„V napätom geopolitickom kontexte je ešte dôležitejšie ako predtým dokončiť znovuzjednotenie nášho kontinentu za dodržiavanie rovnakých demokratických hodnôt a právneho štátu. V posledných rokoch sme urobili veľký pokrok smerom k integrácii nových členských štátov. A rozšírenie zostane hlavnou prioritou novej Európskej komisie,“ uviedla predsedníčka exekutívy EÚ von der Leyenová.
Proces rozširovania EÚ je naďalej založený na zásluhách a závisí od objektívneho pokroku každého z partnerov, zopakovala únijná exekutíva. To si vyžaduje odhodlanie uskutočniť nezvratné reformy vo všetkých oblastiach práva EÚ.
„Otvorenie prístupových rokovaní s Ukrajinou bolo dôležitým uznaním ukrajinského odhodlania pokračovať v reformách na ceste k pristúpeniu do Európskej únie,“ uviedla EK vo svojom vyhlásení. „Po prvej medzivládnej konferencii v júni 2024 postupuje analytické skúmanie acquis (únijnej legislatívy) hladko,“ uviedla komisia v tlačovej správe. „Za predpokladu, že Ukrajina splní všetky podmienky, sa komisia teší na začatie rokovaní o klastroch, počnúc tými základnými, možno už v roku 2025,“ dodala.
Podobne sa komisia vyjadrila aj k situácii v Moldavsku, u neho ocenila odhodlanie pokračovať v reformách „napriek neustálemu zasahovaniu Ruska a dopadu ruskej útočnej vojny proti Ukrajine“. Rovnako ako pri Ukrajine, aj tu by sa mohlo rokovanie o klastroch začať už v budúcom roku.
Čítajte viac V Kišiňove Brusel predstihol Moskvu len o vlások. Ako dopadne v Tbilisi? 
Čítajte viac Eurokomisia: Gruzínsko musí zmeniť kurz, až potom sa môžu začať rozhovory o členstve v EÚ
V prípade Ukrajiny aj Moldavska prebieha takzvaný skríning. Ide o proces medzi EK a daným kandidátskym štátom, keď je posudzovaná národná legislatíva a identifikované oblasti, kde je potrebné zosúladiť s legislatívou únie, tzv. acquis. Skríning je nevyhnutným predpokladom na otvorenie tzv. klastrov, ktoré vždy zahŕňajú niekoľko prístupových kapitol. Tematických klastrov je celkovo šesť. Prvý, takzvaný základný, zahŕňa napríklad oblasť súdnictva a základných práv či spravodlivosti, slobôd a bezpečnosti. Druhý klaster sa týka vnútorného trhu, tretí konkurencieschopnosti a rastu, štvrtý životného prostredia, energetiky a dopravy, piaty poľnohospodárstva a súdržnosti a šiesty vonkajšieho vzťahu, teda aj zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky.
Pôvodne mala komisia v pláne hodnotiacu správu zverejniť už 16. októbra, nakoniec ale všetko o 14 dní odložila; podľa informácií ČTK vyčkávala na výsledky moldavských a gruzínskych volieb.