V blízkosti rusko-ukrajinského frontu sa síce nenachádzajú tisíce vojakov diktátora Kim Čong-una, ale zrejme je len otázka času, kedy sa tam objavia. Upozorňuje na to juhokórejská aj ukrajinská rozviedka, rovnaké signály vysielajú americké spravodajské služby. V Moskve i v Pchjongjangu tento scenár nepopreli, viac-menej tvrdia, že ide o nepodložené informácie.
Na sociálnych sieťach sa šíria amatérske videonahrávky, ktoré dokazujú, že severokórejskí vojaci už sú na ruskom území, ale nateraz tisíce kilometrov vzdialení od frontu. Ide o zábery z Ďalekého východu. Na jednom videozázname je vidieť, ako dostávajú vojenské vybavenie, na inom postávajú v areáli kasární.
Keď sa zástupcovia médií najnovšie pýtali hovorkyne rezortu ruskej diplomacie na príslušníkov Kimovej armády, v odpovedi sa vykrúcala. Zahmlievala. „Opýtajte sa v Pchjongjangu, aby vám upresnili, kde sa nachádzajú severokórejské ozbrojené sily," citovala Mariu Zacharovovú agentúra RIA-Novosti. V Soule sú nemenej znepokojení z rusko-severokórejskej vojenskej spolupráce podobne ako v Kyjeve, hovorkyňa to však označila za zbytočnú obavu: „Táto spolupráca nie je nijako namierená proti juhokórejským záujmom."
Severná Kórea prelomila mlčanie súvisiace s vážnym podozrením, že svojich vojakov posiela do Ruska, ale nič informačne cenné neuviedla. Jej stály predstaviteľ pri OSN Ča Sun-nam nebol konkrétny. „Čo sa týka takzvanej vojenskej spolupráce s Ruskom, naša delegácia nepovažuje za potrebné komentovať také neopodstatnené šumy," citovala ho agentúra Yonhap. Pripomeňme, že lož je pracovná metóda Kimovho režimu, takže dozvedieť sa pravdu od severokórejského diplomata nemohol nikto očakávať. Jeho reakcia prišla po tom, čo na pôde OSN ukrajinský veľvyslanec Serhij Kislicy vyhlásil, že Pchjongjang plánuje vyslať do Ruska 11-tisíc vojakov.
Médiá v Soule napísali, že podľa juhokórejskej rozviedky Moskva zaplatí Pchjongjangu mesačne 2-tisíc amerických dolárov za každého vojaka. Keby ich bolo okolo 10-tisíc, ako sa nazdávajú viaceré tajné služby, vychádzalo by to každý mesiac na 20 miliónov dolárov. Pre severokórejského diktátora Kim Čong-una, ktorého režim sa dlhodobo nachádza v medzinárodnej izolácie, má tvrdá valuta obrovskú hodnotu. Určite to nebude jediná protihodnota od ruského prezidenta Vladimira Putina, Kim si nepochybne vypýtal aj hospodársku podporu alebo pomoc pri vývoji vojenských technológií.
Dvere do Ruska sa severokórejským vojakom otvorili v júni tohto roku, keď Putin podpísal s Kimom dohodu o vojenskej spolupráci. Denník Wall Street Journal tvrdí, že text obsahuje tajný bod, ktorý umožňuje nasadiť na ruskom území (prípadne na okupovanom ukrajinskom teritóriu) tisíce príslušníkov severokórejských ozbrojených síl.
Putin by bol asi veľmi rád, keby mu vojensky pomohol aj samozvaný bieloruský prezident Alexandr Lukašenko. S najväčšou pravdepodobnosťou však zostane len pri tom, čo sa udialo vo februári 2022, keď Rusi vtrhli na Ukrajinu. Lukašenko im vtedy umožnil zaútočiť aj z bieloruského územia. Priame zapojenie svojej krajiny do Putinovej vojny si určite neželá. Jeho režim by sa zrejme ocitol úplne medzinárodne izolovaný, nehovoriac o riziku nepokojov medzi obyvateľmi. Hasiť Putinove problémy má o to menší záujem, že už v januári budúceho roku sa v Bielorusku uskutočnia prezidentské voľby (samozrejme, že Lukašenko nepripustí svoju prehru, no mohol by čeliť silným demonštráciám, keby poslal svojich mužov bojovať proti Ukrajincom).
