérom Keirom Starmerom „prerokovali plán, ako poskytnúť Ukrajine dodatočnú bezpečnostnú, ekonomickú a humanitárnu pomoc“.
22:07 Rusko a Ukrajina si dnes vymenili vojnových zajatcov, 95 ruských vojakov za 95 ukrajinských vojakov, oznámilo ruské ministerstvo obrany na sociálnej sieti Telegram. Ukrajina sa ešte nevyjadrila. Výmenu podľa ruských zdrojov pomohli sprostredkovať Spojené arabské emiráty, ktoré tak podľa dostupných údajov urobili už po deviaty raz.
"V súčasnosti sú všetci ruskí vojaci na území Bieloruska, kde je im poskytovaná nevyhnutná psychologická a lekárska pomoc, ako aj možnosť spojiť sa s príbuznými. Všetci oslobodení vojaci budú prepravení do Ruska, kde podstúpia liečenie a zotavenie v zariadeniach ministerstva obrany, "dodala Moskva.
Predchádzajúca výmena zajatcov sa uskutočnila v polovici septembra, keď obe strany prepustili každá 103 osôb. Podľa vyhlásenia Moskvy sa domov vrátili ruskí vojaci zajatí v západoruskej Kurskej oblasti, kam ukrajinská armáda prekvapivo vpadla tento rok na začiatku augusta. Výmenu zajatcov – druhú počas dvoch dní – neskôr potvrdil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Spresnil, že ide o 82 bojovníkov a poddôstojníkov a 21 dôstojníkov, a to vrátane 69 obrancov Mariupolu, prístavného mesta pri Azovskom mori, dobytého Rusmi na jar 2022 po niekoľkotýždňovom obliehaní.
21:53 Členské krajiny NATO budú musieť rokovať o podmienkach, ktoré stanovia Ukrajine na to, aby ju mohli pozvať do Aliancie. Uviedol to v piatok holandský minister obrany Ruben Brekelmans v reakcii na tzv. víťazný plán ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.
Zelenskyj tento týždeň prvýkrát verejne predstavil svoj dlho ohlasovaný „plán víťazstva“, a to najprv v stredu v ukrajinskom parlamente a následne vo štvrtok na zasadnutí Európskej rady v Bruseli.
Plán celkovo počíta s piatimi bodmi a tromi tajnými dodatkami. Okrem bezodkladnej pozvánky na vstup do NATO k nim patrí posilnenie ukrajinských vojenských a obranných kapacít, pokračovanie vojenskej operácie v ruskej Kurskej oblasti a nasadenie „komplexného balíka nejadrových strategických odstrašujúcich prostriedkov“ na Ukrajine. Ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi má dať jasne najavo, že jeho invázia na Ukrajinu sa skončí geopolitickou porážkou.
21:24 Ruský prezident Vladimir Putin v piatok obvinil Ukrajinu z neochoty rokovať. Zopakoval, že Rusko je pripravené rokovať s Ukrajinou na základe dohôd z Istanbulu, ktoré parafoval aj vedúci vtedajšej ukrajinskej delegácie. Uviedla to agentúra DPA.
Mierové rokovania v Turecku sa konali na jar 2022 — len niekoľko týždňov po tom, ako ruská armáda zaútočila na Ukrajinu. V týchto dohodách sa okrem iného stanovuje, že Ukrajina sa musí vzdať svojich snáh o členstvo v NATO.
Ruský prezident tiež uviedol, že je otvorený tomu, aby hostiteľom mierových rokovaní bola Saudská Arábia. Zdôraznil však, že dôležitejší ako miesto konania schôdzky je obsah rokovaní.
V tejto súvislosti ocenil mierové iniciatívy Číny a Brazílie, pričom ich prístup k riešeniu konfliktu na Ukrajine označil za vyvážený.
20:37 Rusko nedovolí Ukrajine za žiadnych okolností získať jadrové zbrane a ak by Ukrajina nimi disponovala, Rusko by náležite odpovedalo, povedal v piatok v Moskve ruský prezident Vladimir Putin novinárom z krajín združenia BRICS. Informuje o tom TASR na základe správ agentúr Reuters, DPA a AFP.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa svojho štvrtkového vyjadrenia nedávno povedal americkému prezidentskému kandidátovi Donaldovi Trumpovi, že Ukrajina pre svoju bezpečnosť potrebuje buď jadrové zbrane alebo členstvo v NATO. Na summite EÚ však lídrom členských štátov povedal, že Ukrajina sa po rozpade ZSSR vzdala jadrového arzenálu. „Nevyberáme si jadrové zbrane, vyberáme si NATO,“ vyhlásil Zelenskyj.
Putin v piatok označil Zelenského slová za „nebezpečnú provokáciu“. „V modernom svete nie je ťažké vytvoriť jadrové zbrane,“ poznamenal.
Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta v piatok uviedol, že správy o tom, že by sa Ukrajina snažila získať jadrové zbrane, vznikli nesprávnou interpretáciou výrokov prezidenta. Samotný Zelenskyj neskôr objasnil, že nikdy netvrdil, že by sa Ukrajina pripravovala na výrobu jadrovej zbrane.
19:27 Ruský prezident Vladimir Putin, na ktorého je vydaný medzinárodný zatykač, sa nezúčastní na novembrovom summite skupiny G20 v Brazílii. Uviedol to v piatok v odpovedi na novinársku otázku, ktorú dostal na tlačovej konferencii venovanej budúcotýždňovému summitu skupiny BRICS v ruskom meste Kazaň. TASR o tom informuje s odvolaním sa na správu agentúry AFP.
