Horná komora britského parlamentu má 785 nevolených členov, čím je druhá najväčšia na celom svete. Najpočetnejšie je jednokomorové Všečínske zhromaždenie ľudových zástupcov (až 2980 mandátov). Labouristi avizovali zmenu vo svojom volebnom manifeste, voľby v júli tohto roku jednoznačne vyhrali, takže zámer môžu pohodlne presadiť.
„V našom parlamente by nemali byť miesta, ktoré zákony vyhradia pre tých, čo sa narodili do určitých rodín," zdôraznil podľa agentúry AP vplyvný labouristický poslanec Nick Thomas-Symonds. Dodal, že reforma prichádza oneskorene, ale konečne uzrie svetlo sveta. „Druhá komora je nedemokratická," podčiarkol podľa stanice BBC labouristický premiér Keir Stermer. Naopak, konzervatívcov, ktorí nepretržite vládli od mája 2010 do leta tohto roku, možná zmena nezaujímala.
Čítajte viac Premiér avizuje „veľký chirurgický zákrok“: Britské zdravotníctvo potrebuje reformu, inak zomrie
Reforma sa predovšetkým dotkne aristokratov so zdedenými titulmi z radov Konzervatívnej strany. „Iba štyria z nich v Snemovni lordov sú labouristi, konzervatívcov je 45," upozornil server Conversation. Všetci ostatní sú politicky nezaradení. Zaujímavosťou je, že dovedna medzi 92 šľachticmi, ktorý titul zdedili, sa nenachádza ani jedna žena. (V Spojenom kráľovstve má dedičné šľachtické tituly dokopy 814 žijúcich ľudí, členmi Snemovne lordov je z nich zmienených 92 osôb.)
Aristokrati v hornej komore parlamentu nedostávajú plat, štát im poskytuje iba príspevok na pokrytie denných výdavkov. Nefunguje to automaticky, o peniaze treba požiadať. Denne to vychádza na 361 libier, čo je v prepočte 434 eur. Napríklad v období od apríla 2019 do marca 2020 to stálo štátnu kasu 17,7 milióna libier.
„Na každého lorda, ktorý požiadal o finančný príspevok, to vychádzalo v priemere viac ako 30-tisíc libier," poznamenala na svojej webovej stránke mimovládna Spoločnosť pre volebnú reformu, ktorá dlhodobo robí kampaň za zrušenie Snemovne lordov. Aktuálnu zmenu z dielne labouristov považuje za prvý dôležitý krok, po ktorom by malo nasledovať vytvorenie novej podoby parlamentu. Tento názor zastávajú aj labouristi, ktorí sa prikláňajú k vzniku menej početnej novej hornej komory s tým, že jej členov by výlučne vyberali občania vo voľbách.
Čítajte aj Starmer rozdrvil konzervatívcov. Čo urobí ako britský premiér s Putinom?
Kým Snemovni obcí (dolnej komore) patrí hlavné slovo pri prerokúvaní návrhov zákonov a ich schvaľovaní, naopak, postavenie Snemovne lordov je obmedzené. Kontroluje síce činnosť vlády a môže predkladať pripomienky k chystanej legislatíve, ale tu sa viac-menej vplyv jej členov, ktorí sú všetci nevolení, končí. Lordi nemôžu zablokovať zákony, ktorých obsah sa nachádza v programovom vyhlásení vlády. Podobne to platí aj pri iných dôležitých právnych normách (zvlášť čo sa týka finančných záležitostí), ktorých prijatie môžu jedine oddialiť, ale nemajú právo zabrániť tomu, aby nadobudli platnosť.
Čítajte viac Expert: Voľby? Labouristi vyhrajú, Farage narazil na Putina a Briti si myslia, že všetko je hrozné
Labouristi do dolnej komory parlamentu predložili návrh zákona týkajúci sa aristokratov s dedičnými titulmi pred šiestimi týždňami, druhé čítanie sa uskutočnilo v polovici tohto mesiaca. Rozhodujúce hlasovanie sa očakáva v najbližších dňoch. Výsledok je vopred jasný s prihliadnutím na skutočnosť, že labouristi majú v Dolnej snemovni až 403 zo 650 kresiel.
Starmerova politická strana v podstate pokračuje v tom, čo robil niekdajší labouristický premiér Tony Blair. Pred štvrťstoročím sa mu podarilo výrazne znížiť v hornej komore parlamentu počet aristokratov s dedičnými titulmi, niekoľko desiatok ich však v Snemovni lordov zostalo, čo sa po novom stane minulosťou.
Čítajte viac Britskí konzervatívci obnovia vojenskú službu. Sunak: Mladých naučí životu. Labouristi hovoria o zúfalstve