Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 973 dní
- Fiala: Česko splní cieľ muničnej iniciatívy,potom chce kontinuálne pokračovať
- Varšava zatvára ruský konzulát v Poznani, Zacharovová sľubuje bolestnú odpoveď
- KĽDR sa zapojila do vojny. Je čas opäť hovoriť o nasadení vojakov NATO na Ukrajine, vyhlásila Litva
- Utečenci, mŕtvi na fronte, nízka pôrodnosť. Ukrajina prišla už o 10 miliónov ľudí
Čítajte viac 972. deň: Europoslanci dali zelenú masívnemu balíku pre Ukrajinu. Rusko je zúfalé, tvrdí Stubb
23:31 Severokórejskí vojaci, ktorí sú v súčasnosti na výcviku v Rusku, sa stanú legitímnymi vojenskými cieľmi, ak sa zapoja do bojov na Ukrajine. Na stredajšom brífingu to povedal hovorca americkej Národnej bezpečnostnej rady John Kirby.
USA podľa Kirbyho odhadujú, že v období od začiatku do polovice októbra sa na ruský Ďaleký východ presunulo najmenej 3-tisíc severokórejských vojakov. Prepravení boli loďou z prístavného mesta Wonsan do Vladivostoku, odkiaľ sa presunuli na viaceré miesta vo východnom Rusku, kde v súčasnosti absolvujú výcvik.
„Zatiaľ nevieme, či títo vojaci budú bojovať po boku ruskej armády, no ak sa tak udeje, stanú sa legitímnymi vojenskými cieľmi,“ povedal Kirby.
Oficiálni severokórejskí predstavitelia sa k údajnému vyslaniu vojakov do Ruska, o ktorom prvýkrát minulý týždeň informovala juhokórejská tajná služba, zatiaľ nevyjadrili. Moskva tieto správy takisto odmietla potvrdiť alebo vyvrátiť. Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharová v stredu novinárom odkázala, aby sa „spýtali Pchjongjangu“.
Južná Kórea tvrdí, že Pchjongjang plánuje do decembra vyslať do Ruska 10-tisíc vojakov. Nemecké ministerstvo zahraničných vecí na sociálnej sieti X v stredu oznámilo, že si v tejto súvislosti predvolalo severokórejského vyslanca. „Podpora ruskej útočnej vojny zo strany Severnej Kórey priamo ohrozuje bezpečnosť Nemecka a európsky mierový poriadok,“ uviedol rezort diplomacie. Rovnako reagovalo aj Rakúsko.
Ukrajina v stredu prostredníctvom stránky Chcem žiť, podporovanej ministerstvom obrany a vojenskou rozviedkou HUR, vyzvala severokórejských vojakov nachádzajúcich sa v Rusku, aby zložili zbrane a zachránili si životy.
„Nemali by ste nezmyselne umierať na cudzom území. Nemali by ste opakovať osud státisícov ruských vojakov, ktorí sa už nikdy nevrátia domov. Vzdajte sa! Ukrajina vás ukryje, nakŕmi a zahreje! Tisícky ruských vojakov sa rozhodli správne a teraz čakajú na koniec vojny v dobrých podmienkach: pohodlné kasárne, tri teplé jedlá denne, lekárska starostlivosť,“ uvádza sa v apeli. (afp, tasr)
22:57 Severokórejskí vojaci zatiaľ neboli nasadení na frontovú líniu na Ukrajine, v súčasnosti sa nachádzajú na ruskom Ďalekom východe. Uviedol to v stredu poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski.
Juhokórejská tajná služba tvrdí, že Severná Kórea poslala do Ruska asi 3-tisíc vojakov, ktorí tam absolvujú výcvik a následne ich pravdepodobne pošlú do bojov na Ukrajine. Podľa jej informácií by sa mal počet severokórejských vojakov v Rusku do decembra vyšplhať na 10-tisíc.