Putin tvrdil, že zatykač vydaný Medzinárodným trestným súdom (ICC) nie je dôvodom, prečo sa schôdzku nepôjde. V prípade potreby by Rusko a Brazília mohli podpísať bilaterálnu dohodu, ktorou by zatykač obišli — stačila by na to dohoda medzi vládami.
Putin povedal, že má „skvelé priateľské vzťahy“ so svojím brazílskym kolegom Luizom Ináciom Lulom da Silvom. „Ale prečo by som tam mal zámerne ísť a narušiť normálnu prácu tohto fóra?“ spýtal sa šéf Kremľa. Dodal, že ak by prišiel, diskusia by sa týkala len tejto témy.
18:48 Ruskí vojaci v obci Ňu-jork na východe Ukrajiny zastrelili zajatého ukrajinského vojaka, ktorý predtým pravdepodobne utrpel zranenia a ležal bezbranný na zemi. Incident, ktorý sa stal ešte na začiatku septembra, ukrajinské úrady vyšetrujú ako vojnový zločin, oznámila dnes kancelária generálneho prokurátora Andrija Kostina.
„Vražda vojnového zajatca je hrubým porušením ženevského dohovoru (o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami) a predstavuje ťažký zločin,“ napísala na sociálnej sieti.
Ukrajinské úrady majú informácie o tom, že ruskí vojaci priamo na bojisku zabili najmenej 93 ukrajinských vojnových zajatcov, uviedol na začiatku tohto mesiaca Jurij Belousov z ukrajinskej generálnej prokuratúry, kde vedie odbor zaoberajúci sa vojnovými zločinmi. Štyri z piatich uvedených prípadov boli zaznamenané v tomto roku, uviedol Belousov podľa ukrajinských médií.
Toto vyhlásenie nasledovalo po tom, ako ukrajinské úrady oznámili, že preverujú informácie, že ruskí vojaci pri Pokrovsku na východe krajiny zastrelili 16 vzdávajúcich sa ukrajinských vojakov. Medzitým sa na sociálnych sieťach objavili informácie o ďalšej brutálnej vražde zajatého ukrajinského vojaka, upozornil Belousov.
Ukrajinská prokuratúra v septembri informovala, že prešetruje smrť najmenej 73 ukrajinských vojakov v ruskom zajatí. Ukrajinské úrady tvrdia, že zdokumentovali od začiatku vojny na 130-tisíc vojnových zločinov spáchaných ruskými jednotkami.
17:52 Desaťtisíc severokórejských vojakov vo vojne Ruska proti Ukrajine podľa estónskeho vojenského spravodajstva situáciu na fronte nezmení. Povedal to pre estónsku verejnoprávnu televíziu ERR šéf estónskej obrannej rozviedky Ants Kiviselg, informuje web Ukrajinská pravda.
„Verejné správy naznačujú, že počet severokórejských vojakov by mohol dosiahnuť 10-tisíc a v súčasnosti sú rozmiestnení vo Východnom vojenskom okruhu Ruskej federácie. Existujú aj správy o jednotke s 3-tisíc členmi tvorenej príslušníkmi zo Severnej Kórey," konštatoval Kiviselg. Prípadné nasadenie takýchto síl, 3-tisíc alebo 10-tisíc ľudí, na ukrajinský front zo strany Severnej Kórey však podľa neho neprinesie žiadne výrazné zmeny na bojisku. Ak však takéto nasadzovanie bude pokračovať dlhšie, môže podľa Kiviselga zohrať v budúcich bojoch významnú úlohu.
17:21 Rusko za žiadnych okolností nedovolí, aby sa na Ukrajine objavili jadrové zbrane, vyhlásil dnes ruský prezident Vladimir Putin. Podľa agentúry Reuters zároveň pripustil, že nie je jasné, kedy Rusko na Ukrajine zvíťazí, ale dodal, že je pripravené pokračovať v boji, kým víťazstvo nedosiahne. Najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny, ktorý Putin rozpútal vo februári 2022 svojím rozkazom k vpádu ruských vojsk do susednej krajiny, dnes pokračuje 968. dňom.
„Môžem rovno povedať, že Rusko to (jadrové zbrane na Ukrajine) nepripustí za žiadnych okolností. Niečo také sa nedá utajiť a sme schopní sledovať akýkoľvek pohyb v tomto smere. Akýkoľvek krok v tomto smere narazí na zodpovedajúcu reakciu,“ povedal Putin podľa denníka Kommersant pri stretnutí so zástupcami médií zo skupiny rozvíjajúcich sa krajín BRICS, ktorej summit bude v Kazani na budúci týždeň hostiť.
Ukrajina sa po rozpade Sovietskeho zväzu zriekla jadrových zbraní rozmiestnených na jej území výmenou za prísľuby bezpečnosti a rešpektovania územnej celistvosti obsiahnutej v takzvanom budapeštianskom memorande, ktorého signatárom bolo aj Rusko. To ale záväzky dané Putinovým predchodcom Borisom Jelcinom nedodržalo, keď na jar 2014 anektovalo ukrajinský Krym a podporilo povstanie separatistov vo východoukrajinskom Donbase v reakcii na zvrhnutie proruského prezidenta Viktora Janukovyča v Kyjeve.
Čítajte aj Rusom už viac ako dva mesiace chýba časť územia. Má Putin medzi generálmi babrákov alebo našli vhodnú stratégiu proti Ukrajincom?
