Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 971 dní
- Nechceme už žiadnych Ukrajincov, zaťal sa nemecký starosta. Príkazy zhora ignoruje
- Na návštevu Kyjeva prišiel americký minister obrany Lloyd Austin
- Vučič ďakuje Putinovi za dodávky plynu a sľubuje, že nikdy neuvalí na Rusko sankcie
- Austin pri návšteve Kyjeva oznámil ďalšiu vojenskú pomoc za 400 miliónov dolárov
- Video ako dôkaz: Severokórejskí vojaci fasujú ruské vybavenie, Moskva to prvýkrát priznala
- Brno pracuje na vesmírnej družici s kamerou, ktorá poslúži Ukrajine
- Úder spravodlivosti? Ruský pilot zodpovedný za vraždenie civilistov bol brutálne umlátený kladivom
23:57 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval v pondelok svojich vojakov, aby vydržali a zotrvali v ruskej Kurskej oblasti, kde ukrajinská armáda v auguste uskutočnila prekvapivý prienik.
V protiklade s tvrdeniami, že ruské jednotky Ukrajincov z Kurskej oblasti vytláčajú, Zelenskyj naopak vyhlásil, že predmostie je tam silné. „Držíme svoje územie a každému jednému vojakovi ďakujem za statočnosť,“ uviedol ukrajinský prezident v pravidelnom videoposolstve.
„Nesmieme zabudnúť, že kurská operácia slúži strategickému účelu. Vojna sa musí vrátiť do oblasti, v ktorej sa začala. To je prípad, keď sa na území agresora vytvorí nárazníková zóna,“ dodal Zelenskyj.
Po prekvapivom postupe ukrajinských vojakov preniesol Kyjev pozemnú vojnu na ruské územie po prvý raz od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.
Kurská operácia umožnila Ukrajine brať vojnových zajatcov a vymieňať ich za vlastných vojakov v ruskom zajatí, pripomenul Zelenskyj.
Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl zároveň v pondelok separátne informoval, že boje v ruskej Kurskej oblasti naďalej pokračujú. (dpa, tasr)
23:16 Na osem a pol roka väzenia odsúdili v pondelok v Moskve v neprítomnosti prominentného filmového producenta Alexandra Rodňanského, ktorého uznali za vinného zo šírenia nepravdivých informácií o ruskej armáde.
Alexandr Rodňanskij (ukrajinsky Olexandr Rodňanskyj) sa narodil v Kyjeve, no väčšinu svojej doterajšej filmovej kariéry strávil v Rusku, kde produkoval desiatky televíznych seriálov a filmov vrátane kriminálnej drámy Leviatan z roku 2014, ktorá bola nominovaná aj na Oscara. Ďalší film Nemilovaní (2017), ktorý produkoval, si odniesol Cenu poroty z Medzinárodného filmového festivalu (MFF) v Cannes.
Z Ruska odišiel 63-ročný Rodňanskij krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu z februára 2022, ktorú odvtedy ostro kritizuje v príspevkoch na sociálnych sieťach. Ruské ministerstvo spravodlivosti ho predvlani zaradilo na zoznam tzv. zahraničných agentov.
Moskovský súd ho v pondelok uznal za vinného z „vedomého šírenia nepravdivých informácií o ruských ozbrojených silách“.
Samotný Rodňanskij vyjadril na platforme Telegram ostrý nesúhlas s verdiktom, ktorý sa podľa neho týka jeho „protivojnových príspevkov“ na Instagrame. Dodal, že nijaký ruský súd mu nedokáže zabrániť v tom, aby „hovoril nahlas“ alebo robil to, čo celý svoj život, a síce produkoval filmy.