„Dúfam, že Južná Kórea z toho vyvodí závery a bude chcieť zvýšiť svoju pomoc Ukrajine,“ povedal Sikorski na tlačovej konferencii so svojím nórskym kolegom Espenom Barthom Eidem.
Informáciu, že sa na ukrajinskom fronte v súčasnosti nenachádzajú severokórejské jednotky, potvrdil s odvolaním na analýzu Pentagónu aj americký minister obrany Lloyd Austin, uviedol šéf nórskej diplomacie.
„Ak Rusko potrebuje požiadať o pomoc severokórejských vojakov, veľa to vypovedá o jeho stave,“ dodal nórsky minister zahraničných vecí. (pap, tasr)
21:50 Rozšírenie Európskej únie o ďalších členov bude patriť k hlavným bodom agendy Bruselu. V úvode cesty po šiestich krajinách západného Balkánu to v stredu v Albánsku prisľúbila predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová.
„Ubezpečujem vás, že rozšírenie zostane počas môjho ďalšieho mandátu najvyššou prioritou,“ povedala von der Leyenová na tlačovej konferencii s albánskym premiérom Edim Ramom. Ten zdôraznil, že neexistuje diskusia o tom, či je miesto Albánska v Európskej únii. „Budúcnosť našich detí sa musí formovať jedine v EÚ,“ vyhlásil.
Šéfka EK sa na svojej štvrtej návšteve regiónu vo štvrtok presunie do Severného Macedónska a Bosny. Zavíta tiež do Kosova, Čiernej Hory a Srbska.
Diskusie o rozšírení EÚ o štáty západného Balkánu trvajú už 20 rokov, pripomenula AFP. V prípade jednotlivých krajín sa situácia vyvíjala veľmi rozdielne – najďalej od členstva má Kosovo, ktoré stále neuznáva pätica krajín Únie, kým najväčší pokrok dosiahla Čierna Hora.
Počas tohto obdobia v niektorých krajinách klesla verejná podpora členstva v EÚ i politická vôľa realizovať reformy. Atmosféra sa zmenila po invázii Ruska na Ukrajinu v roku 2022, po ktorom tiež v Únii silneli snahy čeliť ruskému vplyvu na západnom Balkáne.
EÚ spustila v novembri 2023 plán podpory rastu pre západný Balkán, zahŕňajúci iniciatívu s objemom šiestich miliárd eur, ktorá má byť protiváhou ekonomickému vplyvu Číny a Ruska. Platby budú spojené s reformami, najmä zladením so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou EÚ. (afp, tasr)
21:18 Rusko je zapojené do rozsiahlych vplyvových operácií namierených voči Fínsku a ďalším európskym krajinám, uviedla fínska ministerka vnútra Lulu Ranneová v reakcii na podozrivé sabotáže a narúšanie poriadku v severskej krajine.
NATO a západné spravodajské služby vrátanej fínskej varovali, že Rusko je zodpovedné za rastúci počet nepriateľských aktivít v euroatlantickej oblasti. Ide napríklad o opakované kybernetické útoky či podpaľačstvo s napojením na Moskvu, čo však Rusko popiera.
„Okrem iného zaznamenávame aj narušenia, sabotáže, rôzne typy škôd či organizovanú migráciu. Vo všeobecnosti to vyvoláva pocit neistoty,“ povedala Ranneová novinárom. Podľa jej slov vyšetrovanie mnohých prípadov stále prebieha.
„Na základe civilných i vojenských informácií však máme jasné indikácie, ktoré ukazujú na Rusko,“ povedala a zdôraznila, že napojenie je najviditeľnejšie pri zásahoch do GPS, ktoré Fínsko zaznamenalo vo svojej námornej a leteckej doprave. „V súčasnosti je Rusko hlavným subjektom, ktorý proti nám vedie rozsiahle vplyvové operácie,“ povedala.
