Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 974 dní
- Kde by mohli udrieť severokórejskí vojaci a koľko peňazí Putin za nich zaplatí Kimovi? A dočkajú sa Ukrajinci zbraní od Soulu?
- Lukašenko považuje zapojenie vojakov KĽDR do bojov na Ukrajine za nezmysel. Viedlo by to k eskalácii, tvrdí
- Poľský a juhokórejský prezidenti odsúdili vyslanie vojakov KĽDR do Ruska
- Rusko popravilo štyroch ukrajinských vojnových zajatcov, tvrdí ukrajinská prokuratúra
- Ukrajinský veľvyslanec vyzval Slovensko, aby zostalo na správnej strane dejín
- Slovensko odovzdalo Ukrajine 18 sanitiek
- Žiga: Záujmom Slovenska je mierová, nezávislá a demokratická Ukrajina
- Šéf OSN vyzval v ruskej Kazani na spravodlivý mier na Ukrajine
- Moskva navýši vojenský rozpočet o takmer 30 percent
21:57 Nemecký kancelár Olaf Scholz vo štvrtok odmietol žiadosť Ukrajiny o okamžitý vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO). Reagoval tak na „víťazný plán“ ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
„Je dôležité si uvedomiť, že krajina vo vojne sa nemôže stať členom NATO… Každý to vie, v tejto téme nie sú žiadne nezhody,“ povedal Scholz pre verejnoprávnu televíziu ZDF.
Spolkový kancelár uviedol, že v prípade NATO je „pozvanie zvyčajne pomerne rýchlo spojené s členstvom“. Dodal, že členovia Aliancie „opísali perspektívu“ členstva Ukrajiny na vlaňajšom summite vo Vilniuse i tohtoročnom vo Washingtone. „Myslím si však, že okrem toho momentálne nie je potrebné žiadne nové rozhodnutie,“ skonštatoval.
Zelenskyj nedávno predstavil svoj víťazný plán, ktorého súčasťou je to, aby Ukrajina dostala okamžitú pozvánku do Severoatlantickej aliancie. Vyzval tiež na zrušenie obmedzení týkajúcich sa používania zbraní dlhého doletu, ktoré spojenci dodali Ukrajine. Žiadna z týchto požiadaviek sa zatiaľ nestretla s jednomyseľnou podporou spojencov.
Scholz v rozhovore zdôraznil, že konflikt na Ukrajine nesmie prerásť do priamej vojny medzi Ruskom a NATO. Zopakoval tiež, že nesúhlasí s dodaním rakiet dlhého doletu Taurus na Ukrajinu, o ktoré Kyjev dlhodobo žiada. (afp, tasr)
21:25 Rusko je pripravené zvážiť všetky možnosti ukončenia vojny na Ukrajine, musia však zohľadňovať realitu na bojisku. Vyhlásil to vo štvrtok ruský prezident Vladimir Putin. „Sme pripravení preskúmať všetky návrhy na mierové rokovania, ktoré vychádzajú z reálnej situácie v teréne. Nebudeme akceptovať nič iné,“ povedal Putin.
Ruský prezident minulý týždeň obvinil Ukrajinu z neochoty rokovať. Zopakoval, že Rusko je pripravené rokovať s Ukrajinou na základe dohôd z Istanbulu, ktoré parafoval aj vedúci vtedajšej ukrajinskej delegácie.
Mierové rokovania v Turecku sa konali na jar 2022 — len niekoľko týždňov po tom, ako ruská armáda zaútočila na Ukrajinu. V týchto dohodách sa okrem iného stanovuje, že Ukrajina sa musí vzdať svojich snáh o členstvo v NATO. (afp, tasr)
19:26 Ukrajinská vojenská rozviedka vo štvrtok uviedla, že prvé severokórejské jednotky vycvičené v Rusku sú už nasadené v Kurskej oblasti, kde začiatkom augusta Kyjev spustil ofenzívu.
Čítajte viac Kimovi vojaci už sú nasadení v Kurskej oblasti, tvrdí ukrajinská rozviedka19:12 Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok po summite BRICS obvinil Západ z nespravodlivého rozširovania Severoatlantickej aliancie. Rusko to podľa neho zmení.
Čítajte viac Putin obvinil Západ z nespravodlivého rozširovania NATO. Rusko to podľa neho zmení16:27 Podpredseda Národnej rady SR Peter Žiga, poverený výkonom právomocí predsedu NR SR, sa vo štvrtok v lotyšskej Rige zúčastnil na treťom zasadnutí parlamentného summitu Medzinárodnej krymskej platformy. Hlavnými témami boli územná celistvosť Ukrajiny, budúcnosť polostrova Krym po ukončení jeho okupácie či bezpečnostná a humanitárna situácia. TASR o tom informoval odbor komunikácie s médiami a verejnosťou Kancelárie NR SR.
