Vzťah Gruzíncov k Moskve je tradične komplikovaný. Menil sa podľa historických okolností. Túto kľukatú cestu si prešiel aj vo svete azda najznámejší Gruzinec. Eduard Ševardnadze, ešte ako komunistický bos malej sovietskej zakaukazskej republiky, pred vyše polstoročím vyslovil okrídlenú vetu: „Slnko v Gruzínsku vychádza na severe“.
Neskôr, ako perestrojkový šéf diplomacie, ten istý Ševerdnadze prispel k rozpadu sovietskeho impéria, stal sa prezidentom nezávislého Gruzínska, neúspešne vzdoroval separatistom v Abcházsku a Južnom Osetsku, ktorí sa s výdatnou podporou Moskvy odtrhli od materskej krajiny, až napokon pred vyše dvadsiatimi rokmi na summite v Prahe oficiálne požiadal o pozvánku do NATO.
Vzťah Gruzíncov k Západu je priamočiarejší. Už v roku 2008 sa ich v referende 77 percent vyslovilo za vstup do Severoatlantickej aliancie. Pričlenenie k Európskej únii v prieskumoch pravidelne podporuje okolo 80 percent opýtaných.
Čítajte viac Stane sa krajina, ktorá dala svetu víno, raz členom EÚ?
Európske symboly v kampani pred terajšími voľbami používala nielen opozícia, ale aj vládna strana Gruzínsky sen, ktorú odporcovia obviňujú, že jej zakladateľ a volebný líder Bidzina Ivanišvili hrá dvojitú hru. Kým navonok hlása, že Gruzínsko do roku 2030 dovedie do Európskej únie, v skutočnosti ho približuje k Rusku.
Foto: SITA/AP, Shakh Aivazov
Najbohatší Gruzinec, ktorý veľkú časť svojho majetku, odhadovaného na vyše 7 miliárd eur, získal podnikaním v Rusku, prišiel k moci v roku 2012, keď ukončil éru Michaila Saakašviliho, nevyspytateľného prezidenta s autokratickými sklonmi. Západ si vtedy od nového premiéra sľuboval, že situáciu v krajine upokojí a bude ďalej pokračovať v euroatlantickom kurze svojich predchodcov.
Čítajte viac V Kišiňove Brusel predstihol Moskvu len o vlások. Ako dopadne v Tbilisi?
V Bruseli i Washingtone boli s vývojom v Tbilisi dlho spokojní. Ivanišvili sa síce usiloval o rovnováhu medzi proúnijovou i proaliančnou politikou a imperatívom neprovokovať veľkého severného suseda, vzhľadom na tragické dôsledky vojny s Ruskom, na ktorú avanturista Saakašvili poskytol Moskve zámienku, však táto opatrnosť bola vcelku pochopiteľná.
Zmena sa začala črtať predminulý rok. Odkedy Rusko spustilo vojnu proti Ukrajine, vzťahy Tbilisi s Kyjevom i so Západom sa postupne ochladzovali a s Moskvou, naopak, badateľne oteplili. Už na druhý deň po invázii gruzínske úrady oznámili, že sa nechystajú uvaliť sankcie na Rusko.
Čítajte viac Gruzínsko schválilo návrh sporného zákona o zahraničných agentoch
Ani to, že sa Tbilisi nepripojilo k sankčnej politike EÚ, ešte približovanie krajiny k elitnému európskemu klubu nezastavilo. Vlani v decembri sa Gruzínsko oficiálne stalo kandidátskou krajinou únie.
Karta sa obrátila až na jar tohto roku, keď strana Gruzínsky sen napriek silnému domácemu odporu a západnej kritike prijala kontroverzné zákony ako vystrihnuté z moskovského manuálu. Kým EÚ otvorila prístupové rokovania s Ukrajinou a Moldavskom, proces s Gruzínskom zmrazila.
Bola to reakcia na prijatie zákona o zahraničných agentoch, ktorý požaduje od mimovládiek a médií financovaných viac ako z pätiny zo zahraničia, aby sa registrovali ako „organizácie presadzujúce záujmy cudzej moci“. Iný zákon pod zámienkou ochrany rodiny a tradičných hodnôt obmedzil práva osôb LGBT+. Bol to ďalší krok, za ktorý si Tbilisi vyslúžilo ostrú kritiku Bruselu a Washingtonu a súčasne pochvalu Moskvy. Rusko ako gesto dobrej vôle zrušilo vízové obmedzenia pre gruzínskych občanov a zjednodušilo im prístup na svoj pracovný trh.