Fínska bezpečnostná a spravodajská služba Supo uvádza, že pri niektorých podozrivých prípadoch môže ísť len o vandalizmus. Moskva je čoraz agresívnejšia a nebezpečnejšia vo svojich útokoch, no ani „Rusko nie je všemocný aktér, ako sa často rado prezentuje. Nie je schopné všetkého, z čoho je v súčasnosti obviňované“, dodala služba.
Fínska štátna energetická spoločnosť Fortum ešte začiatkom októbra informovala, že vo Fínsku i Švédsku denne zaznamenáva kybernetické útoky a v niektorých prípadoch aj narušenie satelitného pripojenia. V okolí jej prevádzok tiež spozorovali drony a podozrivé osoby.
Terčom útokov bola aj finančná skupina Nordea. Fínsky Národný vyšetrovací úrad v piatok preto začal vyšetrovanie kybernetických útokov zameraných aj na finančný sektor. „Útoky viedli k dočasnému spomaleniu alebo nedostupnosti online služieb,“ ozrejmila Nordea. (tasr, reuters)
16:50 Členské štáty EÚ dnes formálne schválili poskytnutie pôžičky Ukrajine vo výške až 35 miliárd eur. Splátky majú byť hradené z výnosov zo zmrazeného ruského majetku. O ukončení takzvaného písomného postupu informovalo na sociálnej sieti X maďarské predsedníctvo v Rade EÚ.
„Po úspešnom uzavretí písomnej procedúry dnes Rada EÚ prijala balík finančnej pomoci Ukrajine, vrátane mimoriadneho úveru na makrofinančnú pomoc (MFA) vo výške až 35 miliárd eur a mechanizmu úverovej spolupráce, ktorý podporí Ukrajinu pri splácaní pôžičiek až 45 miliárd eur poskytnutých EÚ a partnerov z G7,“ uviedol úrad. uviedlo maďarské predsedníctvo.
16:10 Nemecké vojenské lietadlá zamerané na vyhľadávanie ponoriek budú dohliadať na severný Atlantický oceán zo základne v Škótsku. Vyplýva to z nového obranného paktu, ktorý uzavrelo Nemecko s Britániou v stredu v Londýne pre rastúcu hrozbu zo strany Ruska. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.
Predstavitelia oboch krajín uvádzajú, že ide o prvý takýto obranný pakt uzavretý medzi dvomi členmi NATO s cieľom posilniť európsku bezpečnosť proti rastúcej ruskej agresii. Dohoda zároveň prichádza v čase, keď sa vojna na Ukrajine zintenzívňuje a Kyjev i jeho spojenci sa obávajú výsledku novembrových prezidentských volieb v USA.
„V nebezpečnejšom svete sú spojenci našou strategickou silou a my musíme spoločne urobiť viac,“ ozrejmil britský minister obrany John Healey na tlačovej konferencii s nemeckým rezortným partnerom Borisom Pistoriusom v Londýne.
Podľa dohody podpísanej ministrami by mali nemecké lietadlá zamerané na protiponorkový boj „pravidelne“ lietať zo škótskej vojenskej základne a hliadkovať v severnom Atlantickom oceáne. Spojenci budú užšie spolupracovať aj pri ochrane dôležitých podmorských káblov v Severnom mori.
Nemecko a Británia tiež uvádzajú, že budú spolupracovať na vývoji zbraní dlhého doletu, ktoré sa dostanú ďalej ako britské rakety typu Storm Shadow.
15:45 Rusko a Irán čoskoro podpíšu dohodu o strategickom partnerstve, povedal ruský prezident Vladimir Putin k dnešnej schôdzke so svojím iránskym náprotivkom Masúdom Pezeškjánom na summite rozvíjajúcich sa ekonomík BRICS v Kazani. Informovala o tom agentúra TASS.
Irán vystupuje ako spojenec Moskvy v ruskej agresii proti Ukrajine. Ruským vojskám okrem iného dodal drony Šáhid, používané na útoky na Ukrajinu. Rusko na oplátku začalo podľa médií Iránu poskytovať moderné systémy protivzdušnej obrany a pripustilo, že s Teheránom spolupracuje aj „v tých najcitlivejších oblastiach“.