Ruské úrady spustili od začiatku invázie na Ukrajinu najrozsiahlejšie represie voči kritikom Kremľa od čias komunistického Sovietskeho zväzu. Ľuďom, ktorí kritizujú vojnu na Ukrajine, tam hrozia pokuty, väzenie, prepustenie zo zamestnania či zaradenie na zoznam zahraničných agentov, pričom tisíce už takýto osud postihol. (afp, tasr)
19:50 Nepozvanie lídrov Poľska a Ukrajiny na minulotýždňové rozhovory o pomoci pre Kyjev v Berlíne bolo chybou. V pondelok to uviedol hovorca poľského ministerstva zahraničných vecí Pawel Wronski.
Americký prezident Joe Biden, nemecký kancelár Olaf Scholz, britský premiér Keir Starmer a francúzsky prezident Emmanuel Macron rokovali v piatok v Berlíne o tom, ako ukončiť vojnu na Ukrajine, zatiaľ čo ruské sily postupujú ďalej na východ. Diskutovali taktiež o konflikte na Blízkom východe.
„Ak je témou pomoc Ukrajine, je jednoducho chybou, že sa na tomto stretnutí nezúčastnila ani Ukrajina, ani Poľsko,“ povedal Wronski. Pripomenul, že Poľsko je jednou z krajín, ktoré Kyjevu pomáhajú najviac, a spresnil, že 90 percent všetkých dodávok pre Ukrajinu ide práve cez poľské územie.
Biden pôvodne zvolal väčšie stretnutie vojenských podporovateľov Ukrajiny vrátane poľského prezidenta Andrzeja Dudu na americkej leteckej základni Ramstein v Nemecku. Tento summit však zrušili pre vyčíňanie hurikánu Milton v USA.
Nemecká vláda na žiadosť o vyjadrenie bezprostredne nereagovala. Vzťahy medzi Varšavou a Berlínom sa od decembrového nástupu proeurópskej koalície poľského premiéra Donalda Tuska k moci zlepšili, hoci Varšava kritizuje prístup Nemecka k migrácii a susedia sa rozchádzajú v otázke spoločného financovania obrany EÚ a posilnenia východnej hranice bloku. (reuters, tasr)
18:26 Nepozvanie lídrov Poľska a Ukrajiny na minulotýždňové rozhovory o pomoci pre Kyjev v Berlíne bolo chybou. V pondelok to uviedol hovorca poľského ministerstva zahraničných vecí Pawel Wronski, informuje TASR podľa agentúry Reuters.
Americký prezident Joe Biden, nemecký kancelár Olaf Scholz, britský premiér Keir Starmer a francúzsky prezident Emmanuel Macron rokovali v piatok v Berlíne o tom, ako ukončiť vojnu na Ukrajine, zatiaľ čo ruské sily postupujú ďalej na východ. Diskutovali taktiež o konflikte na Blízkom východe.
„Ak je témou pomoc Ukrajine, je jednoducho chybou, že sa na tomto stretnutí nezúčastnila ani Ukrajina, ani Poľsko,“ povedal Wronski. Pripomenul, že Poľsko je jednou z krajín, ktoré Kyjevu pomáhajú najviac, a spresnil, že 90 percent všetkých dodávok pre Ukrajinu ide práve cez poľské územie.
Biden pôvodne zvolal väčšie stretnutie vojenských podporovateľov Ukrajiny vrátane poľského prezidenta Andrzeja Dudu na americkej leteckej základni Ramstein v Nemecku. Tento summit však zrušili pre vyčíňanie hurikánu Milton v USA. Nemecká vláda na žiadosť o vyjadrenie bezprostredne nereagovala.
17:09 Dvoch ukrajinských civilistov zabil a ďalších 15 zranil útok, ktorý ruská armáda v pondelok ráno podnikla proti mestu Záporožie na juhovýchode Ukrajiny. Oznámil to gubernátor Záporožskej oblasti Ivan Fedorov, informuje web Kyiv Independent.
Najmenej traja zo zranených civilistov sú vo vážnom stave. Útok poškodil najmenej 30 budov v obytnej oblasti.
