Dvaapolmiliónové Moldavsko si volilo hlavu štátu a súčasne hlasovalo v referende o európskej integrácii. Papierové predpodklady naznačovali, že s výsledkom by mohli byť v Kyjeve i Bruseli spokojní. Moskva však zápas o ovládnutie strategicky kľúčovej krajiny nevzdáva.
Od rozpadu Sovietskeho zväzu Moldavsko kolísalo medzi prozápadným a proruským kurzom. Moskva má navyše 1500 vojakov umiestnených v Podnestersku, regióne na ľavom brehu Dnestra, ktoré od krátkej ale krvavej vojny v roku 1992 ovládajú proruskí seperatisti.
Všetkým stranám ide o veľa. Rusko po spustení veľkej invázie na Ukrajine v roku 2022 si želá poddajnejšiu moldavskú vládu, pretože nezávislý Kišiňov je rozhodujúci pre schopnosť Ukrajiny brániť sa. Pre Ukrajinu je, naopak, životne dôležité, aby naďalej nemusela vynakladať značné zdroje na zabezpečenie svojej vyše 1200 kilometrov dlhej juhozápadnej hranice s Moldavskom, a aby cez ňu naďalej mohli prúdiť toky ľudí, tovaru a zásob.
Prieskumy signalizovali prevahu prozápadných voličov. Znovuzvolenie prezidentky Maie Sanduovej sa podľa agentúry CBS-AXA chystalo podporiť 36 percent opýtaných. Hlavnému z jej desiatich vyzývateľov, bývalému generálnemu prokurátorovi Alexandrovi Stoianoglovi, kandidátovi pruruskej socialistickej strany, mienil odovzdať hlas len zhruba každý desiaty volič. V minulosti sa však v Moldavsku preferencie namerané pred voľbami a reálne výsledky neraz značne rozchádzali.
Päťdesiatdvaročná Sanduová, o ktorej francúzsky prezident Emmanuel Macron povedal, že „jej krehká postava a plachý úsmev kontrastujú s jej odvahou a odhodlaním,“ podľa analytikov mala víťazstvo v prvom kole vopred isté. Vo finále o dva týždne však môže byť všetko otvorené.
Bývalá predstaviteľka Svetovej banky sa pred štyrmi rokmi stala hlavou štátu ako prvá žena v histórii Moldavska, keď voľbách porazila proruského vodcu socialistov Igora Dodona. Popularitu si získala protikorupčným a proeurópskym programom. V krajine, kde vysoká politika bola tradične záležitosťou mužov, z ktorých mnohí v nej hľadali predovšetkým osobný prospech a materiálne výhody, Sanduová zabodovala skromným životným štýlom. Aj ako prezidentka zostala žiť so svojou matkou v dvojizbovom byte a podľa majetkového priznania za roku 2023 mala na bankovom účte zostatok iba 600 eur.
Rok po nástupe do úradu jej prozápadná strana PAS získala väčšinu v parlamentných voľbách, čo prezidentke poskytlo páky potrebné na presadzovanie sľúbených reforiem. Nádeje, do nej vkladané, však v plnej miere nebola schopná naplniť. K vytúženej ekonomickej a politickej stabilite má najchudobnejšia krajina Európy stále ďaleko.
"Veľa sľubovala, ale geopolitická situácia bola pre ňu veľmi ťažká. Nedokázala splniť všetky sľuby,“ povedal pre denník Guardian západný diplomat pôsobiaci v Kišiňove.
Jej funkčné obdobie poznačila séria pohrôm, od pandémie, cez energetickú krízu až po vojnu na Ukrajine. Z vojnou postihnutej susednej krajiny do Moldavska prišiel milión utečencov, z nich stotisíc tam naďalej zotrváva.
Agrárna, na suroviny chudobná krajina sa ťažko vyrovnávala s hospodárskym tlakom Moskvy. Obchod s dlhoročným hlavným odberateľom moldavského vína a ovocia sa prakticky zastavil. Inflácia sa priblížila k štyridsiatim percentám. Navyše prepukla energetická kríza, keď Gazprom znížil dodávky plynu do krajiny o jednu tretinu a požadoval viac ako dvojnásobok predchádzajúcich sadzieb. Moldavsko, v minulosti plne závislé od dodávok z Ruska, napokon začalo plyn dovážať zo Západu.
