Šesť Rusov sa nachádza v troch rôznych francúzskych mestách (Paríž, Metz a Caen). Úrady udelili všetkým povolenie na dočasný pobyt dovtedy, než sa rozhodne o ich žiadosti o poskytnutí azylu. „Francúzsko ich prichýlilo po mesiacoch dôsledného overovania ich príbehov niekoľkými mimovládnymi organizáciami," ozrejmil denník Le Figaro. Po dezercii utiekli z Ruska do susedného stredoázijského štátu, do Francúzska všetci šiesti pricestovali z Kazachstanu. „Prileteli do Paríža každý iným letom počas posledných mesiacov," informovala verejnoprávna rozhlasová stanica Radio France. Médiá to oznámili teraz po tom, čo sa ich redaktori mohli s ruskými dezertérmi porozprávať.
Keď sa 24. februára 2022 začala ruská invázia na Ukrajinu, Alexander slúžil v armáde na okupovanom Kryme (z bezpečnostných dôvodov jeho priezvisko agentúra AFP neuviedla, čo platí aj o väčšine ostatných). „Bol som v šoku, nechápal som, čo sa deje. Velitelia nám povedali, že to potrvá desať dní a potom sa to skončí." Boje sa však odohrávajú už 32 mesiacov. Alexander zostal v oblasti frontu šesť mesiacov. Tvrdí, že nebojoval – inštaloval vojenské komunikačné siete.
V lete 2022 Alexander získal priepustku domov a potom požiadal o odchod z armády. Rýchlo však pochopil, že nepochodí, pretože v septembri toho roku prezident Vladimir Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu. Ministerstvo obrany vzápätí povolalo do vojska 300-tisíc mužov. Alexander sa rozhodol emigrovať do Kazachstanu. Rovnako postupoval Andrej. Ten však na Ukrajinu nevkročil, pretože keď na jeseň 2022 dostal povolávací rozkaz, ponáhľal sa prejsť cez rusko-kazašské hranice. „Hneď som pochopil, že ma použijú ako potravu pre delá, lebo brali všetkých bez rozdielu. Boli sme ako dobytok," povedal pre Radio France.
Čítajte viac Dezertérov živiť nebudeme. Nemci chcú skresať sociálne dávky pre ukrajinských mužov
Iný Andrej, ktorý súhlasil so zverejnením svojho celého mena (volá sa Amonov), žil a pracoval v Jakutsku na Ďalekom východe. „Po desiatich odpracovaných rokoch si ho v septembri 2022 zavolal šéf stavebnej firmy, aby mu oznámil, že dostáva výpoveď a musí vstúpiť do armády," napísal denník Le Figaro. Na druhý deň ho s ďalšími mužmi posadili do lietadla. Premiestnili ich do vojenského výcvikového strediska. O päť dní sa však Amonovovi podarilo utiecť cez okno.
Ako radoví vojaci títo Rusi nemohli mať u seba cestovný pas, do zahraničia sa napriek tomu dostali. „Do Kazachstanu mohli vstúpiť bez pasu," objasnil denník Guardian. Súvisí to s tým, že táto republika podobne ako Arménsko a Bielorusko, ktoré majú nadštandardné vzťahy s Moskvou, uznávajú pri prechode hraníc aj ostatné ruské doklady totožnosti. Alexander zdôraznil, že ani v Kazachstane sa však ešte nemohol cítiť bezpečne. Objavili sa totiž informácie, že Rusko sa snaží dostať dezertérov do svojich rúk silou-mocou, aby ich postavilo pred súd. Alexander preto poznamenal, že v Kazachstane žil bez SIM karty v mobilnom telefóne a aj bez bankového účtu, aby ho nemohli vystopovať.
Čítajte viac Sociálne dávky namiesto práce. Ukrajincom v Nemecku sa nedarí zamestnať
Keby dezertérov v Rusku súdili, asi by sa ocitli na niekoľko rokov za mrežami. Po invázii na Ukrajinu došlo k sprísneniu legislatívy súvisiacej s útekom z armády, respektíve v prípadoch vyhýbania sa vojenskej povinnosti. Po novom môžu súdy poslať dezertéra do väzenia až na 15 rokov, pričom mu hrozí aj zhabanie majetku.
Mimochodom, všetci Rusi, ktorí sa nakoniec dostali do Francúzska, mali v Kazachstane šťastie. Táto krajina má totiž s Ruskom podpísanú dohodu o vydávaní hľadaných osôb. Server Challenge napísal, že ľudskoprávne organizácie odhadujú, že na kazašskom a arménskom území sa skrýva najmenej 500 ruských dezertérov. Bez ruského pasu by mohli prekročiť aj hranice s Bieloruskom, ale samozrejme, že tam by sa nikto z nich nevybral. Samozvaný bieloruský prezident Alexandr Lukašenko ako veľký spojenec Putina by sa totiž nepochybne postaral o to, aby v štáte plnom tajných agentov vypátrali každého dezertéra a odovzdali ho Moskve.