16:50 Ruský dozorný orgán pre bezpečnosť poľnohospodárstva tento týždeň dočasne zakázal dovoz paradajok, papriky, čerstvých melónov, pšenice, ľanových semien a šošovice z Kazachstanu. Referuje o tom web Politico.
„Rozhodnutie bolo prijaté z dôvodu neschopnosti kompetentných orgánov v Kazachstane konať a zabezpečiť fytosanitárnu bezpečnosť územia Ruska," uviedol úrad Rosselchoznadzor na svojej webovej stránke.
Reštriktívne opatrenie prichádza krátko po tom, ako Kazachstan, najväčšia stredoázijská ekonomika, odmietla vstúpiť do hospodárskeho zoskupenia rozvojových ekonomík BRICS, ktorému predsedá Rusko.
Krok Kazachstanu predstavuje ranu pre ruského vodcu Vladimira Putina, ktorý sa snaží spraviť zo skupiny BRICS alianciu „globálnej väčšiny“ v rámci úsilia Moskvy napadnúť dominantný Západ a sankcie súvisiace s ruskou vojnou proti Ukrajine.
16:40 Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte v piatok odsúdil „čoraz nezodpovednejšiu rétoriku“ ruského prezidenta Vladimira Putina. Po stretnutí ministrov obrany NATO v Bruseli zároveň dodal, že „Rusko je možno hlasné, ale NATO je silné“, informuje agentúra Reuters, z ktorej čerpala TASR.
Holandský expremiér, ktorý sa funkcie najvyššieho predstaviteľa NATO ujal začiatkom októbra, tiež uviedol, že krajiny Aliancie intenzívne pracujú na podpore Ukrajiny počas nadchádzajúcej zimy. Hlavným bodom stretnutia ministrov obrany pritom bolo podľa jeho slov práve dostať teraz na Ukrajinu rozsiahlu vojenskú pomoc.
Rutte po dvojdňových rokovaniach ministrov obrany, na ktorých sa zúčastnil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, tiež povedal, že NATO spolupracuje s Ukrajinou s cieľom dosiahnuť jej čoraz väčšie priblíženie sa k tejto obrannej aliancii. Za nevyhnutné označil, aby Aliancia aj naďalej poskytovala Kyjevu vojenskú pomoc.
16:05 Rusko a Čína sú podľa ruskej hlavy štátu Vladimira Putina strategickými partnermi a spojencami. Snahy Spojených štátov obmedziť čínsky rozvoj nefungujú a majú opačný účinok, povedal dnes šéf Kremľa novinárom v Moskve pred summitom skupiny rozvíjajúcich sa štátov BRICS, ktorý sa v Rusku uskutoční na budúci týždeň. Informuje o tom agentúra Reuters.
Putin, ktorý už vyše dva a pol roka vedie vojnu proti Ukrajine, vyjadril presvedčenie, že rusko-čínska spolupráca je jedným z hlavných prvkov, ktorý prispieva ku globálnej stabilite. USA podľa neho ale v Ázii vyvolávajú napätie, ktoré ohrozuje Rusko aj Čínu.
15:50 V rámci repatriácie bolo v piatok Ukrajine vydaných 501 tiel ukrajinských vojakov padlých v bojoch s ruskou armádou, a to najmä v oblastiach na Ruskom okupovanom východe Ukrajiny. Jedno z tiel previezli na Ukrajinu z márnice priamo v Rusku. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.
Ukrajinské médiá spresnili, že ukrajinská armáda prevezie telesné pozostatky do rôznych štátnych inštitúcií, kde forenzní experti potvrdia, prípadne zistia totožnosť padlých. Po identifikácii budú telá odovzdané rodinám padlých na pochovanie.
Ruské ministerstvo obrany zatiaľ o výmene tiel mŕtvych vojakov neinformovalo.
Ukrajinský projekt „Chcem nájsť“ tvrdí, že Rusku bolo vydaných 89 tiel mŕtvych ruských vojakov. Ide údajne o telá a pozostatky nájdené ukrajinskými pátracími skupinami v Kurskej oblasti, ako aj v okolí niekoľkých obcí na ukrajinskom území.
15:36 Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte v piatok uviedol, že Aliancia zatiaľ nemôže potvrdiť informácie juhokórejských tajných služieb, že Severná Kórea vysiela početné jednotky na podporu ruskej armády vo vojne na Ukrajine. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.
Rutte však po stretnutí ministrov obrany NATO v Bruseli dodal, že stanovisko NATO sa môže zmeniť.
Pripomenul, že KĽDR a Sovietsky zväz (a nadväzne Rusko) sa stali spojencami hneď po založení Severnej Kórey krátko po druhej svetovej vojne. Od ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 sa tieto štáty ešte viac zblížili, pričom Soul a Washington dlho tvrdili, že vodca KĽDR Kim Čong-un posiela Rusku zbrane na ich použitie vo vojne proti Ukrajine.
„Aj keď Severná Kórea fyzicky nie je na bojisku, stále pomáha podporovať ruskú agresívnu vojnu proti Ukrajine všetkými možnými spôsobmi,“ upozornil Rutte.
Doplnil, že NATO je kontakte so svojimi partnermi, najmä s Južnou Kóreou, ktorá sa tento týždeň zúčastňuje na rozhovoroch v rámci takzvanej indo-pacifickej štvorky – spolu s Austráliou, Japonskom a Novým Zélandom.
14:57 Rusko pripravuje pre boj na Ukrajine asi 11-tisíc vojakov z Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (KĽDR). Ako referuje web Suspiľne, v rozhovore pre The War Zone to povedal šéf ukrajinskej rozviedky Kyrylo Budanov.