Podpredseda parlamentu vo vystúpení potvrdil slovenskú podporu zvrchovanosti, politickej suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc. „Akákoľvek agresia alebo násilná zmena hraníc vytvára medzinárodný precedens, ktorý je pre nás neakceptovateľný, pretože s násilnou zmenou hraníc má naša krajina a národ svoje historické skúsenosti,“ uviedol.
Žiga tiež ozrejmil, že sa Slovensko stále podieľa na pomoci Ukrajine a jej obyvateľom prostredníctvom humanitárnych dávok, dodávok energetických zariadení a elektrickej energie. Zdôraznil, že strategickým záujmom Slovenska zostáva mierová, nezávislá, demokratická a prosperujúca Ukrajina, integrovaná do európskych štruktúr po splnení príslušných kritérií. „Slovenská republika víta začiatok prístupových rokovaní s Ukrajinou a… ponúkame našim ukrajinským partnerom v tomto smere naše dlhoročné skúsenosti a pomoc,“ uzavrel.
V rámci programu summitu podpredseda NR SR rokoval s predsedom Najvyššej rady Ukrajiny Ruslanom Stefančukom. Predseda ukrajinského parlamentu ocenil a poďakoval za pomoc Slovenskej republiky a zdôraznil, že podpora prišla práve v období, ktoré je pre Ukrajinu náročné. Diskutovali o riešení stabilných dodávok ropy a zemného plynu a v závere stretnutia Žiga pozval Stefančuka na návštevu Slovenska.
16:21 Iba 14-ročná Anya zomrela na následky nočného útoku okupantov v meste Sumy. Ruský dron Šáhid zasiahol rodinný dom 22. októbra a pripravil o život aj matku a tetu dievčaťa. Otec prežil, momentálne je hospitalizovaný na klinike.
„Milé, spoločenské, vnímavé, veselé dievča, riadna študentka, naše šikovné dievča… Neexistujú slová, ktoré by vyjadrili všetok smútok, bolesť a smútok…“ uvádza sa v správe na facebookovej stránke jej školy.
Žiačka deviateho ročníka sa pripravovala na účasť na výstave so psom Yumou. Pes prežil, ale je vo vážnom stave v nemocnici.
15:55 Generálny tajomník Organizácie Spojených národov António Guterres vyzval vo štvrtok na summite zoskupenia BRICS v ruskej Kazani na spravodlivý mier na Ukrajine.
„Potrebujeme mier na Ukrajine. Spravodlivý mier v súlade s Chartou OSN, medzinárodným právom a rezolúciami Valného zhromaždenia,“ povedal Guterres na summite. Rusko navštívil prvýkrát od apríla 2022.
Šéf OSN tiež vyzval na okamžité prímerie v Pásme Gazy a zastavenie bojov v Libanone. „Na riešenie globálnych výziev je potrebné spoločenstvo národov, ktoré pracuje ako jedna globálna rodina,“ dodal.
Na Guterresove slová zareagoval ruský prezident Vladimir Putin. „Pán generálny tajomník povedal, že by sme všetci mali žiť ako jedna veľká rodina. V rodinách, žiaľ, často dochádza k hádkam, škandálom, deleniu majetku, niekedy aj k bitkám,“ povedal s úsmevom.
Guterres bude s Putinom vo štvrtok bilaterálne rokovať, na schôdzke zopakuje svoj postoj ku konfliktu na Ukrajine, povedal jeho hovorca.
15:36 Slovensko odovzdalo vo štvrtok Ukrajine v rámci humanitárnej pomoci 18 sanitiek. Informovali o tom predstavitelia rezortov vnútra, diplomacie a zdravotníctva na spoločnej tlačovej besede.
Čítajte viac Slovensko odovzdalo Ukrajine 18 sanitiek14:48 Poslanci Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu, vo štvrtok v prvom čítaní schválili návrh rozpočtu na rok 2025 s výhľadom na roky 2026 a 2027, ktorý počíta s nárastom výdavkov na obranu o takmer 30 percent. Návrh tak prešiel do druhého čítania, ktoré je na programe 14. novembra, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
Súčasné vojenské výdavky Ruska dosiahli aj vďaka vojne na Ukrajine najvyššiu úroveň od existencie Sovietskeho zväzu. V rozpočte na budúci je na obranu vyčlenených 13,5 bilióna rubľov (129 miliárd eur), čo je viac ako výdavky na sociálne zabezpečenie a vzdelávanie dohromady.
