Už to nie je iba európsky konflikt
Šéf Pentagonu bol opatrný, keď uviedol, že ešte nie je jasné, ako Moskva jednotky z KĽDR využije, hoci Ukrajina tvrdí, že časť z nich je už nasadená pri Kursku. No na druhej strane pridal Austin varovanie. "Ak majú v úmysle zapojiť sa do vojny po boku Ruska, je to veľmi, veľmi vážny problém,“ povedal minister obrany USA s tým, že keď sa to stane, pocíti to nielen Európa, ale aj indo-pacifický región.
„Súhlasím s tým, že vojna je teraz medzinárodnejšia, než bola pred nasadením severokórejských jednotiek v Rusku. Nepovedal by som, že je to už globálny konflikt, ale nedá sa tvrdiť, že je to iba európska záležitosť. Myslím si, že vodca KĽDR Kim Čong-un očakáva, že šéf Kremľa Vladimir Putin mu poskytne technológie a ekonomickú a diplomatickú podporu. Predpokladám tiež, že Pchjongjang to vníma ako príležitosť, aby jeho jednotky získali skúsenosti z bojiska, ktoré by mohli byť veľmi cenné v prípade vojny s Južnou Kóreou,“ reagoval pre Pravdu profesor medzinárodných vzťahov Ramon Pacheco Pardo z londýnskej King's College univerzity.
Podľa denníka Financial Times severokórejských vojakov maskujú za sibírske etnické menšiny Buriatov a Jakutov. Kyjev a juhokórejské tajné služby odhadujú, že v Rusku je 12-tisícový vojenský kontingent z KĽDR. Ak sa potvrdí ich nasadenie na bojisku, bude to znamenať, že do veľkej ruskej invázie od februára 2022 po prvý raz zasiahne zahraničná armáda.
Nie je to porovnateľné s dobrovoľníkmi z cudziny, ktorí sa zapojili do vojny na strane Ukrajiny, hoci niektorí z nich sú bývalí vojaci. Dokonca aj keby severokórejské jednotky neboli nasadené na bojisko, ich samotný výcvik v Rusku znamená porušenie sankcií uvalených na KĽDR Bezpečnostnou radou OSN, s ktorými ešte pred pár rokmi súhlasila aj Moskva. Tá však teraz spolu s Pekingom očividne tieto opatrenia porušuje a spolupracuje s Kimovým režimom. Samozrejme, masívna pomoc Pchjongjangu pre Putina v podobe asi až troch miliónov delostreleckých granátov tiež znamená ignorovanie sankcií OSN.
Ani takáto podpora KĽDR pre Rusko sa nedá porovnať s tým, čo robia pre Ukrajinu jej západní spojenci. Tí pomáhajú Kyjevu brániť sa pred Putinovou agresiou, čo je jednoznačne v súlade s princípmi Organizácie Spojených národov. Severná Kórea podporuje Rusko, ktoré na Ukrajine porušuje medzinárodné právo a na šéfa Kremľa vydal Medzinárodný trestný súd (ICC) zatykač.
Čítajte viac Majú sa Kim Čong-un a Putin naozaj radi? A vyšle KĽDR na Ukrajinu viac vojakov? Odpovedá expert na Severnú Kóreu"Závisí to od interpretácie, či je teraz vojna viac globálna. Putinova invázia na Ukrajinu a ďalšie akcie, ako sú informačné a vplyvové operácie na oslabenie demokracií, ozbrojené intervencie ruských žoldnierov v Afrike a Sýrii či sabotáže v Európe sú zamerané na transformáciu svetového poriadku. Má sa zmeniť na niečo, o čom Putin, Kim a iní autoritatívni vodcovia veria, že bude fungovať v ich prospech. Dalo by sa teda povedať, že už nejaký čas sme svedkami globálnej hybridnej vojny,“ povedal pre Pravdu David Pinkston, expert na zahraničné vzťahy z Troyskej univerzity v Soule.
„Hoci je počet vojakov, ktorých sa KĽDR zaviazala vyslať, obmedzený, Severná Kórea v skutočnosti prekročila rubikon. Európa bola tradične jej vstupnou bránou na Západ a Pchjongjang ju vnímal ako neutrálnejšiu ako Spojené štáty. Severokórejskí diplomati fungujú vo väčšine európskych hlavných miest a úroveň vzťahov bola najmä pred covidovou pandémiou vo všeobecnosti pomerne normálna. Najmä keď to porovnáme s kontaktmi KĽDR s USA, Južnou Kóreou alebo s Japonskom. No na rozhodnutie Severnej Kórey vyslať vojakov, aby zabíjali Európanov, EÚ tak rýchlo nezabudne. Tento Kimov taktický krok bude mať dlhodobý vplyv na vzťahy medzi úniou a KĽDR,“ uviedol v rozhovore pre Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie odborník na Kórejský polostrov Viktor Cha.
Čítajte viac Expert: Kim chce oslabiť vplyv USA vo svete. Aj preto podporuje Putinove imperiálne ambícieZástupná vojna?
Analytik si myslí, že Soul sa nebude môcť nečinne pozerať na kroky Pchjongjangu, hoci zatiaľ to nevyzerá tak, že by začal Kyjevu posielať zbrane.
„Je jasné, že vláda prezidenta Jun Sok-jola bude cítiť, že je nútená zvýšiť podporu pre Ukrajinu, či už vo forme väčšej ekonomickej a humanitárnej pomoci, alebo priamych vojenských dodávok. Pre Južnú Kóreu je to aj príležitosť, aby prehĺbila vzťahy s NATO v súlade s tým, že sa roku 2006 stala partnerským štátom Severoatlantickej aliancie a roku 2023 postúpila do programu individuálne prispôsobeného partnerstva v oblastiach, ako sú výmena spravodajských informácií, kybernetická obrana, interoperabilita, nové technológie, vojenské nákupy, obrannopriemyselná spolupráca a stanovením spoločných noriem,“ vysvetlil Cha.
Darcie Draudt-Véjaresová z Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier tvrdí, že je znepokojujúce, ako sa z Ukrajiny stáva zástupné bojisko Pchjongjangu so Soulom.
„Severokórejské rakety KN-23 sú nasadené (a často zlyhávajú) pri ruských útokoch a Južná Kórea uvažuje o svojom vôbec prvom presune zbraní do zóny aktívneho konfliktu. Je tu riziko, že sa ukrajinské bojisko stane miestom, kde si po prvý raz od prímeria z roku 1953 obe strany priamo vyskúšajú svoje vojenské schopnosti. Tento vývoj by mohol zásadne zmeniť bezpečnostnú rovnováhu na Kórejskom polostrove – najmä ak Severná Kórea získa bojové skúsenosti pri testovaní svojich pokročilých zbraňových systémov,“ napísala v analýze Draudt-Véjaresová.