Účty na sociálnych sieťach spojené s Gülenovým hnutím, ktoré okrem iného spravujú Gülenovi synovci, zverejnili informáciu o tom, že klerik zomrel v nedeľu v Pensylvánii na srdcovocievne problémy.
Represie voči priaznivcom teraz 83-ročného Gülena, ktorý žil vyše dvadsať rokov v exile v USA, začali v Turecku v roku 2013, keď bol súčasný prezident Erdogan premiérom. Dôvodom bol podľa opozície korupčný škandál, v ktorom figuroval aj Erdoganov syn. Režim potom pozatýkal desiatky policajtov, prokurátorov i sudcov, ktorí korupčnú kauzu vyšetrovali, a v roku 2014 bolo vyšetrovanie zastavené pre nedostatok dôkazov.
Čítajte viac Ankara si kladie podmienky. Od Švédska a Fínska žiada vydanie 33 „teroristov“ 
Čítajte viac Pre podozrenia z väzby na klerika Gülena vydali v Turecku zatykače na 1112 ľudí
Gülenovo hnutie Hizmet (Služba) bolo založené v 70. rokoch minulého storočia a prevádzkovalo okrem iného školy či nemocnice v Turecku aj v zahraničí. Pred čistkami z posledných rokov vlastnilo v Turecku aj niektoré médiá. Erdoganova vláda viní jeho priaznivcov zo sprisahania a snahy ju zvrhnúť, podľa mimovládnych organizácií však využíva obvinenia z väzieb na toto hnutie aj na odstránenie svojich kritikov, ktorí jeho členmi či priaznivcami nie sú.
Rozsiahle zatýkanie a čistky v štátnej správe začal Erdoganov režim po pokuse časti armády o puč v júli 2016, z ktorého vláda obvinila tiež Gülena, ktorý to odmietol. O miesto vtedy prišlo 130 000 štátnych zamestnancov, vrátane štyroch tisíc sudcov a prokurátorov, tisícky vojakov, ale napríklad aj mnoho učiteľov. Počas výnimočného stavu, ktorý trval až do júla 2018, vláda tiež uzavrela množstvo nezávislých médií.