V referende voliči odpovedali na otázku, či sa súčasťou moldavskej ústavy má stať článok definujúci vstup do EÚ ako strategický cieľ. Proti sa vyslovilo 49,61 percenta voličov. Tábor odporcov orientácie krajiny na EÚ mal po istý čas počas sčítania hlasov navrch, situácia sa ale v závere, keď sa sčítavajú hlasy zo zahraničia, otočila v prospech prozápadného smerovania krajiny.
Referendum o európskej budúcnosti Moldavska bolo jedným z hlavných bodov politického programu prezidentky Sanduovej a ak by sa väčšina voličov vyslovila za „nie“, znamenalo by to pre ňu tvrdú ranu.
Počas sčítania hlasov Sanduová povedala, že „zločinecké skupiny, ktoré spolupracujú so zahraničnými silami odporujúcimi našim národným záujmom, zaútočili na našu krajinu desiatkami miliónov eur, klamstiev a propagandou a použili tie najhanebnejšie prostriedky, aby naši občania a náš národ udržali v neistote a nestabilite“. Existujú podľa nej jasné dôkazy o tom, že cieľom týchto zločineckých skupín bolo kúpiť 300-tisíc hlasov, čo je podvod nevídaného rozsahu," dodala s tým, že cieľom tejto akcie bolo podrývať demokraciu.
Moldavsko ukazuje, že chce európsku budúcnosť, vyhlásila v pondelok predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v reakcii na výsledky referenda a víťazstvo prozápadnej prezidentky Sanduovej v prvom kole prezidentských volieb. „Tvárou v tvár ruským hybridným taktikám Moldavsko ukazuje, že je nezávislé, silné a chce európsku budúcnosť,“ napísala von der Leyenová v príspevku na sociálnej sieti X.
Na výsledky reagovala aj predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová, ktorá zagratulovala Moldavsku k výsledkom hlasovania. „Výborne, Moldavská republika! Ďakujem za statočnosť,“ uviedla. „Európa je Moldavsko. Moldavsko je Európa,“ napísala Metsolová v rumunčine a dodala, že „naša budúcnosť bude písaná spoločne“.
Čítajte viac Moldavsko si vyberá: Európa, či Rusko? V strehu je Moskva, Kyjev i Brusel
V prezidentských voľbách Sanduovú podporilo asi 42 percent voličov. Jej súperom v druhom kole 3. novembra bude bývalý generálny prokurátor Alexander Stoianoglo zo Strany socialistov Moldavskej republiky označovanej za proruskú, ktorý získal okolo 26 percent hlasov. Celkovo kandidovalo jedenásť politikov.
Moldavsko opakovane obviňuje Rusko, že proti nemu vedie hybridnú vojnu, vmiešava sa do jeho volieb a vedie rozsiahle dezinformačné kampane v snahe zvrhnúť vládu a zmariť cestu krajiny do EÚ. Rusko vníma snahu o integráciu Moldavska do EÚ ako negatívny krok a zasahovanie Západu do svojej sféry vplyvu. Moskva ale zasahovanie do diania v Moldavsku popiera a vládu viní z „rusofóbie“.
Čítajte viac Stane sa krajina, ktorá dala svetu víno, raz členom EÚ?
Od nástupu Sanduovej k moci v decembri 2020 sa vzťahy Kišiňova s Moskvou zhoršili. Jej vláda odsúdila ruskú inváziu na Ukrajinu v roku 2022, obvinila Moskvu z plánovania zvrhnutia moldavského režimu a diverzifikovala dodávky energie po tom, ako Rusko znížilo dodávky plynu, píše Reuters.
Moldavsko, kde žije okolo 2,5 milióna obyvateľov, patrí k najchudobnejším štátom v Európe. Nezávislosť od Sovietskeho zväzu vyhlásilo v auguste 1991 a od začiatku nezávislosti musí riešiť otázku ruskojazyčnej a Moskvou podporovanej, avšak nikým neuznanej Podnesterskej republiky. Tá sa odtrhla od Moldavska na začiatku 90. rokov, keď tamojších separatistov aktívne podporili ruskí vojaci. Rusko v regióne udržiava vojenský zbor 1500 mužov, ktorý označuje za mierovú misiu.
Čítajte viac Zopakuje Ukrajina v Podnestersku kurskú operáciu? Expert zhodnotil aj snahy o štandardné vzťahy s Ruskom