„Čoskoro budeme môcť dosiahnuté výsledky upevniť novou veľkou medzinárodnou zmluvou o komplexnom strategickom partnerstve medzi Ruskom a Iránom,“ povedal Putin s tým, že s Pezeškjánom chce rokovať tiež o situácii na Blízkom východe, v Sýrii a v Zakaukazsku.
15:35 Spojené štáty majú dôkazy, že severokórejskí vojaci sú v Rusku. Uviedol to v stredu americký minister obrany Lloyd Austin, informuje TASR na základe správ agentúry DPA a televízie CNN.
„Čo presne robia, sa ešte uvidí… Ak sú spolubojovníkmi, ak je ich zámerom zúčastniť sa na tejto vojne v mene Ruska, je to veľmi, veľmi vážny problém,“ povedal Austin novinárom počas cesty do Ríma. Dodal, že by to malo ďalekosiahle dôsledky.
Washington podľa jeho slov zatiaľ nevie, čo dostane Severná Kórea od Ruska za pomoc.
15:30 Nemecká prokuratúra v stredu oznámila, že obvinila ruského občana z vraždy dvoch ukrajinských vojakov, ktorí sa v Bavorsku zotavovali zo zranení utŕžených v boji.
Ukrajinských vojakov našli v apríli s vážnymi bodnými ranami pred nákupným centrom v bavorskom meste Murnau am Staffelsee. Jeden z nich, 36-ročný, zomrel priamo na mieste, druhý, 23-ročný, zraneniam podľahol v nemocnici. Krátko na to zadržala polícia v súvislosti s ich vraždou 57-ročného Rusa, ktorý je odvtedy vo väzbe v Mníchove.
Zadržaný Rus má podľa vyjadrenia prokuratúry výrazne nacionalistické názory a plne podporuje vojnu, ktorú na Ukrajine vedie jeho vlasť. Zmienených dvoch Ukrajincov údajne už predtým zbežne poznal a vedel, že sú vojakmi.
Podľa prokuratúry všetci traja spolu popíjali, keď sa medzi nimi strhla hádka o situácii na Ukrajine. Rus mal pocit, že sa dotkli „jeho národnej hrdosti“, a následne sa podľa prokuratúry rozhodol, že oboch už značne podnapitých Ukrajincov zabije, pričom zo svojho neďalekého bytu si na tento čin priniesol nôž.
Ukrajinci sa v Nemecku zotavovali zo zranení, ktoré utrpeli vo vojne z Ruskom.
14:53 Lotyšská Národná rada pre elektronické masmédiá prikázala obmedziť prístup k 17 ruským online zdrojom, ktoré informujú o svetových udalostiach v súlade s naratívom Kremľa alebo zverejňujú inú ruskú propagandu. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje pobaltský spravodajský portál Delfi.
Krok Lotyšska nasleduje po tom, ako Moldavsko krátko pred prvým kolom prezidentských volieb a referendom o ústavnom zakotvení cesty krajiny do Európskej únie zablokovalo prístup k siedmim webovým stránkam vrátane ruskej agentúry RIA Novosti a webovej stránky takzvanej „vlády“ Krymu.
14:07 Výcvik s dronmi a ďalšou technikou v Rusku absolvuje už 3-tisíc severokórejských vojakov pred nasadením na bojiská proti Ukrajine. Podľa poslancov juhokórejského parlamentu to povedal šéf spravodajskej služby Južnej Kórey. Ďalších 1 500 severokórejských vojakov sa totiž pripojilo k 1 500, ktorí do Ruska prišli začiatkom októbra.
Juhokórejská spravodajská služba odhaduje, že KĽDR plánuje do decembra poskytnúť Rusku celkovo 10-tisíc vojakov. Podľa spravodajskej služby ruskí inštruktori oceňujú morálku a fyzickú silu severokórejských vojakov, ale myslia si, že utrpia veľké straty, pretože im chýba pochopenie moderného vedenia vojny.