Podľa Budanova budú severokórejskí vojaci pripravení do 1. novembra. „Prvých 2 600 severokórejských vojakov bude vyslaných do ruskej Kurskej oblasti. Kam pôjde zvyšok severokórejských jednotiek, je momentálne nejasné. Momentálne nemáme úplný obraz,“ povedal Budanov.
Analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) už pred niekoľkými dňami uviedli, že Kremeľ pravdepodobne využíva komplexnú dohodu o strategickom partnerstve medzi Ruskom a Severnou Kóreou na budovanie ruských síl a zaistenie bezpečnosti hraníc. Ruskému vodcovi Vladimirovi Putinovi to zároveň pomáha čo najdlhšie sa vyhnúť nepopulárnej mobilizácii ruského obyvateľstva.
14:30 Najmenej 208 ukrajinských civilistov v septembri zahynulo a ďalších 1 220 utrpelo zranenia pri ruských útokoch. Septembrový počet obetí na životoch medzi civilistami bol najväčší v tomto roku. Ako informuje web Ukrajinská pravda, uviedla to Misia OSN na monitorovanie ľudských práv na Ukrajine.
Medzi ukrajinskými civilistami, ktorých v septembri zabili ruské útoky, bolo aj deväť detí. Hlavnou príčinou civilných obetí boli raketové útoky po celej krajine a používanie riadených leteckých bômb, najmä v Charkove a Záporoží.
Misia OSN potvrdila od 24. februára 2022, keď ruské vojská vtrhli na Ukrajinu, až doteraz 11 973 zabitých a 25 943 zranených civilistov na Ukrajine. Upozorňuje zároveň, že skutočný počet bude zrejme podstatne vyšší a spomína, že nemohla overiť a započítať všetky hlásené obete, najmä po začiatku ruskej invázie a v niektorých mestách, ako je napríklad ukrajinský Mariupol, o ktorý zviedli obe krajiny ťažké boje na začiatku vojny a teraz ho okupujú Rusi.
Misia od začiatku vojny potvrdila tiež celkovo 74 zničených a 543 poškodených zdravotníckych zariadení a 318 zničených a 1112 poškodených škôl či škôlok, tiež v ich prípade sú najväčšie škody na území kontrolovanom Ukrajinou.
14:20 Ruského občana Kirilla Griaznova, ktorého zadržali vo Francúzsku pre snahu „destabilizovať“ olympijské hry, úrady umiestnili do domáceho väzenia. Uviedla to ruská štátna tlačová agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na ruské veľvyslanectvo v Paríži, TASR informuje na základe piatkovej správy agentúry Reuters.
Francúzska polícia v júli niekoľko dní pred začiatkom olympijských hier v Paríži zatkla 40-ročného Rusa po tom, ako u neho doma našla dôkazy o pláne „zorganizovať destabilizačné operácie“ počas olympiády.
Príbuzní Griaznova podľa ruského veľvyslanectva uviedli, že bol umiestnený do domáceho väzenia. V prípade odsúdenia mu hrozí 30 rokov vo väzení na základe obvinenia z napomáhania cudziemu štátu pri podnecovaní nepokojov, informovala francúzska prokuratúra.
13:35 Podpora Ukrajiny nie je podľa nového generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho charitou, je to investícia do našej vlastnej bezpečnosti. Rutte to dnes povedal na záver dvojdňového rokovania ministrov obrany Severoatlantickej aliancie, ktorému ako nový šéf NATO prvýkrát predsedal. Všetci v NATO podľa neho vedia, že sa Ukrajina stane členom aliancie. Kedy by sa tak mohlo stať, ale nespomenul.
Náklady na podporu Ukrajiny sú podľa Rutteho oveľa nižšie, ako by boli náklady v prípade víťazstva ruského prezidenta Vladimira Putina. „Rusko je možno hlasné, ale NATO je silné,“ vyhlásil šéf NATO na tlačovej konferencii v Bruseli. Zároveň odsúdil ruského prezidenta „za čoraz nezodpovednejšiu rétoriku“.
Spojenci z NATO podľa Rutteho usilovne pracujú na tom, aby poskytli Kyjevu všetko, čo potrebuje. „Na rokovaní s ministrami sme debatovali aj o tom, aké je dôležité, aby Rusko videlo, že v pomoci Ukrajine nepoľavíme, že budeme podporovať aj ukrajinské obranné kapacity, napríklad produkciu dronov,“ dodal Rutte.
Nemecko bude Ukrajinu podporovať tak dlho, ako to bude potrebné. Vo vyhlásení pred rokovaním s americkým prezidentom Joom Bidenom to dnes vyhlásil nemecký kancelár Olaf Scholz. Dodal, že sa ruský prezident Vladimir Putin vo svojich vojnových plánoch prepočítal, a sľúbil, že NATO bude chrániť každý centimeter územia svojich členov. Biden poďakoval Nemecku za jeho podporu Ukrajiny a vyzval Berlín, aby sa naďalej snažil dodržať cieľ NATO a investovať do obrany najmenej dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP) ročne.
Čítajte aj Merz by Moskve pri Ukrajine dal ultimátum. Ak by ho nesplnila, poslal by Kyjevu strely Taurus
12:40 Slovensko sa vyjadrí k správam o možnej účasti severokórejských bojovníkov v radoch ruskej armády vo vojne proti Ukrajine, až keď sa tieto informácie potvrdia. Uviedol to v piatok doobeda predseda vlády SR Robert Fico pri hodnotení štvrtkového summitu EÚ v Bruseli, informuje spravodajca TASR.