Toto číslo nezahŕňa niektoré ďalšie výdavky, napríklad na „domácu bezpečnosť“, a niektoré výdavky klasifikované ako prísne tajné.
Súhrnné výdavky na obranu a bezpečnosť budú predstavovať približne 40 percent celkových výdavkov štátu; v roku 2025 to bude 41,5 bilióna rubľov (vyše 396 miliárd eur).
13:50 Približne 2000 severokórejských vojakov sa po výcviku presúva na západ Ruska k ukrajinským hraniciam, povedal agentúre Kjódó ukrajinský vojenský zdroj. Informácia prichádza len pár dní po tom, ako juhokórejská spravodajská služba uviedla, že sa v Rusku teraz nachádza asi 3000 severokórejských vojakov.
Dôkazy o vyslaní Severokórejských do Ruska má aj NATO. „Ak by tieto jednotky boli určené na boje na Ukrajine, znamenalo by to významnú eskaláciu severokórejskej podpory nezákonnej vojny vedenej Ruskom,“ uviedla v stredu hovorkyňa aliancie Farah Dakhlallahová.
O severokórejských vojakoch v Rusku hovoria aj vysokí predstavitelia Spojených štátov a nemecké ministerstvo zahraničia si kvôli tomu predvolalo chargé d 'affaires KĽDR. Poľský prezident Andrzej Duda a jeho juhokórejský náprotivok Jun Sok-jol dnes dôrazne odsúdili vyslanie Severokórejských do Ruska, čo môže podľa nich ohroziť globálnu bezpečnosť.
13:35 Nemecký kancelár Olaf Scholz a slovenský prezident Peter Pellegrini sa zhodli, že vstup Ukrajiny do NATO, ako to žiada ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom takzvanom pláne víťazstva, nie je teraz realistický. Slovenským novinárom a ČTK to pri svojej nástupnej návšteve v Berlíne povedal Pellegrini. Podľa neho z jeho rozhovoru s kancelárom tiež vyplynulo, že medzi svetovými lídrami rastie presvedčenie, že by sa na vojnu na Ukrajine a jej budúci vývoj malo pozerať realistickejšie.
Čítajte viac Otázka vstupu Ukrajiny do NATO nie je realistická, zhodol sa Pellegrini so Scholzom13:08 Južná Kórea by mohla prehodnotiť svoju zásadu nedodávať priamo zbrane Ukrajine. Závisieť to bude od rozsahu vojenskej spolupráce medzi Ruskom a Severnou Kóreou. Po štvrtkovom stretnutí so svojím poľským náprotivkom Andrzejom Dudom to v reakcii na správy o vyslaní severokórejských vojakov do Ruska povedal juhokórejský prezident Jun Sok-jol. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Jonhap.
„Ak Severná Kórea vyšle príslušníkov špeciálnych síl do vojny na Ukrajine, krok po kroku poskytneme Ukrajine podporu a zvážime prijatie nevyhnutných opatrení pre bezpečnosť Kórejského polostrova,“ uviedol Jun Sok-jol na spoločnej tlačovej konferencii. „Dodržiavali sme zásadu, že nebudeme priamo dodávať smrtiace zbrane, ale môžeme to pružnejšie prehodnotiť v závislosti od aktivít síl Severnej Kórey,“ dodal.
Čítajte aj Majú sa Kim Čong-un a Putin naozaj radi? A vyšle KĽDR na Ukrajinu viac vojakov? Odpovedá expert na Severnú Kóreu13:00 Čínsky prezident Si Ťin-pching vo štvrtok na summite v ruskej Kazani povedal, že svet je vystavený vážnym krízam a krajiny skupiny BRICS musia byť stabilizačnou silou pre mier.
„Musíme byť stabilizujúcou silou pre mier, posilniť globálne riadenie bezpečnosti a preskúmať riešenia problémov v nepokojných oblastiach, ktoré sa týkajú tak symptómov, ako aj základných príčin,“ povedal čínsky prezident.
12:50 Dvaja ukrajinskí civilisti prišli o život a ďalší traja utrpeli zranenia, keď ruská armáda vo štvrtok ráno ostreľovala mesto Kupiansk v Charkovskej oblasti na severovýchode krajiny. Civilisti sa obeťami útoku stali vo chvíli, keď ostreľovanie zasiahlo miestnu tržnicu. Uviedol to na komunikačnej platforme Telegram šéf vojenskej administratívy Charkovskej oblasti Oleh Synjehubov, informuje web Ukrajinská pravda.
„Okupanti zaútočili na mesto Kupiansk okolo 10:00“, konštatoval Synjehubov. Na mieste zasahujú záchranné zložky.