16:23 Záporožská jadrová elektráreň, ktorú po invázii na Ukrajinu obsadilo Rusko, má kvôli ruskému ostreľovaniu opäť problémy s napájaním elektrinou. Dnes o tom podľa portálu Ukrajinska pravda informoval ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko. Okupovaná elektráreň, ktorá patrí k najväčším jadrovým prevádzkam na svete, je odstavená, stále ale potrebuje energiu na prevádzku kľúčových systémov, akým je napríklad chladenie reaktorov.
„Kvôli nepriateľskému ostreľovaniu bolo znovu prerušené jedno z napájacích vedení,“ uviedol Haluščenko. Poznamenal, že len čo to bezpečnostná situácia dovolí, energetici sa pokúsia dodávky energie do elektrárne obnoviť.
Rusko a Ukrajina sa z ostreľovania elektrárne opakovane obviňujú. V apríli dokonca v areáli elektrárne explodoval dron, čo Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) označila za vážny incident s potenciálom ohroziť integritu ochranného systému reaktora.
16:10 Ruského pilota Dmitrija Golenkova, ktorý sa zúčastnil vojny Ruska proti Ukrajine, našli 20. októbra mŕtveho v meste Suponevo v Brjanskej oblasti, informovala ukrajinská vojenská rozviedka (HUR). Podieľal sa na barbarskom raketovom útoku na obchodné centrum v ukrajinskom meste Kremenčuk z júna 2022. Zabitých tam bolo najmenej 22 civilistov.
15:30 Prezident Spojených arabských emirátov (SAE) Muhammad bin Zájid Ál Nahján v pondelok ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi povedal, že je pripravený podporiť úsilie zamerané na dosiahnutie mieru na Ukrajine.
Prezident SAE je v Rusku od nedeľného večera. Putin ho prijal vo svojej rezidencii pri Moskve na neformálnej večeri, pričom dvojica sa podľa ruských médií zhovárala takmer do polnoci. V pondelok pokračovala v Kremli oficiálnymi rozhovormi.
„Pokračujeme v úsilí o sprostredkovanie (ďalšej) výmeny (vojnových) zajatcov,“ povedal Muhammad bin Zájid ruskému prezidentovi. „Ubezpečujem Vás, že v tomto smere budeme pracovať aj naďalej. Sme pripravení vynaložiť všetko úsilie na vyriešenie kríz a v záujme mieru, v záujme oboch strán,“ dodal.
14:43 pojené štáty poskytnú Ukrajine ďalší balík vojenskej pomoci v hodnote 400 miliónov dolárov. Oznámil to dnes počas návštevy Kyjeva americký minister obrany Lloyd Austin, píšu agentúry Reuters a Unian. Washington poskytne Ukrajine muníciu, obrnené vozidlá a protitankové zbrane.
Austin povedal, že Spojené štáty budú pokračovať v pomoci Kyjevu podľa bilaterálnej bezpečnostnej dohody, ktorú prezidenti Joe Biden a Volodymyr Zelenskyj podpísali tento rok v marci.
12:58 V radoch ruskej armády sa stále častejšie objavujú zmluvní vojaci starší ako štyridsaťpäť rokov. Pre portál Vjorstka to potvrdili ruskí úradníci aj vojaci na bojisku, podľa ktorých ide o závažný problém. Starším regrútom chýba vytrvalosť a sila a majú problém držať krok s mladšími spolubojovníkmi.
„Dobrovoľníci vo veku 45 rokov a viac teraz tvoria polovicu nových regrútov v Moskve,“ povedal nemenovaný zdroj z kancelárie starostu Moskvy. Priemerný vek regrútov sa podľa neho zvýšil zo 40 rokov na začiatku roka na približne 50 rokov.
Ruskí vojaci sa sťažujú, že „dedkov“, ako starších spolubojovníkov prezývajú, je medzi nimi stále viac. „Polovinu vojakov v našom sektore sú starí chlapi a Ukrajinci ich kosia,“ napísal pre Vjorstke vojak, ktorý slúži v ukrajinskej Charkovskej oblasti.