„Hovoril včera, že podľa spravodajských informácií, ktoré majú, pravdepodobnosť je taká, že by tam mali byť aj iní vojaci, ktorí by mohli prísť na územie Ukrajiny. My takéto informácie nemáme, ja ich môžem komentovať až potom, keď sa preukážu ako pravdivé. Ak to bude realita, budeme na to reagovať. Zatiaľ na to nevidím dôvod,“ odpovedal premiér.
Zároveň upozornil, že vojna „živí všelijaké príbehy“ a položil otázku, či v prospech Ukrajiny a na strane ukrajinských síl tiež nebojujú nejakí cudzí vojaci a že je možné sa pýtať kto všetko má prístup k vojenským štruktúram ukrajinskej armády, kto všetko tam v ich prospech bojuje a koľko je tam profesionálov a rôznych poradcov zo zahraničia.
„Ale nebudem to komentovať, kým to nemám potvrdené. Ja na klebety nedám,“ odkázal Fico.
Čítajte viac V rámci ruskej armády vzniká prápor vojakov z KĽDR. Niekoľko z nich už dezertovalo
12:33 Poľský premiér Donald Tusk v piatok povedal, že medzi lídrami členských štátov EÚ nie je zhoda v otázke tzv. víťazného plánu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Nikto však podľa neho neočakáva „harmóniu“ vzhľadom na rozdielne prístupy krajín aj vo veci členstva Ukrajiny v NATO. TASR o tom informuje podľa správy agentúry PAP.
Zelenskyj svoj plán po prvý raz predstavil v stredu v ukrajinskom parlamente. Vo štvrtok ho na summite Európskej rady v Bruseli predostrel aj lídrom dvadsaťsedmičky.
Plán celkovo počíta s piatimi bodmi a tromi tajnými dodatkami. Okrem bezodkladnej pozvánky do NATO k nim patrí posilnenie ukrajinských vojenských a obranných kapacít, pokračovanie vojenskej operácie v ruskej Kurskej oblasti a nasadenie „komplexného balíka nejadrových strategických odstrašujúcich prostriedkov“ na Ukrajine.
Tusk pripomenul, že Poľsko sa vyslovuje za „otvorenie perspektívy (členstva v) NATO pre Ukrajinu“, odkedy sa táto otázka po prvý raz objavila. A to sa podľa neho nezmenilo ani teraz. „V tejto súvislosti sme solidárni s Ukrajinou,“ dodal poľský premiér.
11:59 Spojené štáty a Nemecko musia pokračovať v podpore Ukrajiny tak dlho, kým Ruskom napadnutá krajina nezvíťazí a nedosiahne spravodlivý a udržateľný mier. Na slávnostnej ceremónii v sídle nemeckých prezidentov v Berlíne to dnes povedal americký prezident Joe Biden. Nemecký prezident Frank-Walter Steinemír Bidenovi poďakoval za „vedúcu úlohu“ v pomoci Ukrajine aj za podporu priateľstva medzi USA a Nemeckom, ktoré má podľa neho existenčný význam.
„Nesmieme poľaviť, nesmieme prejaviť únavu,“ povedal Biden v prejave k podpore Ukrajiny, ktorá sa už tretím rokom bráni ruskej invázii. „Musíme pokračovať, kým Ukrajina nezvíťazí a nedosiahne spravodlivý a udržateľný mier,“ dodal. Podľa neho je spoločnou úlohou USA a Nemecka obrana slobody a demokracie, o kým sa v súčasnosti bojuje hlavne na Ukrajine.
Biden, ktorý v novembrových prezidentských voľbách v USA už nebude obhajovať mandát, je dnes na rozlúčkovej návšteve v Nemecku. Ukrajina a jej ďalšia podpora v obrane proti ruskej agresii bude jednou z hlavných tém popoludňajšieho rokovania s kancelárom Olafom Scholzem, francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a britským premiérom Keirom Starmerom.
Pred politickou časťou programu šéfa Bieleho domu čakala ceremoniálna časť. Keď ho Steinmeier prijal s vojenskými poctami, udelil mu potom najvyššie nemecké štátne vyznamenanie – Veľkokríž Záslužného rádu Spolkovej republiky Nemecko. Tejto pocty sa z amerických prezidentov dostalo len Georgi Bushovi staršiemu, ktorý bol v roku 1993 ocenený za zásluhy o znovuzjednotenie Nemecka.
11:40 Ukrajina v piatok oznámila, že evakuuje tisíce ľudí z mesta Kupjansk.
Kupjansk v Charkovskej oblasti je dôležitým železničným uzlom na rieke Oskil. V uplynulých mesiacoch mesto ruské jednotky intenzívne ostreľovali a priblížili sa k nemu na vzdialenosť niekoľkých kilometrov.
Tamojší gubernátor Oleh Synehubov v utorok varoval, že v dôsledku neustáleho ostreľovania úrady už nie sú schopné obyvateľom zaručiť dodávky elektriny a vody a nariadil im, aby odišli.
„Celkovo je potrebné evakuovať približne 10-tisíc ľudí. Tempo evakuácie sa zvyšuje každým dňom,“ povedal Synehubov vo videu na platforme Telegram zverejnenom v piatok.
11:25 Nórsko vyčlenilo 1,5 miliardy nórskych korún (približne 127,4-milióna eur) na pomoc pri príprave ukrajinskej energetickej infraštruktúry na zimu. Celkovú podporu energetickému odvetviu Ukrajiny tak Oslo zvyšuje na 3 miliardy korún. Ako informuje web Kyiv Independent, oznámilo to nórske ministerstvo zahraničných vecí.