Zahynuli najmenej tri osoby a 15 utrpelo zranenia. Podľa tamojších úradov môžu byť ďalší ľudia uväznení pod troskami.
11:45 Západ využíva Ukrajinu na vytvorenie kritického ohrozenia bezpečnosti Ruska a ignoruje ruské životné záujmy, vyhlásil dnes na summite skupiny BRICS v ruskej Kazani prezident Vladimir Putin. Západ sa snaží na ukrajinskom bojisku uštedriť Rusku strategickú porážku, ale tieto kalkulácie sú iluzórne, vyhlásil ďalej Putin, na ktorého rozkaz ruské vojská predvlani vo februári vpadli do susednej krajiny a rozpútali tak najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny.
„Ukrajinu využívajú na vytvorenie kritických hrozieb pre bezpečnosť Ruska. Ignorujú pri tom naše životné záujmy, spravodlivé obavy ohľadom porušovania práv rusky hovoriacich ľudí a teraz už vôbec neskrývajú cieľ uštedriť našej krajine strategickú porážku,“ vyhlásil na adresu západných štátov Putin podľa agentúry Interfax. Ruský prezident označil západné kalkulácie za „iluzórne“, vyplývajúce podľa neho z neznalosti dejín Ruska a ignorovania jednoty, sily zomknutosti ruského ľudu.
Putin najskôr odôvodňoval ruskú inváziu snahou „demilitarizovať“ a „denacifikovať“ susednú krajinu, na čele ktorej stojí prezident židovského pôvodu a v ktorej politike – podľa volebných výsledkov – zohráva krajnú pravicu len okrajovú úlohu. Neskôr, ako sa vojna predlžovala, začal obviňovať zo zatiahnutia Ruska do vojny Západ, ktorý poskytol brániacu sa krajinu vojenskú a ďalšiu pomoc.
11:20 Ukrajinský veľvyslanec na Slovensku Myroslav Kastran vyzval Bratislavu, aby v súvislosti s ruskou agresiou voči jeho krajine zostala na správnej strane dejín. Súčasná slovenská vláda skôr napríklad zastavila vojenskú pomoc Kyjevu zo štátnych zásob a premiér Robert Fico opakovane kritizoval stratégiu západných krajín ohľadom vojny na Ukrajine.
Čítajte viac Ukrajinský veľvyslanec vyzval Slovensko, aby zostalo na správnej strane dejín10:55 Juhokórejský prezident Jun Sok-jol a prezident Poľska Andrzej Duda vo štvrtok odsúdili vyslanie severokórejských vojakov do Ruska a dohodli sa na posilnení spolupráce v oblasti bezpečnosti a obranného priemyslu.
Jun a Duda vyjadrili obavy z rastúcich vojenských väzieb medzi Ruskom a KĽDR po tom, ako Južná Kórea a Spojené štáty potvrdili, že Pchjongjang vyslal svojich vojakov do Ruska, aby tak pravdepodobne pomohli v jeho vojenskom ťažení na Ukrajine.
„Dôrazne odsudzujeme jadrový a raketový vývoj Severnej Kórey, jej provokácie a nezákonnú vojenskú spoluprácu s Ruskom,“ povedal Jun na spoločnej tlačovej konferencii s Dudom, ktorý je na štvordňovej návšteve Južnej Kórey.
„Obzvlášť sme sa zhodli, že vyslanie severokórejských vojenských jednotiek do Ruska, ktoré je priamym porušením Charty OSN a rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN, je provokáciou, ktorá ohrozuje globálnu bezpečnosť mimo Kórejského polostrova a Európy,“ dodal juhokórejský prezident.
Čítajte aj KĽDR sa zapojila do vojny, je čas opäť hovoriť o nasadení vojakov NATO na Ukrajine, vyhlásila Litva10:40 Ruskí vojaci pri meste Selydove na východe Ukrajiny zajali štyroch príslušníkov ukrajinskej národnej gardy, vypočuli ich pred kamerou a potom ich zabili, uviedol dnes úrad ukrajinského generálneho prokurátora. Prokuratúra začala vyšetrovanie kvôli podozreniu, že sa Rusi dopustili vojnového zločinu a vraždy.
O zabíjaní vojnových zajatcov ruskými vojakmi informujú ukrajinské úrady pomerne často. Podľa prokuratúry počet týchto prípadov v tomto roku vzrástol, čo svedčí o tom, že nejde o ojedinelé incidenty, ale o systematickú politiku štátu.
Moskva sa v konkrétnych prípadoch zdržiava vyjadrení, vo všeobecnosti však popiera, že by sa ruské ozbrojené sily dopúšťali vojnových zločinov.