„Od začiatku leta náš pluk prišiel pri Časiv Jare asi o polovicu ľudí. Stále nám posielajú posily, ale polovica prichádzajúcich je staršia ako päťdesiat rokov, možno aj starší,“ opísal vojak bojujúci pri okupovanom Donecku.
Jeden z ruských dôstojníkov nasadených pri Chersone opísal situáciu ako „pochmúrnu“. „Asi štyridsiatim percentám je cez 50 rokov. Je to smutné, ale taká je realita, uviedol. Vojaci sa tiež sťažujú, že novo prichádzajúci majú zlú fyzičku. „Všetci majú zdravotné problémy. Bolia ich nohy, hlava a sú pomalí. Majú problém s nosením ťažkých batohov a kopaním zákopov,“ prezradil ďalší Rus.
12:40 Zostrojiť a vypustiť do vesmíru družicu nesúcu kameru s vysokým rozlíšením je cieľom misie Drak, na ktorej pracuje združenie brnianskych kozmických firiem Brno Space Cluster. Údaje z družice, ktorá by sa mala na obežnú dráhu dostať v roku 2026, majú slúžiť obrane i obnove Ukrajiny, povedali dnes zástupcovia firiem novinárom.
„Údaje z družice možno využiť ako na obranné účely, ak bude vojna ešte pokračovať, ale tiež na obnovu krajiny po skončení vojny. Na obežnej dráhe zostane satelit najmenej päť rokov,“ uviedol predseda Brno Space Cluster Petr Kapoun.
Družica vzniká za podpory Brna aj ministerstva dopravy, ktoré podpísalo memorandum s ukrajinskou štátnou vesmírnou agentúrou. „Na misii Drak najviac oceňujem to, že ide aktivitu vychádzajúcu priamo od firiem, teda zdola, nejde o projekt organizovaný štátom,“ uviedol minister Martin Kupka (ODS).
Aktivitu brnianskych vesmírnych firiem podporil tiež ukrajinský veľvyslanec Vasiľ Zvaryč. „Vojna sa vyvíja a len munícia a technika nestačia. Tento satelit dá Ukrajine nový technologický nástroj na obranu jej územnej celistvosti, civilných obyvateľov aj infraštruktúry,“ povedal novinárom.
Na financovaní projektu sa podieľajú štátne aj súkromné inštitúcie, dnes usporiadatelia spustia crowdfundingovú kampaň, do ktorej sa môže každý zapojiť. Na webe misie Drak môžu ľudia prispieť na vznik družice, kamery i jej umiestnenie na raketu. Cieľová suma kampane je 150 miliónov korún.
"Celkové náklady misie sa budú pohybovať v stovkách miliónov korún a rozhodne nebudú hradené iba z peňazí vybraných crowdfundingom. Cieľom je umožniť ľuďom, aby sa na misii mohli podieľať, nech sa už vyberie akákoľvek suma, misia Drak odštartuje, "doplnil Kapoun.
11:22 Ruská opozičná aktivistka Julija Navaľná vyhlásila, že sa jedného dňa vráti do Ruska a bude kandidovať za prezidentku, a to keď už terajší prezident Vladimir Putin nebude pri moci, uviedla v pondelok stanica BBC. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
11:14 Ukrajinská protivzdušná obrana v noci na pondelok zneškodnila na svojom území 59 zo 116 ruských dronov, oznámila armáda. Rusko pri útoku použilo aj balistickú raketu Iskander-M a dve riadené strely Ch-31P a Ch-35. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Protivzdušná obrana v aplikácii Telegram uviedla, že 45 dronov sa stratilo a pravdepodobne dopadli na ukrajinské územie. Desať dronov sa naďalej nachádza v ukrajinskom vzdušnom priestore.