„Pracujeme na poskytovaní väčšej podpory v energetickom sektore a tešíme sa, že počas jesene a zimy prinesieme našim ukrajinským priateľom viac dobrých správ," povedal šéf nórskej diplomacie Espen Barth Eide.
11:20 Južná Kórea považuje vyslanie severokórejských vojakov do Ruska za vážnu bezpečnostnú hrozbu pre medzinárodné spoločenstvo a na tento krok odpovie všetkými dostupnými prostriedkami. V piatok to vyhlásil úrad juhokórejského prezidenta. Juhokórejská tajná služba v piatok informovala, že Severná Kórea sa rozhodla podporiť Rusko v jeho ťažení proti Ukrajine veľkým počtom vojakov, pričom s ich nasadením sa už začalo.
Juhokórejský prezident Jun Sok-jol mal podľa vyhlásenia neplánovanú bezpečnostnú schôdzku s kľúčovými zástupcami spravodajských služieb, armády a orgánov národnej bezpečnosti, na ktorej prediskutovali zapojenie severokórejských vojakov do vojny na Ukrajine.
„Účastníci sa zhodli na tom, že aktuálna situácia, keď užšie vzťahy Ruska a Severnej Kórey prekročili vojenské dodávky a zašli až k skutočnému vysielaniu vojakov, predstavuje vážnu bezpečnostnú hrozbu nielen pre našu krajinu, ale aj pre medzinárodné spoločenstvo,“ píše sa vo vyhlásení.
Juhokórejská spravodajská služba v piatok informovala, že podľa jej zistení sa Pchjongjang nedávno rozhodol vyslať do vojny na Ukrajine štyri brigády v celkovom počte 12-tisíc vojakov vrátane špeciálnych zložiek.
11:16 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj považuje formálnu pozvánku na vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO) za jediný spôsob, ako môže Ukrajina prežiť inváziu ruských síl. Povedal to v rozhovore pre denník The Financial Times po summite Európskej rady v Bruseli.
Čítajte viac Zelenskyj: Iba pozvanie Ukrajiny do NATO môže ukončiť vojnu s Ruskom. Putin rozumie len sile
11:11 Americký exprezident a republikánsky kandidát v nadchádzajúcich prezidentských voľbách Donald Trump vo štvrtok obvinil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že prispel k začatiu vojny s Ruskom.
Čítajte viac Trump obvinil Zelenského, že prispel k začatiu vojny s Ruskom
10:25 Rusko testuje bojovú pripravenosť vojenskej jednotky vybavenej medzikontinentálnymi balistickými raketami Jars, ktoré sú schopné niesť jadrové hlavice. Cvičenia sa konajú v Tverskej oblasti severozápadne od Moskvy, uviedli v piatok ruské tlačové agentúry s odolaním na ministerstvo obrany.
Rakety Jars majú dosah až 11-tisíc kilometrov. Môžu byť rozmiestnené v silách alebo na mobilných odpaľovacích zariadeniach. Agentúra Interfax uviedla, že pri najnovšom teste by jednotka v Tverskej oblasti mala cvičiť presun rakiet Jars v teréne na vzdialenosť do 100 kilometrov pod maskovaním, ochranu pred vzdušným útokom a nepriateľskými sabotážnymi skupinami.
Rusko v tomto roku uskutočnilo sériu jadrových cvičení. Podľa bezpečnostných analytikov ide o signály pre Západ, aby sa výraznejšie nezapájal do vojny na Ukrajine.
Najnovšie ruské cvičenia sa konajú v týždni, keď NATO uskutočnilo svoje každoročné jadrové cvičenia a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predstavil tzv. víťazný plán. Jeho cieľom je posilniť pozíciu Ukrajiny dostatočne na to, aby sa skončila vojna s Ruskom.
Ruský prezident Vladimir Putin minulý mesiac povedal, že Moskva rozšírila svoj zoznam prípadov, ktoré by ju mohli prinútiť použiť jadrové zbrane, čím v podstate znížila hranicu pre ich použitie. Ukrajina obvinila Rusko z jadrového vydierania.
Ruská armáda v júli usporiadala dve kolá vojenských cvičení, ktorých súčasťou boli aj rakety Jars. Tento rok tiež uskutočnila tri série cvičení, aby otestovala prípravy na odpálenie taktických jadrových rakiet, ktoré majú kratší dolet ako medzikontinentálne strategické rakety.
Putin v priebehu viac ako dva a pol roka trvajúcej vojny opakovane pripomenul, že Rusko má najväčší jadrový arzenál na svete. Trval však na tom, že na dosiahnutie víťazstva na Ukrajine nemusí použiť jadrové zbrane.
Ruskí a bieloruskí vojaci začali druhú etapu manévrov, ktoré zahŕňajú cvičenia týkajúce sa použitia taktických jadrových zbraní.
10:22 Plán víťazstva ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského je kontroverzný a nepovažujem za dobrý nápad členstvo Kyjeva v Severoatlantickej aliancii (NATO), vyhlásil v piatok v Bruseli predseda vlády SR Robert Fico, informujú spravodajcovia TASR.
Čítajte viac Fico: Ukrajinský plán víťazstva je kontroverzný. Hovorím nie Kyjevu v NATO. Myslím si, že Zelenskyj to pochopil
10:20 Kanada plánuje poskytnúť Ukrajine balík vojenskej pomoci v hodnote 64,8 miliónov kanadských dolárov (43 miliónov eur). Obsahovať bude ručné zbrane, muníciu a ochranný výstroj, oznámil v piatok kanadský minister obrany Bill Blair.