Pri Selydove sa ruskí vojaci zmocnili štyroch gardistov 6. októbra, počas útoku na ukrajinské pozície. Potom nahrali výsluch ranených gardistov na video. Nasledujúci deň ukrajinské jednotky znovu dobyli tieto pozície a našli telá zabitých Ukrajincov, uviedla prokuratúra. Ruskí vojaci podľa nej porušili ženevský dohovor o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami a dopustili sa ťažkého zločinu. Na jeho objasnení pracujú vyšetrovatelia ukrajinskej tajnej služby SBU.
10:28 Jediný spôsob, ako obnoviť slobodu a spravodlivosť na Kryme a celej Ukrajine, je vyhrať vojnu, povedala dnes vo svojom prejave na parlamentnom summite Krymskej platformy v Rige predsedníčka snemovne Markéta Pekarová Adamová. V prípade vojenskej, diplomatickej a ekonomickej podpory Ukrajiny zo strany Západu možno víťazstvo dosiahnuť relatívne skoro, myslí si. Podľa šéfa Senátu Miloša Vystrčila proti sebe dnes na celom svete bojujú demokracia a tyrania. Ukrajina je stredobodom, kde sa rozhoduje o tom, ktorá z týchto strán zvíťazí, uviedol.
Krym zohráva významnú úlohu v kontexte ruskej agresie proti Ukrajine, povedala šéfka snemovne vo svojom prejave. „Zabezpečenie toho, aby otázka Krymu nestratila pozornosť, je dôležité, ale samo o sebe to slobodu obyvateľom Krymu nevráti. Uneseným deťom to nepomôže vrátiť sa k svojim rodinám. Ani to neobnoví územnú celistvosť Ukrajiny, ani to nebude slúžiť medzinárodnému právu. Jediný spôsob, ako obnoviť slobodu a spravodlivosť, na Kryme a celej Ukrajine, je vyhrať vojnu,“ povedala.
V posledných mesiacoch podľa nej väčšina správ z prvej línie nie je povzbudivá. „Ale keď sa pozrieme na celkový obraz, situácia nie je taká ponurá. Rusko muselo vymeniť desaťtisíce ľudských životov a miliardy dolárov za minimálne územné zisky. Ukrajina je na druhej strane schopná zasiahnuť strategické ciele hlboko na území ovládanom Ruskom, vrátane Krymu,“ povedala Pekarová Adamová.
Vojnu je podľa nej možné vyhrať a môže sa to stať relatívne skoro. „Rusko je možno obor, ale stojí na krehkých hlinených nohách,“ uviedla. Vyslovila sa za širokú vojenskú pomoc bez „nezmyselných obmedzení“, ekonomickú a diplomatickú podporu aj efektívnejšie sankcie proti Rusku.
Čítajte aj Erdogan: Krym sa musí vrátiť Ukrajine. Obyvatelia majú právo žiť slobodne a bezpečne10:07 Ruskí poslanci dnes schválili dohodu o strategickom partnerstve s KĽDR. Informovali o tom tlačové agentúry. Deje sa tak na pozadí správ o vyslaní severokórejských vojakov do Ruska a ich príprave na nasadenie do vojny proti Ukrajine.
Prezidenti oboch krajín Vladimir Putin a Kim Čong-un podpísali vzájomný obranný pakt počas Putinovej júnovej návštevy Pchjongjangu. Rusko a Severná Kórea prehĺbili spoluprácu po rozpútaní vojny proti Ukrajine. Južná Kórea a Ukrajina tvrdia, že severokórejskí vojaci sa pripravujú na nasadenie vo vojne, aby podporili Rusko, pripomenula agentúra Reuters.
„Dohoda v plnej miere prihliada na vzniknutú geopolitickú situáciu a povyšuje vzťahy medzi Ruskom a Severnou Kóreou na novú, spojeneckú úroveň,“ vyhlásil šéf zahraničného výboru Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu, Leonid Sluckij. „Je to základ pre rozšírenie spolupráce vo všetkých oblastiach a základ pre globálne strategické partnerstvo medzi Moskvou a Pchjongjangom,“ dodal. Sluckij podľa agentúry Interfax zdôraznil „mierumilovný a obranný charakter zmluvy, ktorá nie je namierená proti tretím krajinám a nepočíta s vojenskými alianciami, na rozdiel od západných dohôd“.