14:00 Ruský prezident Vladimir Putin v stredu na úvod oficiálneho otvorenia summitu BRICS vyhlásil, že v súčasnosti prebieha „dynamický a nezvratný“ proces utvárania multipolárneho svetového poriadku. Táto skupina rozvíjajúcich sa ekonomík podľa neho posilňuje svoju autoritu v medzinárodných záležitostiach.
Čítajte viac Putin v Kazani: Nezvratná éra multipolárneho sveta sa začala, do BRICS sa hrnú desiatky krajín
13:20 Prvú dodávku francúzskych stíhačiek Mirage 2000–5 Ukrajine budú tvoriť tri stroje a Paríž ich plánuje Kyjevu dodať v prvom kvartáli budúceho roka. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje denník La Tribune. Dovtedy sa musí ukončiť výcvik pilotov a technikov. Stíhačky majú byť vyzbrojené strelami s plochou dráhou letu SCALP/Storm Shadow a francúzskymi riadenými bombami AASM. Rezort obrany Francúzska však správy médií nekomentoval.
Čítajte aj Ukrajinské nebo má nových predátorov: Francúzske stroje sú špecializované na jednu vec
12:39 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pripravuje ďalší plán. Podľa BBC poveril úrady, aby vypracovali návrhy takzvaného interného akčného plánu, ktorý by krajine pomohol prežiť vo vojnových podmienkach. Táto iniciatíva nie je alternatívou k víťaznému plánu ukrajinského prezidenta.
Hovoríme o dokumente, ktorý sa bude odvolávať na interné rozhodnutia v mnohých oblastiach – vojenský priemysel, obrana, ekonomika, sociálna politika a množstvo iných oblastí, informuje BBC.
„Prezident už vydal rozkaz ohľadom vývoja tohto plánu. Cieľom je urobiť všetko pre zachovanie jednoty a dosiahnutie výsledkov v rôznych oblastiach rozvoja krajiny,“ povedal zdroj zo Zelenského tímu.
Finálna podoba plánu by mala byť predstavená do konca tohto roka. Zelenskyj medzitým čaká na oficiálnu reakciu medzinárodnej komunity na svoj päťbodový plán víťazstva, ktorý najprv predstavil politickým činiteľom USA a európskych krajín, potom ho zverejnil v ukrajinskom parlamente.
Čítajte aj Zelenskyj odhaľuje plán víťazstva, má päť bodov a tri tajné dodatky. Kremeľ reaguje
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po predstavení svojho plánu víťazstva pracuje ešte na takzvanom vnútornom akčnom pláne. Ten stanovuje, aké kroky musí vykonať sama Ukrajina, aby zabezpečila svoje prežitie vojny s Ruskom a umožnila implementáciu tohto plánu. Nejde teda o alternatívu pre prípad, keby víťazný plán nevyšiel. O detailoch procesu ukrajinskú redakciu BBC informovali vládne zdroje.
12:10 Viac ako tri desiatky krajín vyjadrili želanie pripojiť sa ku skupine rozvíjajúcich sa ekonomík BRICS, vyhlásil dnes ruský prezident Vladimir Putin na summite organizácie v Kazani. Uviedol, že skupina pri vrcholnom stretnutí bude rokovať o svojom rozšírení, ktoré by sa však nemalo prejaviť v znížení efektivity zoskupenia.
„Nepochybne by nebolo správne ignorovať bezprecedentný záujem krajín globálneho Juhu a Východu o posilnenie kontaktov s BRICS. Pritom je nevyhnutné zachovať rovnováhu a nepripustiť zníženie efektivity BRICS,“ povedal Putin podľa ruskej štátnej agentúry TASS na úvod dnešného rokovania.