Napriek všetkým problémom Sanduová stále zostáva najpopulárnejšou političkou krajiny. Podľa Valeria Pashu, šéfa think-tanku WatchDog.md, Moskva zjavne ráta s tým, že hoci do ovplyvňovania moldavských volieb investovala vyše sto miliónov eur, víťazstvu prozápadnej favoritky možno nedokáže zabrániť. „Pre Kremeľ prezidentské voľby nie sú prioritou; prioritou sú pre neho budúcoročné parlamentné voľby. Teraz si Rusko ako svoju úlohu vytýčilo, aby rozdiel medzi konkurentmi nebol príliš veľký,“ povedal politológ pre Ukrajinskú pravdu.
„Prezidentské voľby sú v matrici Kremľa porážkou len na jeden rok. Pretože budúci rok sa budú konať parlamentné voľby, v ktorých Kremeľ plánuje vyhrať. A keďže Moldavsko je podľa ústavy parlamentnou republikou, prezident nebude mať bez proeurópskej väčšiny v parlamente prakticky žiadne právomoci,“ odhaľuje zámery Moskvy Pasha.
Pozorovatelia usudzujú, že budúcnosť Moldavska dnes viac závisí od fialových než sivých lístkov, ktoré voliči vhadzujú do hlasovacích schránok. Sivé sú pre prezidentské voľby, fialové pre referendum.
„Kremeľ teraz očakáva, že Maia Sanduová vyhrá voľby – ale už na budúci rok sa zmení na chromú kačicu,“ hovorí Pasha. „Referendum je však hlasovaním s dôsledkami na desaťročia,“ upozorňuje.
Podobne to vidí aj západný diplomat v Kišiňove. „Ak referendum prejde, povedie to k ústavným zmenám, ktoré je v porovnaní s výsledkami volieb z dlhodobého hľadiska ťažšie zvrátiť,“ povedal pre Guardian.
Foto: SITA/AP, Aurel Obreja
Moldavsko je od roku 2022 kandidátskou krajinou EÚ a v júni tohto roku už začalo prístupové rokovania. Hoci do roku 2030, čo je optimistický odhad Sanduovej pre vstup Moldavska do únie, je ešte ďaleko, prezidentka referendum presadila ako poistku. Voliči mali odpovedať na otázku, či podporujú ústavné zmeny, ktoré umožnia krajine pripojiť sa k EÚ.
„Toto referendum má štatút ústavného, to znamená, že podľa moldavského práva bude jeho dôsledkom zmena textu ústavy. Zmení sa preambula ústavy, kde sa zakotví, že strategickým cieľom zahraničnej politiky Moldavska je vstup do EÚ, pribudne článok o postupe pri vstupe do EÚ atď.“ vysvetľuje Pasha.
Politický význam referenda podľa neho spočíva v tom, že by malo dať bodku za diskusiou, kam sa krajina uberá – na Západ alebo na Východ. Právny význam je taký, že ak jedného dňa nová vláda bude chcieť opustiť európsku integráciu a vstúpiť napríklad do Moskvou vedeného Euroázijského hospodárskeho spoločenstva, tak bez zmeny ústavy to spraviť nemôže.
Čítajte viac Zopakuje Ukrajina v Podnestersku kurskú operáciu? Expert zhodnotil aj snahy o štandardné vzťahy s Ruskom
Prieskumy dlhodobo ukazuovali, že väčšina Moldavčanov si želá vstup do EÚ. Odporcov, ktorých burcuje Moskva, je však tiež veľa.
Podmienkou právoplatnosti referenda je, aby sa na ňom zúčastnilo aspoň 33 percent oprávnených voličov. Na ich odradení od účasti na ústavnom zakotvení európskej integrácie intenzívne pracovala Moskvou financovaná propaganda. Ľudí strašila príkladom Ukrajiny, kde podľa nej otázka vstupu do EÚ spustila konflikt, ktorý neskôr vyústil do vojny.
„Kremeľ sa obáva demoralizácie svojej voličskej základne v Moldavsku. Preto teraz Rusko vrhlo všetky svoje sily na to, aby referendum neuspelo. Náš monitoring ruskej propagandy v Moldavsku to potvrdzuje: asi 70 percent úsilia smeruje proti referendu a iba 30 percent proti Maii Sanduovej,“ poznamenal šéf think-tanku WatchDog.md.
Čítajte viac Z moldavčiny je rumunčina. Ako to súvisí s Putinovou agresiou?