Čítajte aj Majú sa Kim Čong-un a Putin naozaj radi? A vyšle KĽDR na Ukrajinu viac vojakov? Odpovedá expert na Severnú Kóreu
Mimochodom, kým Ukrajinci sa pripravujú na to, že budú čeliť už aj Severokórejčanom, naopak, Lukašenko je presvedčený o opaku. „Putin nikdy nebude súhlasiť s tým, aby niekoho presvedčil, aby sa ozbrojené sily ktorejkoľvek krajiny zapojili do konfliktu na Ukrajine, najmä nie v prvej línii, ako sa hovorí v armáde," povedal podľa agentúry BELTA. Lukašenko pokračoval, že keby k tomu naozaj prišlo, jednoznačne by to viedlo k eskalácii. Zopakoval však, že tomu neverí: „Hovorím za Putina. Poznám jeho charakter. Rusko má dosť obyvateľov, aby viedlo vojenské operácie.“
Kimove posily proti Ukrajincom by mohli zmeniť postoj Soulu k dodávkam zbraní. Južná Kórea sa pridržiava svojej tradície, že ich nepredáva krajinám, ktoré vedú vojnu. A to bez ohľadu na to, či zaútočili alebo sa bránia agresorovi. „Južná Kórea má napríklad milióny delostreleckých granátov, ktoré potrebuje ukrajinská armáda," ozrejmila agentúra Bloomberg to, čo by Kyjevu mohla priniesť možná zmena politiky Soulu.
Čítajte aj V rámci ruskej armády vzniká prápor vojakov z KĽDR. Niekoľko z nich už dezertovalo
Server Defense Express spresnil, že Južná Kórea vlastní až 3,4 milióna delostreleckých granátov kalibru 105 mm (tento typ munície Ukrajinci nasadzujú do bojov). Veľká časť zásob týchto granátov pochádza ešte z obdobia studenej vojny, doviezli ich tam kedysi Američania. Ukrajinský vojenský analytik Denys Popovič poznamenal, že z juhokórejského arzenálu by sa Kyjevu hodili aj iné veci vojenskej techniky. „Soul má desiatky tankov T-80," citovala ho UNIAN. Tento typ bol hlavný bojový tank sovietskej výroby. Dosahuje vyššiu rýchlosť v porovnaní s inými tankmi a dokáže odpaľovať aj protitankové raketové strely. Ukrajinci majú tieto tanky vo výzbroji, čiže by sa nemuseli učiť ovládať ich, keby im Južná Kórea vyšla v ústrety. Popovič doplnil, že Soul by mohol poskytnúť Kyjevu aj časť zo svojich moderných tankov. Prvoradý význam by však asi spočíval v dodávke delostreleckých granátov.
Čo sa týka počtu severokórejských vojakov, v Kyjeve odhadujú, že by ich malo byť približne 12-tisíc. Vyhlásil to šéf rozviedky Kirill Budanov, podľa ktorého sú medzi nimi aj príslušníci elitných oddielov určených pre špeciálne operácie. Existuje veľká pravdepodobnosť, že Kimovi muži vo vojenskej uniforme by mohli zasiahnuť v Kurskej oblasti, kam úspešne prenikli ukrajinskí vojaci a naďalej kontrolujú zhruba tisíc štvorcových kilometrov územia. Respektíve by časť Severokórejčanov možno strážila hranice s Ukrajinou, aby sa nezopakovala podobná blamáž Rusov ako v Kurskej oblasti. Ruským generálom by tento scenár umožnil nasadiť vojakov, ktorí sú v pohraničí, na front.
O ďalšej možnosti sa zmienil niekdajší riaditeľ ukrajinskej rozviedky Nikolaj Malomuž. Nazdáva sa, že severokórejskí elitní vojaci by sa po boku Rusov mohli pokúšať o prelomenie obrany Ukrajincov na určitých bodoch frontu., no je to podľa neho aj tak otázne. „Masové nasadenie takého kontingentu, akými sú severokórejské špeciálne sily, buď nebude vôbec alebo bude obmedzené pod krytím niektorých ruských oddielov," poznamenal pre televízny kanál Kyjev24. Nateraz teda prichádza asi skôr do úvahy zapojenie Kimových vojakov v teréne Kurskej oblasti a v iných pohraničných oblastiach.