Drony boli zostrelené nad Odeskou, Mykolajivskou, Chersonskou, Chmeľnyckou, Černihivskou, Čerkaskou, Sumskou, Kyjevskou, Kyvohradskou, Poltavskou, Žytomyrskou a Vinnyckou oblasťou. Ukrajinské sily dodali, že niekoľko dronov zasiahlo civilnú infraštruktúru, pričom neuviedli detaily.
10:53 Ukrajinské Centrum pre strategickú komunikáciu a informačnú bezpečnosť zverejnilo zábery vojakov z KĽDR, ako si preberajú ruské vojenské vybavenie. Dokazujú tak, že sa KĽDR začala plne vojensky angažovať vo vojne proti Ukrajine. Ruský generálmajor Vladimír Popov vôbec ako prvý ruský predstaviteľ potvrdil prítomnosť severokórejských vojakov na území Ruskej federácie.
10:16 Juhokórejské ministerstvo zahraničných vecí si v pondelok predvolalo ruského veľvyslanca v Soule Georgija Zinovieva, aby protestovalo proti údajnému vyslaniu tisícov severokórejských vojakov vrátane špeciálnych jednotiek na podporu Ruska vo vojne na Ukrajine.
Prvý námestník ministra zahraničných vecí Kim Hong-kchjun podľa tlačovej správy svojho rezortu vyjadril pri stretnutí so Zinovievom „vážne znepokojenie v súvislosti s nedávnym vyslaním severokórejských jednotiek do Ruska a dôrazne vyzval na okamžité siahnutie severokórejských síl a ukončenie súvisiacej spolupráce.“
Severná Kórea vyslala 1500 vojakov špeciálnych jednotiek na ruský Ďaleký východ, kde sa majú aklimatizovať a prejsť výcvikom na miestnych vojenských základniach. Pravdepodobne budú nasadení do bojov na Ukrajine, informovala minulý týždeň juhokórejská tajná služba.
10:15 Skupina 35 ukrajinských utečencov sa stala dôvodom kuriózneho sporu v Nemecku. Starosta malého bavorského mesta Bad Griesbach ich odmietol zaregistrovať na pobyt, aj keď mu to nariadil krajinský úrad. Z asi 9 750 obyvateľov je totiž už teraz zhruba 2 300 migrantov rôznych národností, a tak radnica tvrdí, že pre ďalších nemá miesto. Žiada, aby migrantov rozdeľovali spravodlivo a podelili sa o nich aj iné mestá.
9:12 Telegramový kanál RBK Ukrajina informuje aj o ruskom útoku na prístavnú infraštruktúru v Odeskej oblasti a na obytnú štvrť Záporožie, kde je podľa doterajších informácií jeden zranený.
V noci na pondelok ruská armáda na Kyjev zaútočila až desiatimi dronmi, uvádza Ukrajinska pravda. Ukrajinská armáda v reakcii na to ostreľovala ruské prihraničné regióny a podniká proti cieľom ďalej v Rusku dronové útoky. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že armáda nad štyrmi oblasťami zneškodnila 18 ukrajinských bezpilotných lietadiel. Vjačeslav Gladkov, gubernátor Belgorodskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou informoval, že ukrajinské sily ostreľovali mestá Belgorod a Šebekino a dedinu Novaja Tavolžanka. Jedna žena utrpela zranenia.
9:10 Na neohlásenú návštevu Kyjeva pricestoval americký minister obrany Lloyd Austin. „Som vo funkcii ministra obrany na Ukrajine po štvrtý raz, aby som dal najavo, že Spojené štáty a medzinárodné spoločenstvo naďalej stoja po jej boku,“ uviedol šéf Pentagonu na sociálnej sieti X po príchode vlakom do ukrajinskej metropoly.
Agentúra DPA píše, že Austina čaká rokovania s prezidentom Volodymyrom Zelenským alebo ministrom obrany Rustemom Umerovom.
