Na druhom mieste podľa predbežných údajov skončila proreformná centristická strana Pokračujeme v zmene (PP) so ziskom 15,14 percenta hlasov. Nasleduje ultranacionalistická a proruská strana Obrodenia s 13,7 percenta hlasov.
Hnutie za práva a slobody (DPS), ktoré obhajuje záujmy bulharských Turkov, získalo 10,36 percenta hlasov. Socialisti (BSP) sa umiestnili na piatom mieste so 7,68 percenta. Šiesta je s 7,02 percenta strana Zväz za práva a slobody, ktorý tiež zastupuje bulharských Turkov a pred voľbami sa odštiepila od DPS. Štvorpercentný prah pre vstup do parlamentu prekonali ešte populistické strany Je taký národ (ITN) a Morálka, Jednota a Česť (MEČ) ako aj nacionalistické zoskupenie Veľkosť.
Borisov už v nedeľu poďakoval voličom za podporu a povedal, že jeho strana zostaví novú vládu. Na to ale bude potrebovať podporu ďalších strán. Podľa Borisova bude GERB rokovať so všetkými politickými stranami, ktoré vstúpia do parlamentu, okrem Obrodenia.
Od roku 2020 sa vlády v Bulharsku rýchlo striedajú. Protikorupčné protesty z tej doby viedli k rozpadu koalície na čele s GERB. Zem teraz spravuje úradnícka vláda vedená Dimitarom Glavčevom.
Bulharsko podľa pozorovateľov naliehavo potrebuje stabilnú vládu, aby zlepšilo prílev peňazí z úniových fondov. Politická patová situácia krajine tiež komplikuje plány vstúpiť do eurozóny a naplno sa pripojiť k schengenskému priestoru voľného pohybu osôb.
Čítajte viac Gruzínsko sa pri voľbách stalo obeťou špeciálnej ruskej operácie, tvrdí prezidentka. Volá ľudí do ulíc