Medzivládna organizácia BRICS je považovaná za konkurenta skupiny ekonomicky vyspelých krajín G7. Združuje Brazíliu, Rusko, Indiu, Čínu, Juhoafrickú republiku a od tohto roku ďalšie krajiny, vrátane Iránu či Spojených arabských emirátov. Summit v Kazani komentátori vykladajú ako dôkaz zlyhania snahy Západu o izoláciu Ruska, ktoré na Putinov rozkaz vo februári 2022 rozpútalo vojnu proti Ukrajine, pokladanú za najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny.
Čítajte aj Turecko požiadalo o vstup do BRICS. O jeho osude sa rozhodne v Rusku
11:40 Správy, že tisíce severokórejských vojakov sa môžu čoskoro pripojiť k ruským okupantom, aby bojovali proti Ukrajine, oživujú otázky o vyslaní západných jednotiek do krajiny, aby pomohli obrancom Kyjeva, píše Politico.
Čítajte viac KĽDR sa zapojila do vojny, je čas opäť hovoriť o nasadení vojakov NATO na Ukrajine, vyhlásila Litva
10:49 Prioritou navrhnutej šéfky úniovej diplomacie Kaji Kallasovej bude posilnenie bezpečnosti a obrany Európskej únie. Chce sa ale tiež zaoberať naliehavými globálnymi problémami, ako je ruská vojna proti Ukrajine. Bývalá estónska premiérka to napísala v odpovediach na otázky europoslancov. Všetkých navrhnutých členov Európskej komisie, okrem jej šéfky Ursuly von der Leyenovej, teraz čakajú verejné vypočutia pred jednotlivými výbormi EP, ktoré budú prebiehať od 4. novembra. Kallasová, ktorá má byť zároveň výkonnou podpredsedníčkou EK, pred europoslancov predstúpi až posledný deň, v utorok 12. novembra.
„V násilnom, nestabilnom a nebezpečnom svete, kde sú demokracia, právny štát a ľudské práva neustále ohrozené, musí hrať Európska únia mimoriadne dôležitú úlohu bojovníka za tieto hodnoty a ochranca medzinárodného poriadku,“ napísala Kallasová v odpovediach, ktoré majú celkovo 21 stránok. „Naše priority na najbližších päť rokov budú definovať namiesto Európy vo svete na najbližších päť desaťročí,“ dodala.
Za svoje priority označila „riešenie naliehavých globálnych problémov: vojny Ruska proti Ukrajine a posilnenie bezpečnosti a obrany EÚ“. „To, ako reagujeme na ruskú nelegálnu útočnú vojnu na Ukrajine, hovorí svetu, kto sme a aké hodnoty zastávame. Okrem toho, že je to morálne správne, som tiež presvedčená, že vďaka podpore Ukrajiny – politickej, ekonomickej, vojenskej – Tak dlho, ako to bude potrebné, aby vyhrala túto vojnu, sa EÚ môže stať skutočne dôveryhodnou na globálnej scéne s oveľa strategickejšou, asertívnejšou, jednotnejšou a na ľudské práva zameranou zahraničnou politikou,“ dodala.
Zásadná je podľa Kallasovej tiež podpora obnovy Ukrajiny zo strany EÚ. Kľúčové je to aj pre budúce členstvo krajiny v terajšej dvadsaťsedmičke, napísala europoslancom. „Súčasťou tohto procesu je zabezpečenie spravodlivosti pre každú obeť spáchaných vojnových zločinov, aj to, aby Rusko zaplatilo za škody, ktoré spôsobilo,“ doplnila.
9:45 Posmrtné memoáre ruského opozičného politika Alexeja Navaľného, v ktorých opisuje svoj život vrátane pobytu v ruskom väzení, boli na celom svete zverejnené v utorok. Knihu s názvom Patriot začal Navaľnyj písať ešte v roku 2020 po tom, čo bol otrávený novičokom.
Čítajte viac Zomriem vo väzení, napísal Navaľnyj v knihe. Odhaľuje, prečo sa vrátil do Ruska
9:19 Ukrajinské letectvo v stredu uviedlo, že tamojšia protivzdušná obrana zostrelila počas noci dovedna 57 dronov vyslaných Ruskom nad 12 oblasťami po celej krajine. TASR informuje podľa agentúry Reuters.