9:05 Srbsko, ktoré je kandidátom na členstvo v Európskej únii, bude napriek tlaku Západu naďalej odmietať uvalenie sankcií voči Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu. Po nedeľňajšom telefonickom rozhovore s ruským vodcom Vladimirom Putinom to povedal srbský prezident Aleksandar Vučič.
8:25 Na návštevu Kyjeva v pondelok na vopred neohlásenú návštevu prišiel americký minister obrany Lloyd Austin. Chce krátko pred prezidentskými voľbami v Spojených štátoch vyjadriť Ukrajine podporu, píše agentúra Reuters. Kyjev a ďalšie miesta na Ukrajine sa v noci na pondelok znovu stali terčom ruských útokov.
Ide o štvrtú Austinovu návštevu Ukrajiny a podľa Reuters bude s ukrajinskými predstaviteľmi pravdepodobne podrobne preberať, ako Spojené štáty Kyjevu pomáhajú posilniť obranu v čase, keď ukrajinská armáda nezvláda zastaviť ruský postup na východe krajiny. Vzhľadom na americké voľby panuje ohľadom ďalšej vojenskej podpory zo strany Washingtonu neistota.
V noci na pondelok ruská armáda na Kyjev zaútočila až desiatimi dronmi, uvádza Ukrajinska pravda. Protivzdušná obrana všetkých zneškodnila, úlomky zostreleného bezpilotného lietadla však zasiahli strechu prízemného domčeka a na mieste vznikol požiar. Jeden muž utrpel ľahké zranenia.
V nedeľu večer ruská armáda zhodila niekoľko bômb na Charkov. Podľa polície zranenia utrpelo 12 ľudí a úrady v druhom najväčšom ukrajinskom meste podľa ruskojazyčného servisu BBC uviedli, že desať domov je poškodených a ďalšie dva úplne zničené.
Štyria ľudia utrpeli zranenia pri ruskom raketovom útoku na Kryvyj Rih v Dnepropetrovskej oblasti. Medzi zranenými je 12-ročné dievča. Šéf tohto regiónu v juhovýchodnej časti Ukrajiny Serhij Lysak uviedol, že škody sú na rôznych objektoch v meste, vrátane hotela, piatich viacpodlažných domov alebo banky. Poškodených je tiež viacero áut.
Ukrajina sa ruskej invázii bráni od predvlaňajšieho februára. Civilné straty na životoch aj materiálne škody po ruských útokoch hlásia prakticky denne.
8:20 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 680 230 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas nedele prišli Rusi o 1 710 vojakov, 24 tankov, 64 bojových obrnených vozidiel, 24 delostreleckých systémov a 47 vozidiel a autocisterien.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 071 tankov, 18 175 bojových obrnených vozidiel, 27 034 vozidiel a autocisterien, 19 589 delostreleckých systémov, 1 232 odpaľovacích raketových systémov, 979 systémov protivzdušnej obrany, 329 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 17 333 dronov, 2 624 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 479 kusov špeciálnej techniky.
6:15 Nedávne vyhlásenia administratívy amerického prezidenta Joea Bidena, že Washington je pripravený na jadrové rokovania s Ruskom, Čínou a Severnou Kóreou bez predbežných podmienok, sú „klamstvom“, povedal v pondelok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorého cituje tlačová agentúra Reuters.
„Výzva hovoriť o strategickej stabilite, o kontrole nad jadrovými zbraňami bez predbežných podmienok je klamstvo,“ uviedol Lavrov pre spravodajský portál „Argumenty i fakty“.
V liste adresovanom japonskej organizácii Nihon Hidankjo, občianskemu hnutiu tých, ktorí prežili atómovú bombu v Hirošime a Nagasaki, a ktoré tento rok získalo Nobelovu cenu za mier, Biely dom uviedol, že je „pripravený zapojiť sa do rokovaní s Ruskom, Čínou a KĽDR bez predbežných podmienok s cieľom znížiť jadrovú hrozbu“.