Balík zahŕňa aj alokovanie finančných prostriedkov pre výcvik ukrajinských vojakov. Ide o súčasť vojenskej pomoci za 500 miliónov kanadských dolárov (333 miliónov eur) vyčlenených kanadským premiérom Justinom Trudeauom pre Ukrajinu ešte v júli.
„Dnes oznámená vojenská asistencia poskytuje Ukrajine dôležité zdroje potrebné na obranu pred ruskou agresiou. Kanada bude aj naďalej robiť všetko, čo je potrebné, aby jej pomohla dosiahnuť víťazstvo,“ uviedol šéf kanadskej diplomacie.
Z medzinárodného hľadiska je Kanada podľa Reuters jedným z najsilnejších podporovateľov Kyjeva. Ešte v septembri prisľúbila Ukrajine darovať viac než 80.000 nadbytočných rakiet vzduch-zem bez výbušnej hlavice a 1300 bojových hlavíc.
Od začiatku ruskej invázie Kanada vyčlenila na vojenskú pomoc pre napadnutú Ukrajinu 4,5 miliardy kanadských dolárov (tri miliardy eur).
9:23 Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán nesúhlasí s tvrdením generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie (NATO) Marka Rutteho, že Ukrajina by mala s Ruskom vyjednávať z pozície sily. Premiér o tom hovoril v piatok v pravidelnom rozhovore pre verejnoprávnu rozhlasovú stanicu Kossuth Rádió, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Podľa slov Orbána je totiž sila na strane Rusov. „Vety formulované v salónoch politikov znejú dobre, ale medzitým zomierajú tisíce (ľudí). Dobrým nápadom by bolo nebojovať, nech je mier, prímerie. Okrem nás (Maďarska) chcú vojnu všetky krajiny Európskej únie a oheň najviac rozdúchava Európska ľudová strana (EPP),“ dodal Orbán.
Ukrajina na čele s prezidentom Volodymyrom Zelenským by mala byť schopná začať rokovania s Ruskom z pozície sily. Vo štvrtok to v Bruseli vyhlásil Rutte, ktorý opätovne zdôraznil, že aliancia aj naďalej plne podporuje Ukrajinu, ktorá sa jedného dňa stane členom NATO.
Čítajte aj Väčšina lídrov EÚ podľa Zelenského podporuje plán víťazstva. Orbán: Plán je viac než desivý
9:01 Ukrajinské systémy protivzdušnej obrany zostrelili 80 zo 135 dronov, ktoré v noci na piatok vypustilo Rusko, oznámila ukrajinská armáda. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Vojenská správa Kyjeva podľa stanice BBC v piatok ráno uviedla, že ruské sily uskutočnili „jeden z najmasovejších útokov bezpilotných lietadiel na civilné obyvateľstvo a infraštruktúru Ukrajiny“. Všetky drony smerujúce na Kyjev boli zneškodnené.
Vo vyhlásení ukrajinského letectva sa uvádza, že 44 bezpilotných lietadiel sa stratilo – pravdepodobne spadli na ukrajinské územie po použití aktívnych prostriedkov elektronického boja.
Dva ďalšie drony vypustené Ruskom odleteli podľa ukrajinskej armády do Bieloruska a zvyšných desať dronov sa pred 08.00 h SELČ stále nachádzalo vo vzdušnom priestore strednej časti Ukrajiny.
8:44 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 530 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 675 800, uviedol v piatok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 13 tankov, 51 obrnených bojových vozidiel pechoty a 23 delostreleckých systémov.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 027 tankov, 18 053 obrnených bojových vozidiel pechoty a 19 533 delostreleckých systémov.
7:58 Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok uviedlo, že jednotky Moskvy obsadili dedinu Maksymilianivka zhruba desať kilometrov od kľúčového mesta Kurachove v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. TASR informuje podľa agentúry Reuters, ktorá pripomína, že správy z bojiska nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť.
Sektor Kurachove, západne od Ruskom obsadenej oblastnej metropoly Doneck, je jedným z ústredných bodov ruského postupu cez tento región. Rusko sa snaží obsadiť mesto Pokrovsk, logistický uzol, ktoré sa nachádza približne 50 kilometrov severne.
Generálny štáb ukrajinskej armády vo vyhlásení zverejnenom vo štvrtok neskoro večer uviedol, že ukrajinské sily na uplynulých 24 hodín odrazili 36 zo 45 útokov blízko mesta Kurachove, kým deväť stretov stále prebiehalo.
Populárny ukrajinský vojenský blog DeepState uviedol, že o kontrolu nad obcou Maksymilianivka sa stále bojuje. Zo správy blogu vyplýva, že odrazených bolo 35 z dovedna 45 ruských pokusov o postup v sektore Pokrovsk, cituje Reuters.
7:37 Rumunský vzdušný priestor narušil vo štvrtok večer malý lietajúci objekt, pravdepodobne dron. Spozorovali ho v župe Constanta, pričom Bukurešť dala v dôsledku incidentu príkaz na vzlietnutie štyrom stíhačkám. Oznámilo to rumunské ministerstvo obrany, informuje agentúra Reuters.
V Rumunsku, ktoré je členom EÚ aj NATO a s Ukrajinou zdieľa 650-kilometrovú hranicu, našli za ostatný rok a pol už viackrát úlomky ruských dronov. Moskva totiž, ako pripomína Reuters, dlhodobo útočí na neďaleké ukrajinské prístavy.