9:36 Agenti ruskej tajnej služby FSB, nástupkyne sovietskej tajnej polície KGB, zadržali v Moskve bývalého námestníka ministra energetiky Anatolija Janovského. Zatknutie súvisí s prípadom podvodov v uhoľnom priemysle, v ktorom ostatní podozriví vypovedali proti bývalému námestníkovi, napísal dnes na svojom webe portál Kommersant. Podľa jeho zdrojov má byť po výsluchu rozhodnuté, či Janovskij bude obvinený.
Janowski zastával funkciu námestníka ministra energetiky v rokoch 2008 až 2021. Na starosti mal uhoľný priemysel a medzinárodnú činnosť. Z ministerstva potom odišiel do prezidentskej kancelárie, kde riadil komisiu pre palivá a energetiku. V súčasnosti pôsobí ako prvý prezident akadémie banských vied.
O zatknutí Janovského a jeho predvedení k vyšetrovateľovi informovala s odvolaním sa na anonymné zdroje aj ruská štátna agentúra TASS. Následne sa má riešiť, či vyšetrovateľ požiada o uvalenie väzby.
9:03 Ukrajinská protivzdušná obrana v noci zničila 40 z 50 ruských dronov nad jedenástimi regiónmi napadnutej krajiny, ďalších sedem dronov zmizlo z radarov a dva odleteli do Ruska a Bieloruska, oznámilo ukrajinské letectvo. Rusi tiež odpálili proti Ukrajine dve letecké rakety Ch-22 a dve Ch-59, tieto strely však podľa letectva nezasiahli svoje ciele.
Ruské úrady podľa webu denníka Kommersant uvádzajú zničenie štyroch ukrajinských dronov nad Kurskou oblasťou a ďalších troch nad Čiernym morom. Nad Kurskou oblasťou bola tiež zničená ukrajinská raketa, uviedol gubernátor Alexej Smirnov.
Ukrajina, ktorá sa tretím rokom bráni ruskej agresii, používa systémy rádioelektronického boja, aby zmiatla navigáciu nepriateľských dronov, ktoré pod ich vplyvom miznú z radarov či menia kurz, poznamenala agentúra Reuters.
8:15 Ruské jednotky obsadili dediny Serebrianka a Mykolajivka v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, uviedlo v stredu ruské ministerstvo obrany. O ruskom postupe blízko kľúčových väčších miest pozdĺž frontovej línie informovali aj vojenskí blogeri.
Ukrajinská armáda doposiaľ nepripustila, že niektorá zo spomenutých dedín padla do ruských rúk, uviedla len, že v oboch oblastiach frontu prebiehajú intenzívne boje.
Vojenskí blogeri z oboch strán konfliktu však informovali o intenzívnom tlaku ruských jednotiek na mesto Selydove.
Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl uviedol, že odrazil všetkých 12 ruských útokov podniknutých v okolí dediny Serebrianka, ktorá sa nachádza tesne za severnou hranicou Doneckej oblasti. Ťažké boje zároveň hlásila na prístupe k mestu Pokrovsk, ktoré je kľúčovým logistickým uzlom v oblasti, píše Reuters.
Populárny ukrajinský vojenský blog DeepState uviedol, že ukrajinské jednotky čelia pri obrane mesta Selydove juhozápadne od Mykolajivky obrovskej presile. Ak by sa Rusom podarilo obsadiť Selydove, otvorila by sa im cesta na Pokrovsk.
Ruské sily majú podľa DeepState „výhodu nekonečných zdrojov pechoty a výstroja“, vďaka čomu tlačia na ukrajinskú obranu a postupujú zo severu i z juhu. Reuters pripomína, že správy z bojiska nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť.
7:35 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 240 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 684 280, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o dva tanky, 25 obrnených bojových vozidiel pechoty, 45 delostreleckých systémov a dva raketomety.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 090 tankov, 18 254 obrnených bojových vozidiel pechoty, 19 719 delostreleckých systémov a 1 236 raketometov.
7:00 Juhokórejský minister obrany Kim Jong-hjun vo štvrtok označil severokórejské jednotky vyslané do Ruska na podporu jeho vojenského ťaženia na Ukrajine za žoldnierov, ktorí poslúžia ako potrava pre kanóny. Severokórejského vodcu Kim Čong-una obvinil, že predal svoju armádu do „nelegálnej a agresívnej vojny“.
„Pokiaľ sú vojaci vyslaní do zahraničia, zvyčajne si zachovávajú veliteľskú štruktúru svojej krajiny a hrdo vykonávajú činnosti vo vojenskej uniforme, so svojimi znakmi a vlajkou,“ vyhlásil Kim. „Severná Kórea sa maskuje ruskou uniformou a koná pod ruským vojenským velením bez akejkoľvek operačnej právomoci,“ vyhlásil.