Čítajte viac Ak Putin porazí Ukrajinu, zaútočí na EÚ. Rusko je už raz také, varuje Gruzínsko
Na Západe vyvolali odpor aj tvrdé zákroky proti protivníkom „ruských zákonov“, ako ich opozícia označuje. Pokojné zhromaždenia demonštrantov mávajúcich európskymi vlajkami policajti rozháňali slzotvorným plynom a obuškami, pričom organizátorov protestov zatýkali a bili. Európska únia na to odpovedala zastavením finančnej pomoci vo výške 121 miliónov eur a Spojené štáty za podkopávanie demokracie uvalili na vysokých predstaviteľov gruzínskej vlády finančné obmedzenia i zákaz cestovania do USA.
Napriek ubezpečovaniu Ivanišviliho, že vláda Gruzínskeho sna dovedie krajinu do EÚ a to „dôstojne, podľa vlastných podmienok“, pozorovatelia to považujú len za trik, ako si neodplašiť proeurópskych voličov.
Hans Gutbrod, politológ z tbiliskej univerzity ISU upozorňuje, že vládnuca strana má vlastnú predstavu o EÚ. „Tí, ktorí sledujú Gruzínsko zvonka, by mali pochopiť, aké názory zastáva táto vláda, je to Viktor Orbán a všetko, čo je s ním spojené," povedal pre Deutsche Welle s tým, že má na mysli korupciu, rozkrádanie verejných financií, ovládnutie justície i médií.
Gutbrod je presvedčený, že vláda Gruzínskeho sna je pripravená udržať si moc za každú cenu. „A ak máte záujem udržať si moc za každú cenu, potom je Rusko váš najlepší spojenec,“ pripomenul.
Čítajte viac Gruzínsko obviňuje významného ukrajinského predstaviteľa z plánovania násilného prevratu
Rovnako to vidí aj Stefan Malerius, predstaviteľ nemeckej Adenauerovej nadácie v Tbilisi, podľa ktorého je všeobecný kurz zvolený Gruzínskym snom v skutočnosti kurzom Ruska. „Ide o politiku, ktorej cieľom je zviesť Gruzínsko z európskej cesty a nasmerovať k jeho severnému susedovi, teda Rusku,“ poznamenal expert pre Deutsche Welle.
Ivanišviliho Gruzínsky sen sa podľa znalcov východnej Európy zjavne inšpiroval volebnou taktikou Orbána, ktorou sa maďarskému premiérovi predvlani podarilo poraziť opozíciu. Zoči-voči obavám verejnosti, že sa Ruskom založený vojnový požiar z Ukrajiny rozšíri aj do Maďarska, označil Orbán seba za mierotvorcu a opozíciu za vojnových štváčov.
Ivanišvili v rámci kampane vyhlasoval, že „strana globálnej vojny“, ktorá má podľa neho rozhodujúci vplyv na NATO a Európsku úniu, si chce spraviť z Gruzíncov, podobne ako z Ukrajincov, potravu pre delá. A domáca opozícia by sa do tejto krvavej vojny nechala ochotne vtiahnuť, tvrdí
Túto tézu šíria aj bilbordy, ktorými Ivanišviliho strana doslova vytapetovala Gruzínsko. Na reklame vľavo je čiernobiela fotografia bojmi zničeného ukrajinského mesta Mariupoľ, vpravo farebná snímka moderných budov gruzínskeho letoviska Batumi. Pod čiernobielou fotografiou je pri preškrtnutých volebných číslach opozičných zoskupení nápis: „Nie vojne“, pod farebnou svieti heslo: „Zvoľte mier“ spolu s číslom Gruzínskeho sna.
Čítajte viac 'Ruská loď, choď do prdele'. Gruzínci vyhnali stovky Rusov z prístavu pri Čiernom mori
V krajine stále žijúcej v traume z ruskej vojenskej intervencie v roku 2008, ktorá ju pripravila o pätinu rozlohy, „pacifistická“ kampaň, zdá sa, zaberá. Všetky predvolebné prieskumy predpovedajú, že Gruzínsky sen vzíde z dnešných volieb ako najsilnejšia strana.
Pravda, či Ivanišviliho strana bude môcť zostaviť vládu, to už také isté nie je. Namerané preferencie sa totiž výrazne rozchádzajú, v závislosti od toho, či dotyčná agentúra má bližšie k vláde alebo opozícii. Provládni sociológovia predpovedajú Gruzínskemu snu okolo 60-percentný zisk hlasov, tí, čo sú od vlády nezávislí však len približne 35-percentný.
Ak by vyšla prognóza tých druhých, a do parlamentu by sa dostali všetky štyri proeurópske opozičné zoskupenia, ktoré sa zaviazali, že do koalície s Ivanišvilim nepôjdu, potom by Gruzínsky sen po dvanástich rokoch pri moci mal skončiť v opozícii.
Komu držia palce v Bruseli? O tom netreba pochybovať. „Nasledujúce voľby budú momentom pravdy a gruzínsky ľud sa bude musieť rozhodnúť, ktorým smerom sa chce vydať: smerom k Európe alebo odlúčeniu od Európy,“ odkázal Gruzíncom šéf EÚ pre zahraničné veci Josep Borrell.