Moldavsko i Gruzínsko sú kandidátske krajiny Európskej únie. Obe postsovietske republiky sa zviezli na vlne obáv Bruselu, že Rusko sa pri napĺňaní svojich imperiálnych ambícií nezastaví na Ukrajine. Tam aj tam má Moskva svoje trójske kone. V Moldavsku je to Podnestersko, v Gruzínsku Južné Osetsko a Abcházsko. V týchto separatistických regiónoch majú Rusi svojich vojakov.
Kremeľ navyše v Kišiňove i Tbilisi podporuje miestne politické strany, ktoré to ťahá viac na Východ, než na Západ.
Do nedele sa zdalo, že proeurópske sily to budú mať v Moldavsku jednoduchšie než v Gruzínsku. V Kišiňove majú v rukách parlament i prezidentský post. V Tbilisi k nim patrí iba hlava štátu, kým zákonodarný zbor ovláda strana proruského oligarchu.
Čítajte viac Moldavsko si vyberá: Európa, či Rusko? V strehu je Moskva, Kyjev i Brusel
V Moldavsku, malej krajine vklinenej medzi Rumunskom a Ukrajinou, test európanstva nedopadol tak presvedčivo, ako naznačovali prieskumy i prognózy politológov. Proeurópska prezidentka Maia Sanduová síce vo voľbách získala vyše 42 percent hlasov, jej hlavný vyzývateľ, proruskými socialistami nominovaný Alexandr Stoianoglo, však s 26-percentnou podporou dosiahol podstatne lepší výsledok, než naznačovali predvolebné preferencie.
Foto: SITA/AP, Vadim Ghirda
Bývalý generálny prokurátor tak v prvú novembrovú nedeľu nepôjde do finále volieb ako úplný outsider. K víťazstvu mu môžu dopomôcť hlasy voličov ďalších proruských kandidátov, ktorí v prvom kole vypadli.
Rezervy prezidentky Sanduovej sú podľa odhadov analytikov menšie. Jej postavenie jasnej favoritky pred druhým kolom navyše podkopal nepresvedčivý výsledok v referende, ktoré sama iniciovala. Pritom pôvodný zámer bol presne opačný. Podľa experta na Moldavsko Iľju Barabanova prezidentka presadila referendum v nádeji, že tak zmobilizuje svojich proeurópskych priaznivcov. „Chcela ich pritiahnuť k volebným urnám, aj keď z výsledkov jej prvého funkčného obdobia, poznačeného pandémiou, energetickou krízou a vysokou infláciou, nie sú nadšení,“ poznamenal pre BBC.
Foto: SITA/AP, Aurel Obreja
Sanduová optimisticky predpovedá, že Moldavsko, ktoré tento rok odštartovalo s EÚ prístupové rokovania, by sa členom elitného klubu mohlo stať do roku 2030. Dovtedy je ale ešte ďaleko, a z pohľadu Bruselu kandidátsku krajinu nič nenútilo vypísať referendum už teraz. Západný diplomat pôsobiaci v Moldavsku pre denník Financial Times prezradil, že Kišiňov sa pre tento krok rozhodol bez konzultácie s EÚ. „Bol to hazard bez plánu B pre prípad neúspechu referenda,“ konštatoval.
Vypísanie referenda vzhľadom na politický kalendár v Moldavsku malo svoju logiku. Do júla budúceho roka krajinu čakajú parlamentné voľby, v ktorých Sanduovej proeurópska strana môže prísť o väčšinu. Ústavné zakotvenie vstupu do EÚ ako strategického cieľa, o čom sa rozhodovalo v referende, bude záväzné aj pre budúcu vládu. Aj keby v nej sedeli proruskí politici, bez zmeny ústavy nebude môcť presadiť zákony, ktoré sú v rozpore s proeurópskym kurzom krajiny.
Prieskumy dlhodobo predpovedali takmer dvojtretinovú podporu občanov pre vstup Moldavska do únie. Volebná noc však bola napokon nečakane dramatická. Priebežné výsledky dlhé hodiny ukazovali ich prehru, a to až o desať percentuálnych bodov. Až ráno, vďaka hlasom zo zahraničia, kde žije tretina Moldavčanov, sa skóre vyrovnalo, a napokon tesne preklopilo.
Biednym výsledkom 50,42 percenta za európsku integráciu Kišiňov podľa Barabanova vysiela neželaný signál, že stúpencov vstupu do EÚ je v Moldavsku len o pár tisíc viac ako odporcov. „Sotva to prispeje k zlepšeniu vzťahov medzi Kišiňovom a Bruselom a určite neurýchli začatý proces prístupových rokovaní,“ poznamenal analytik.
Nečakane nízka podpora európskej integrácie potešila Moskvu, ktorá podľa Kišiňova minula sto miliónov eur na kupovanie hlasov, cielené dezinformácie a kybernetické útoky pred hlasovaním v Moldavsku. Plánované povzbudenie proeurópskych síl v Gruzínsku tiež napokon vyznelo rozpačito. V Tbilisi pritom v nedeľu desaťtisíce proeurópskych demonštrantov mávali nielen gruzínskymi a európskymi vlajkami, ale aj moldavskými. A proeurópska prezidentka Salome Zurabišviliová vo svojom prejave vyslovila nádej, že Tbilisi vstúpi do EÚ v roku 2030 spolu s Kišiňovom.
Viacerí pozorovatelia označujú nadchádzajúce voľby v Gruzínsku za poslednú šancu, ako krajinu udržať na ceste do EÚ. Brusel začiatkom leta pozastavil prístupový proces tejto krajiny za prijímanie legislatívy v štýle ruského autoritatívneho režimu.
„Ruský prezident Vladimir Putin využíva Moldavsko ako názorný príklad pre svoje tvrdenie, že Západ je papierový tiger a Brusel nie je spoľahlivý spojenec,“ povedala pre portál Politico Ivana Stradnerová z washingtonskej Nadácie na obranu demokracií. Zjavný úspech ruskej hybridnej vojny sa podľa nej ukázal ako „znepokojujúce znamenie pre nadchádzajúce voľby v Gruzínsku – ďalšej kandidátskej krajine EÚ, kde sa Moskva snaží posilniť svoje pozície“.