Kim to uviedol v juhokórejskom parlamente iba deň po tom, ako kórejská spravodajská služba informovala poslancov o tom, že približne 3 000 severokórejských vojakov bolo pravdepodobne vyslaných do Ruska na podporu vojny proti Ukrajine. Podobné informácie zverejnili aj USA, ktoré uviedli, že 3000 severokórejských vojakov v Rusku podstupuje tréning.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok vyhlásil, že Kyjev má informácie o príprave dvoch jednotiek pozostávajúcich možno až z 12.000 severokórejských vojakov, ktoré majú bojovať po boku ruských síl. Zároveň vyzval svojich spojencov, aby sa neschovávali a reagovali na dôkazy o zapojení severokórejských vojakov do vojny na Ukrajine.
Kremeľ označil tvrdenia o plánovanom nasadení severokórejských vojakov do bojov na Ukrajine za „falošné informácie“.
6:55 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v stredu večer poďakoval západným spojencom za najnovšiu pomoc. Pôžička vo výške 50 miliárd dolárov od skupiny G7 podľa neho pomôže Ukrajine v jej obrane a odolnosti. Zelenskyj to uviedol vo videoprejave zverejnenom na sociálnych sieťach.
Zelenskyj vyhlásil, že pomoc musí byť vyplatená ešte tento rok, aby sa čo najviac pomohlo Ukrajine, ktorá už takmer 1000 dní odoláva ruskej invázii.
Ukrajinský prezident predniesol prejav v tričku s nápisom „urobme Rusko opäť malým“. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová zverejnila jeho fotografiu na Telegrame a Zelenského označila za „úplného idiota“.
Lídri krajín G7 sa začiatkom roka dohodli, že poskytnú Ukrajine veľkú pôžičku určenú na pomoc v boji proti ruskej invázii. USA plánujú poskytnúť 20 miliárd dolárov. Ďalších 30 miliárd ponúknu Európska únia, Spojené kráľovstvo, Kanada, Japonsko a ďalší.
Skupina už v júni oznámila, že väčšinu pôžičky pokryjú výnosy z približne 260 miliárd dolárov zmrazených ruských aktív. Prevažná väčšina týchto peňazí sa nachádza v krajinách Európskej únie. USA a ich spojenci zmrazili všetky aktíva ruskej centrálnej banky, ku ktorým mali prístup, keď Moskva napadla Ukrajinu v roku 2022.
6:40 V blízkosti rumunsko-ukrajinských hraníc v stredu večer zaznamenali dva podozrivé lietajúce objekty. Ich prítomnosť spustila letecký poplach a rumunské vzdušné sily k nim nasadili dve stíhačky F-16. V stredu o tom informovalo rumunské ministerstvo obrany.
Rumunsko uviedlo, že spočiatku nebolo jasné, či ide o ruské bezpilotné lietadlá a ministerstvo bude vyšetrovať, či sa objekty zrútili. Bukurešť o incidente informovala svojich partnerov v NATO.
Oba objekty boli zaznamenané s odstupom približne 30 minút. Prvý z nich zachytil radar v blízkosti dediny Chilia Veche na brehu Dunaja. Na opačnom brehu leží ukrajinská osada Kilija. Vzdušný objekt údajne letel na západ smerom k rumunskému mestu Tulcea a zmizol z radarov 12 kilometrov severovýchodne od mesta.
Druhý objekt zaznamenali približne 50 kilometrov južnejšie pri jazere Razim. Následne letel ďalších 40 kilometrov južným smerom a zmizol z radarov pri obci Jurilovca.
DPA pripomína, že od februára 2022, keď Rusko spustilo celoplošnú inváziu proti Ukrajine, došlo v Rumunsku k viacerým podobným incidentom, a to vždy v súvislosti s ruskými útokmi na ukrajinské prístavy v delte Dunaja. Tie sa nachádzajú ukrajinsko-rumunskom pohraničí. V niekoľkých prípadoch následne armáda našla na rumunskom území trosky z ruských dronov.
6:35 Za nezmysel označil bieloruský autoritársky vodca a spojenec Moskvy Alexander Lukašenko tvrdenie, že Severná Kórea vysiela vojakov na podporu ruskej vojny na Ukrajine. Ak by sa tieto informácie potvrdili, bol by to podľa neho krok smerom k eskalácii konfliktu.
Čítajte viac Lukašenko považuje zapojenie vojakov KĽDR do bojov na Ukrajine za nezmysel. Viedlo by to k eskalácii, tvrdí6:30 Koľko ich dokopy príde a kam presne ich pošlú? Dve hlavné otázky, ktoré sa spájajú s predpokladaným nasadením severokórejských vojakov do ruskej vojny proti Ukrajine. Zaujímavé by však bolo poznať aj odpoveď na tretiu otázku: podujme sa Soul poskytnúť Kyjevu zbrane na revanš po vojenskej pomoci Pchjongjangu pre Moskvu?