„Radarový signál naznačil, že pozemná hranica Rumunska bola prekročená približne o 18.00 h SELČ,“ uviedlo rumunské ministerstvo obrany s tým, že predpokladaný dron najskôr zaznamenali nad Čiernym morom, ako sa blíži k Rumunsku.
Rumunsko k nemu vyslalo svoje dve stíhačky F-16 a dve španielske F-18, ktoré do konca roka dohliadajú v tejto krajine na vzdušný priestor. Piloti stíhačiek však už dron nespozorovali.
Obyvatelia župy Constanta boli vyzvaní, aby sa ukryli do bezpečia. Dron sa podľa ministerstva mohol dostať maximálne do vzdialenosti 14 kilometrov do vnútrozemia v zmienenej župe. V piatok ráno budú do oblasti vyslané tímy vojakov, ktoré budú hľadať potenciálne miesto jeho havárie.
Začiatkom septembra narušili vzdušný priestor Rumunska aj Lotyšska ruské bezpilotné lietadlá, čo vyvolalo obavy z ďalšej eskalácie napätia v regióne.
6:40 Prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno povedal, že v rozhovore s americkým prezidentským kandidátom Donaldom Trumpom hovoril o potrebe vstupu Ukrajiny do NATO, pričom spomenul aj to, že sa Kyjev vzdal jadrových zbraní, uviedol server Ukrajinská pravda.
Nemecký denník Bild neskôr s odvolaním sa na nemenovaného ukrajinského predstaviteľa napísal, že Ukrajina má materiál a znalosti na vytvorenie jadrových zbraní: „Máme materiál, máme znalosti. Budeme potrebovať len niekoľko týždňov na vytvorenie prvej bomby,“ uviedol podľa Bildu tento činiteľ. Zelenskyj následne poprel, že by sa Ukrajina pripravovala na vytvorenie jadrových zbraní, informovala ďalej Ukrajinská pravda.
Snahu o vytvorenie jadrovej zbrane odmietlo aj ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí. "Oficiálne vyvraciame narážky nemenovaných zdrojov v publikácii Bild týkajúce sa údajných plánov Ukrajiny na vývoj zbraní hromadného ničenia. Ukrajina bola a zostáva lojálnym účastníkom Zmluvy o nešírení jadrových zbraní, ku ktorej sa pripojila v roku 1994, čím sa vzdala tretieho najväčšieho vojenského jadrového potenciálu na svete.
Ukrajina, ktorá najviac v histórii prispela k medzinárodnému mieru, bezpečnosti a nešíreniu jadrových zbraní, dnes čelí jadrovému vydieraniu zo strany teroristického štátu Rusko. Moskva nielenže vedie nezodpovednú a nebezpečnú rétoriku na tému zbraní hromadného ničenia, ale vytvára aj neprijateľné hrozby pre jadrové zariadenia na území Ukrajiny, pokračuje v nelegálnej okupácii Záporožskej jadrovej elektrárne a zvažuje možnosť úderov na prvky ukrajinského jadrového energetického systém. Vyzývame svetové spoločenstvo, aby zvýšilo tlak na Moskvu, aby zabránila realizácii svojich agresívnych plánov".
Ukrajinský prezident Zelenskyj však má plány na „nejadrový“ strategický odstrašovací balík zameraný na zabránenie a obmedzenie ruskej agresie. Hoci detaily „komplexného“ plánu sú tajné, prediskutovali sa s lídrami Spojených štátov, Spojeného kráľovstva, Francúzska, Talianska a Nemecka, napísal britský denník The Times.
Zelenskyj chce, aby balík bol dostatočný na ochranu jeho krajiny pred akoukoľvek vojenskou hrozbou. „Ukrajina navrhuje rozmiestniť na svojom území komplexný nejadrový strategický odstrašovací balík, ktorý bude postačovať na ochranu Ukrajiny pred akoukoľvek vojenskou hrozbou zo strany Ruska,“ uviedol o návrhu ukrajinského prezidenta The Times.
Podľa českého serveru idnes.cz balík nejadrového strategického odstrašenia znie síce krotko, ale nie je to tak. „Presný obsah tohto balíka nie je známy. Avšak na základe opatrnej analýzy súčasnej reality možno predpokladať, že Ukrajina chce strely s plochou dráhou letu alebo balistické rakety. Oboje spadá do kategórie zbraní stredného doletu s dostrelom asi 1 500 kilometrov, teda až za Ural. Majú byť prevenciou proti ruskej agresii a udržiavať Rusko v mantineloch,“ uviedol server. Ukrajina by tak mohla ohrozovať až sibírske mestá Čeljabinsk a Magnitogorsk, čo je oblasť, kam Rusi zo strategických dôvodov upratali zbrojársky priemysel.
„Ak to tak má byť, Ukrajina žiada o zbrane s dostrelom 1 500 kilometrov, hoci zatiaľ nedostala ani rakety s dostrelom okolo šesťsto kilometrov. Spojené štáty jej dokonca ani nepovolili používať plný dolet rakiet systému ATACSM, ktorý predstavuje tristo kilometrov. A Nemci stále odmietajú poslať svojich Taurusov s doletom päťsto kilometrov,“ uvádza idnes.cz. Takouto zbraňou je napríklad strela s plochou dráhou letu Tomahawk.
Na čo by strely stredného doletu Ukrajina potrebovala, naznačil Zelenskyj vo svojom pláne tým, že „agresor musí prísť o svoju vojnovú mašinériu“. Znamenalo by to, že Ukrajina by bola schopná zasiahnuť strategické ciele hlboko v ruskom tyle, čo by mu znížilo či znemožnilo schopnosť pokračovať v agresívnej vojne.