Podľa Lavrova toto vyhlásenie znamená, že Washington si vyhradzuje právo oficiálne vyhlásiť, že jeho cieľom je spôsobiť Rusku „strategickú porážku“ na bojisku.
Rusko označuje svoje kroky na Ukrajine za „špeciálnu vojenskú operáciu“, pričom obviňuje Washington a jeho partnerov z NATO z vedenia hybridnej vojny na Ukrajine. Kyjev a jeho západní spojenci tvrdia, že agresia Moskvy je „nevyprovokovaným imperialistickým pokusom o zabratie územia“.
Moskva nedávno uviedla, že dvaapolročná vojna vstupuje do svojej najnebezpečnejšej fázy, keďže ruské sily postupujú na východnej Ukrajine a USA uvažujú o tom, že Kyjevu umožnia zasiahnuť západnými raketami územia ležiace hlboko v Rusku.
Rusko v uplynulých týždňoch znížilo „prah“ pre použitie jadrových zbraní a varovalo Washington i jeho spojencov, že ich podpora Ukrajiny môže viesť k priamemu konfliktu s Moskvou, ktorý by sa mohol zmeniť na jadrový konflikt.
Lavrov v rozsiahlom rozhovore povedal, že Moskva sleduje americkú volebnú kampaň medzi demokratickou viceprezidentkou Kamalou Harrisovou a republikánskym exprezidentom Donaldom Trumpom.
„Sme pripravení spolupracovať s akoukoľvek administratívou, ktorú si nakoniec vyberie americký ľud, ale len vtedy, ak bude takýto rozhovor obojstranne úctivý a rovnocenný,“ povedal Lavrov.
5:50 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu vyhlásil, že vojenská spolupráca medzi Ruskom a Severnou Kóreou predstavuje novú eskaláciu agresívnej vojny Moskvy proti Ukrajine, uviedla agentúra DPA.
„Musíme reagovať a čeliť. Nesmieme dovoliť, aby sa zlo ďalej zväčšovalo,“ povedal Zelenskyj vo svojom večernom videoposolstve. „Ak bude svet teraz mlčať a my sa budeme stretávať so severokórejskými vojakmi na frontovej línii rovnako pravidelne, ako sa bránime proti bezpilotným lietadlám, nebude to prospešné pre nikoho na svete, a túto vojnu to len predĺži,“ dodal.
Moskva už niekoľko dní popiera správy z Južnej Kórey a Ukrajiny, ktoré sa tiež opierajú o satelitné snímky, o údajnom nasadení až 12 000 severokórejských vojakov v Rusku. Predstavitelia NATO ani USA však nepotvrdili, že Severná Kórea posiela vojakov na posilnenie Ruska.
Spolupráca medzi Ruskom a KĽDR zahŕňa nielen úzke vojenské väzby, ale aj vzájomnú pomoc v prípade vonkajších útokov.
Títo vojaci by mohli byť nasadení na obranu Kurskej oblasti, ktorú napadla Ukrajina. Od začiatku augusta tohto roka Kyjev obsadil v Kurskej oblasti už desiatky miest.
Zelenskyj označil túto spoluprácu za „škodlivé spojenectvo“ a „nebezpečnú kooperáciu“ medzi Ruskom a Severnou Kóreou. Podľa neho by sa úroveň nestability a hrozby mohla výrazne zvýšiť, ak by si Severná Kórea osvojila taktiku „modernej vojny“.
Ukrajinský líder zároveň vyzval spojencov Kyjeva, aby mali pripravenú reakciu, pretože ďalší štát, ktorý sa zapojí do vojny, bude predstavovať novú hrozbu. Ruský prezident Vladimir Putin doteraz využíval predovšetkým susedné Bielorusko ako nástupný priestor pre svoju vojnu.
Zelenskyj vyhlásil, že vojna sa musí skončiť „spravodlivo a čo najrýchlejšie“. Ukrajina sa už takmer 1000 dní s pomocou Západu bráni proti ruskej agresívnej vojne.