Maďarské povstanie sa začalo 23. októbra 1956 v Budapešti demonštráciou 200 000 ľudí žiadajúcich okrem iného slobodné voľby, oslobodenie politických väzňov, odstránenie cenzúry či odchod Sovietskej armády, ktorá bola v krajine od konca druhej svetovej vojny. Povstanie sa skončilo krviprelievaním, keď v noci na 4. novembra 1956 šestnásť divízií Sovietskej armády zaútočilo na maďarskú metropolu s využitím tankov i delostrelectva; podľa dostupných údajov zomrelo najmenej 2 700 Maďarov a 722 sovietskych vojakov.
„Máme sa podvoliť cudzej veľmoci, tentoraz z Bruselu, alebo jej máme klásť odpor? To je vážne rozhodnutie, ktoré Maďarsko čaká. Navrhujem, aby naša odpoveď bola rovnako jasná a jednoznačná ako v roku 1956,“ vyhlásil Orbán pred tisíckami ľudí v jednom z budapeštianskych parkov. Agentúra AFP, ktorá ho citovala, označila premiérove slová za nový výpad proti Európskej únii.
Orbán obvinil lídrov EÚ, že chcú donútiť Maďarsko k zapojeniu sa do vojny na Ukrajine, vnútiť mu migrantov, odobrať maďarské deti a odovzdať ich rodovým aktivistom, jeho zvrhnúť a nastoliť v krajine bábkový režim. „Nedovolíme premeniť Maďarsko na bábkový štát, vo vazala Bruselu,“ vyhlásil podľa agentúry MTI.
Tvrdil tiež, že EÚ plánuje po budúcom víťazstve rozmiestniť ukrajinských vojakov v Maďarsku. „My Maďari by sme jedného dňa po prebudení zistili, že slovanskí vojaci z východu sú zase na území Maďarska. To nechceme, ale tlak z Bruselu silnie každým dňom,“ vyhlásil podľa agentúry AP.
Orbán nepredložil žiadne dôkazy, ktoré podporili jeho tvrdenia. Brusel doteraz verejne nereagoval, poznamenala AP a pripomenula, že EÚ zadržala Budapešti vyplatenie miliárd eur finančnej podpory pre porušovanie zásad právneho štátu, zatiaľ čo Maďarsko pravidelne skúša blokovať a odďaľovať pomoc únie Ukrajine a zbližuje sa s Moskvou.
Agentúra Reuters zase pripomenula silné väzby „nacionalistov Orbána“ na Rusko aj škandál, ktorý pred mesiacom vyvolal Orbánov spolupracovník a menovec Balázs Orbán, ktorý kritizoval ukrajinský boj proti ruskej agresii a naznačil, že Maďarsko by sa sovietskej invázii nebránilo. Orbán, ktorý v roku 1989 získal popularitu, keď žiadal odchod sovietskych vojsk, označil „dvojznačné“ slová svojho spolupracovníka za chybu, zatiaľ čo líder maďarskej opozície ich odsúdil ako „zradu“.
Mediálne zdatný politický nováčik Péter Magyar (43), ktorý predtým spolupracoval s Orbánovou vládou, dokáže prilákať davy na mítingy svojej novej politickej strany Rešpekt a sloboda (TISZA), na ktorých obviňuje vládu z korupcie a zneužívania propagandistickej mašinérie. Vláda obvinenia odmieta, ale Magyar podľa komentátorov úspešne využíva frustrácie voličov z Orbána, ktorý sa v posledných mesiacoch potýka s ekonomickými problémami.
Magyar v stredu v Budapešti kráčal na čele sprievodu tisícov svojich prívržencov, ktorý viedol miestami spojenými s povstaním roku 1956. V prejave potom s odvolaním sa na vyjadrenie Balásza Orbána povedal, že vo vládnucej strane Fidesz sú takí, čo by odovzdali krajinu nepriateľovi bez jediného výstrelu. Premiéra Orbána obvinil, že „ponižuje maďarskú ústavnosť každým svojím činom“ a zaviedol v krajine „feudálnu spoločnosť“. Povedal, že Maďarsko patrí historicky na Západ, a kritizoval prístup Orbánovej vlády k Rusku aj vládne pôžičky od Číny, uviedol server Telex.hu.
Podľa prieskumu budapeštianskeho analytického strediska 21 Research Center, ktorého výsledky v stredu zverejnil list Partizan, má TISZA podporu 42 percent voličov rozhodnutých ísť k voľbám, zatiaľ čo Fidesz zaostáva so 40 percentami. Pri projekcii do celej populácie Fidesz stále vedie s podporou 29 percent voličov pred Magyarovou stranou s 26 percentami. Tenčiaci sa náskok vládnej strany ukázali dva predchádzajúce prieskumy, napísal Reuters.
Magyarova strana vie zúročiť široko rozšírený pocit zmaru, ktorý u mnohých Maďarov vyvolávajú ostatné opozičné strany, ktoré nedokázali Orbánovi vytvoriť vážnejšie ťažkosti za jeho 14 rokov pri vláde, poznamenal Reuters. Ďalšie parlamentné voľby sa v Maďarsku majú konať v roku 2026.
Magyar v dnešnom prejave tiež sľúbil, že v prípade víťazstva svojej strany „dá späť dokopy“ Visegrádskú skupinu (V4), do ktorej okrem Maďarska patrí tiež Česko, Slovensko a Poľsko. Akcieschopnosť V4 oslabili najmä rozdielne postoje členských krajín k ruskej invázii na Ukrajinu. Magyar tiež plánuje pristúpiť k Úradu európskeho verejného žalobcu (EPPO) a „vrátiť domov“ miliardy eur, ktoré Maďarsku blokuje EÚ pre porušovanie zásad vlády práva, napísal portál Telex.hu.