Čítajte viac Kde by mohli udrieť severokórejskí vojaci a koľko peňazí Putin za nich zaplatí Kimovi? A dočkajú sa Ukrajinci zbraní od Soulu?6:20 Prezident Volodymyr Zelenskyj naráža na problém so svojím Plánom víťazstva založeným na tom, že Ukrajina dostane pozvánku do NATO – niektorí kľúčoví členovia aliancie nemajú záujem na tom, aby sa to stalo, píše server Politico. Nemecko a USA patria medzi hlavné mocnosti, ktoré spomaľujú svoje kroky, uviedli predstavitelia USA a NATO, ktorí chcú zostať v anonymite.
Vo svojom pláne Zelenskyj požiadal o okamžitú pozvánku, ale uznal, že skutočné pripojenie k aliancii bude možné až po skončení vojny s Ruskom. Ukrajinský prezident pritom tento týždeň trval na tom, že pre Ukrajinu je „zásadné“, dostať pozvánku počas vojny, pripomína Politico. Kľúčoví členovia aliancie sa však obávajú, že budú uväznení vo vojne s Ruskom.
Odchádzajúca veľvyslankyňa USA pri NATO Julianne Smithová v rozhovore pre Politico zdôraznila americký postoj. „Aliancia dodnes nedospela do bodu, v ktorom by bola pripravená ponúknuť Ukrajine členstvo alebo pozvanie,“ povedala.
Zelenskyj priznal, že nemecký kancelár Olaf Scholz ho nepodporí rýchlou pozvánkou na členstvo v NATO.
„So Scholzom mám veľmi dobrý vzťah. Som vďačný, že Scholz pomáha. Nemecko je druhé, pokiaľ ide o podporu,“ povedal Zelenskyj novinárom začiatkom tohto týždňa. „Ale fakt, že nemecká strana je skeptická voči nášmu vstupu do NATO, je fakt… Všetci budeme musieť veľa pracovať s nemeckou stranou. Ale aj tak na to budú mať vplyv Spojené štáty," uviedol.
Proti sú podľa Politico tiež ďalšie krajiny. Aj Maďarsko a Slovensko vzdorujú, ale tam ide o iné východiskové body. Ich súčasní populistickí lídri zastávajú vo všeobecnosti prokremeľskú líniu, pričom maďarský premiér Viktor Orbán blokuje fondy EÚ na vyzbrojenie Ukrajiny a opúšťa program NATO na posielanie smrtiacej pomoci Kyjevu, tvrdí Politico.
Orbán v príspevku na sociálnej sieti označil Zelenského plán za „viac ako desivý“. Slovenský premiér Robert Fico začiatkom tohto mesiaca varoval, že vstup Ukrajiny do NATO „by bol dobrým základom pre tretiu svetovú vojnu“ a sľúbil, že s tým „nikdy nebude súhlasiť“.
Existujú aj ďalšie krajiny, ktoré nechcú rýchlo postupovať na žiadosť Kyjeva, ale skrývajú sa v tieni.
„Krajiny ako Belgicko, Slovinsko alebo Španielsko sa skrývajú za USA a Nemecko. Sú neochotní,“ povedal jeden z predstaviteľov NATO. Druhý predstaviteľ povedal, že krajiny to „podporujú abstraktne, ale keď sa to priblíži k zhmotneniu“, začnú sa tejto myšlienke brániť viac verejne. To ich stavia do rozporu s štátmi ako sú pobaltské krajiny a Poľsko, ktoré sú nadšenejšie.
Poľsko je za „otvorenie perspektívy NATO pre Ukrajinu“, povedal počas minulotýždňového summitu lídrov EÚ poľský premiér Donald Tusk. „Toto sa nezmenilo. V tomto smere sme solidárni s Ukrajinou“. Tieto menšie krajiny však musia ísť z cesty zjednotenému frontu Berlína a Washingtonu, uvádza Politico.
Scholz povedal novinárom počas minulotýždňovej návštevy amerického prezidenta Joea Bidena v Berlíne: „Uisťujeme, že NATO sa nestane stranou vojny, aby sa táto vojna nezmenila na oveľa väčšiu katastrofu“. Predstavitelia, ktorí hovorili s Politico, sa však snažili zdôrazniť, že ani USA, ani Nemecko nevylučujú prípadné pristúpenie Ukrajiny k aliancii.