So Saakašvilim, ktorý si odpykáva šesťročný trest straty slobody za zneužitie právomocí, sa Orbán zjavne v Tbilisi nechystá stretnúť. Je veľmi nepravdepodobné, že by maďarského premiéra bola ochotná prijať prezidentka Salome Zurabašviliová. Na pondelok večer, len chvíľu potom, čo Orbán príletel do Gruzínska, zvolala hlava štátu demonštráciu na protest proti „ukradnutým voľbám“.
Výsledky neuznalo ani jedno zo štyoch proeurópskych zoskupení, ktorým po sobotňajšom hlasovaní volebná komisia narátala dohromady necelých 37 percent hlasov, kým Gruzínskemu snu takmer 54 percent. Opozícia odmieta madáty prevziať a o spravodlivosť sa chystá pobiť v uliciach.
Spravil to tak kedysi aj búrlivák Saakašvili, ktorý víťazstvo strany niekdajšieho prezidenta Eduarda Ševardnadze neuznal a k moci sa na desať rokov dostal po triumfe takzvanej revolúcia ruží.
Orbán sa tak na dvojdňovú návštevu do Tbilisi vybral v búrlivom období, keď nie je jasné, či pouličné protesty nepovedú k násiliu. Vláda Gruzínskeho sna totiž už na jar tohto roka ukázala, že nemá zábrany nasadiť proti demonštrantom vodné delá a slzotvorný plyn. Ľudia vtedy protestovali proti „ruským zákonom“, ako opozícia označuje legislatívne normy, ako vystrihnuté z moskovského manuálu. Ide o zákon o zahraničných agentoch namierený proti mimovládkam a nezávislým médiám i ďalší, ktorý pod zámienkou ochrany rodiny a tradičných hodnôt obmedzuje práva osôb LGBTI+. Popravde, vláda v Tbilisi sa pri ich presadení mohla inšpirovať nielen Moskvou, ale aj Budapešťou, kde Orbánom kontrolovaný parlament prijal veľmi podobné zákony.
Gruzínsko, ktoré len vlani v decembri dostalo od EÚ štatút kandidátskej krajiny, za tieto sporné zákony zaplatilo nemalú cenu. Brusel mu na jar zmrazil prístupový proces. Gruzínsky sen stavil na podobnú volebnú stratégiu, akú predvlani zvolil Orbán, keď zoči-voči obavám verejnosti, že sa Ruskom založený vojnový požiar z Ukrajiny rozšíri aj do Maďarska, označil seba za mierotvorcu a opozíciu za vojnových štváčov.
V Gruzínsku, kde sa mnohí ľudia ešte stále nespamätali z traumy krátkej krvavej vojny s Ruskom, ktorá v roku 2008 stála krajinu stovky životov a spečatila stratu pätiny územia, je strach z novej ozbrojenej konfrontácie s Moskvou silný faktor. Ivanišvili pritom podobne ako Orbán obviňoval „štváčov“ zo Západ, že sa snažia jeho krajinu vtiahnuť do vojny s Ruskom a v Gruzínsku otvoriť druhý front.
Kým Ivanišvili vydával voľby za referendum o vojne a mieri, podľa opozície išlo o to, či Gruzínsko smeruje do Európy, alebo späť na obežnú dráhu Moskvy.
Orbán sa mimoriadne poponáhľal s vyjadrením podpory Gruínskemu snu. Už v sobotu, ako prvý zahraničný štátnik, zablahoželal vládnej strane k „drvivému“ víťazstvu. Urobil tak v čase, keď neboli zverejnené výsledky, iba odhady z exit pollu a opozícia hlásila vážne narušenia volebného procesu.
Stúpenci opozície Orbána v Tbilisi privítali búrlivým piskotom.
Maďarskému premiérovi a jeho sprievodu to ale nabránilo, aby si vychutnali slávnostnú večeru, ktorú na ich počesť usporiadala vláda Gruzínskeho sna.
V rovnakom čase sa na Rustaveliho triede v Tbilisi, pred sídlom parlamentu, zišli desaťtisíce demonštrantov, ktorí žiadali zopakovanie volieb pod prísnym medzinárodným dohľadom. Protestujúci žiadali zopakovanie volieb pod prísnym medzinárodným dohľadom.
.
Pozorovatelia z OBSE už po Orbánovej gratulácii potvrdili, že pri voľbách sa objavili prípady kupovania hlasov či zastrašovania a že hlasovanie sa konalo v napätej a nenávistnej atmosfére. Hlásené boli tiež prípady fyzického násilia pri volebných miestnostiach, hromadného vhadzovania volebných lístkov do urien či opakovaného hlasovania viacerých osôb.
Kým Brusel i Washington vyzvali na vyšetrenie správ o volebných nezrovnalostiach, Orbán, ktorého krajina tento polrok zastáva rotujúce predsedníctvo v EÚ,.sa dva dni po voľbáh vybral do Tbilisi, aby spochybňované výsledky legitimizoval.
Európska únia však rázne upozornila, rovnako ako v júli, keď Orbán odletel do Moskvy rokovať so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom, že maďarský premiér koná na vlastnú päsť, bez mandátu „dvadsaťsedmičky“.
„Čokoľvek Orbán počas svojej návštevy Gruzínska povie, nereprezuentuje Európsku úniu,“ povedal šéf diplomacie EÚ Josep Borrell pre španielsky verejnoprávny rozhlas RNE a dodal: „Rotujúci predseda únie nemá v zahraničnej politike žiadne právomoci.“