Letectvo spresnilo, že Rusko na Ukrajinu počas noci na stredu útočilo celkovo 81 bezpilotnými lietadlami a na juhoukrajinskú Odeskú oblasť vystrelilo raketu.
Ruské jednotky medzitým podľa Reuters informovali, že zneškodnili v noci na stredu dovedna 14 ukrajinských dronov a bezpilotných člnov.
8:17 Generálny tajomník OSN António Guterres pricestoval do Kazane na summit rozvíjajúcich sa ekonomík BRICS, kde sa má vo štvrtok stretnúť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Oznámili to tlačové agentúry. Guterres má s Putinom na prvom stretnutí od apríla 2022 rokovať o situácii na Ukrajine, ktorá tretím rokom čelí ruskej agresii, a o vývoji na Blízkom východe.
V Kazani sa od utorka koná trojdňový summit medzivládnej organizácie BRICS, ktorá je považovaná za konkurenta skupiny ekonomicky vyspelých krajín G7. BRICS združuje Brazíliu, Rusko, Indiu, Čínu, Juhoafrickú republiku a od tohto roku ďalšie krajiny, vrátane Iránu či Spojených arabských emirátov. Do Kazane podľa médií dorazili lídri desiatok krajín, čo podľa komentátorov svedčí o neúspechu západných snáh o izoláciu Ruska.
Na okraji summitu sa majú stretnúť indický premiér Naréndra Módí a čínsky prezident Si Ťin-pching, čo by predstavovalo prvú bilaterálnu schôdzku po piatich rokoch, poznamenala agentúra AFP.
7:48 Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski v utorok uviedol, že nariaďuje zatvorenie jedného z troch ruských konzulátov v krajine. Dôvodom sú sabotážne činy, ktoré podľa neho sponzorovala Moskva.
Čítajte viac Varšava zatvára ruský konzulát v Poznani, dôvodom sú sabotážne aktivity. Zacharovová prisľúbila bolestnú odpoveď
7:40 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 683 040 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas utorka prišli Rusi o 1 460 vojakov, deväť tankov, 30 bojových obrnených vozidiel, 51 delostreleckých systémov a 106 vozidiel a autocisterien.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 088 tankov, 18 229 bojových obrnených vozidiel, 27 217 vozidiel a autocisterien, 19 674 delostreleckých systémov, 1 234 odpaľovacích raketových systémov, 981 systémov protivzdušnej obrany, 329 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 17 489 dronov, 2 625 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 509 kusov špeciálnej techniky.
7:20 Česko podľa premiéra Petra Fialu (ODS) naplní do konca roka cieľ dodať vo svojej iniciatíve Ukrajine 500 000 kusov veľkorážovej munície. Dodávky by potom mali pokračovať kontinuálne, povedal Fiala v rozhovore s ČTK. Vyslovil sa za ďalšiu vojenskú podporu Ruskom napadnutej krajiny, ktorá musí zahŕňať aj pomoc s energiami cez tohtoročnú zimu, pretože Rusko útočí úplne zámerne na energetickú infraštruktúru.
Čítajte viac Fiala: Česko splní cieľ muničnej iniciatívy, potom chce kontinuálne pokračovať
5:55 Počet obyvateľov Ukrajiny sa od začiatku rozsiahlej ruskej invázie v roku 2022 znížil o desať miliónov, teda asi o štvrtinu. Podľa agentúry Reuters to v utorok uviedla predstaviteľka OSN Florence Bauerová, podľa ktorej je za úbytkom populácie útek utečencov z vlasti pred bojmi, prudko klesajúca pôrodnosť a vojnové úmrtia.
Čítajte viac Utečenci, mŕtvi na fronte, nízka pôrodnosť. Ukrajina prišla už o 10 miliónov ľudí