Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 981 dní
- List z Charkova. Srdce matky to nezvládlo
- Kremeľ zľahčuje nasadenie vojakov KĽDR:Je to len tvrdenie, máme na to právo
- Rusko od začiatku vojny stratilo už 694 950 vojakov
- Poľsko sa pripravuje na rokovania o kúpe vyše 100 raketometov M142 HIMARS
- Peskov: Ukrajina je zjavne nervózna, ak žiada od USA rakety Tomahawk
- Ukrajina: Po ruskom útoku na Charkov zahynulo dieťa a vyše 34 osôb je zranených
- Austin: Nasadenie vojakov KĽDR v Rusku má potenciál predĺžiť vojnu na Ukrajine
- Fiala: Vystúpenie Fica v ruskej televízii bolo chybou
20:35 Šéf autonómnej Baškirtskej republiky, ktorá sa nachádza na pomedzí európskej a ázijskej časti Ruska oznámil nálet troch ukrajinských dronov na miestne priemyselné podniky. Nálet si nevyžiadal obete či ranených, ubezpečil Radij Chabirov. V správnom stredisku Ufe, ktorá leží asi 1500 kilometrov od ukrajinských hraníc, úrady podľa serveru BBC News načas uzavreli letisko, čo sa zvyčajne deje, ak sa v blízkosti vyskytujú nepriateľské bezpilotné lietadlá. Terčom sa stali podniky petrochemického priemyslu, napísal miestny server Prufy.ru, podľa ktorého sa kvôli náletu evakuovali dva závody.
„Prvý z bezpilotných lietadiel sa zrútil na území jedného z podnikov a spôsobil minimálne škody v podobe rozbitých okien. Dva ďalšie spadli v priemyselnej zóne,“ uviedol Chabirov na sociálnej sieti. Podniky podľa neho fungujú normálne. Na mieste sú vyšetrovatelia a záchranári. Situácia je pod kontrolou úradov, tvrdí.
Ruské ministerstvo obrany v podvečer oznámilo, že počas poldruhej hodiny ruskí vojaci zostrelili desať ukrajinských dronov nad dvoma pohraničnými regiónmi, osem dronov nad Kurskou oblasťou a dva ďalšie nad Belgorodskou oblasťou. Neskôr ministerstvo informovalo o zničení ďalších piatich ukrajinských dronov: dvoch nad Kurskou, dvoch nad Brjanskou oblasťou a jedného nad anektovaným Krymom.
20:15 Vojna na Ukrajine škodí celému svetu a čím dlhšie bude pokračovať, tým horšie dôsledky bude mať pre všetkých, vyhlásil vo štvrtok kanadský premiér Justin Trudeau. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
„My všetci a celé medzinárodné spoločenstvo musíme urobiť všetko, aby sme pomohli ukončiť túto agresívnu vojnu,“ povedal Trudeau v Montreale na bezpečnostnej konferencii o zabezpečení návratu ukrajinských väzňov a detí zadržiavaných Ruskom.
Trudeau je jedným z najvýraznejších medzinárodných podporovateľov Ukrajiny. Moskvu obviňuje z toho, že zvyšuje potravinovú neistotu vo svete, pomáha šíriť dezinformácie, podporuje totalitné režimy a podkopáva medzinárodné právo.
„Každý bude musieť niesť dôsledky tejto vojny a tie sa budú s pokračujúcou ruskou inváziou len zhoršovať,“ povedal kanadský premiér. Rusko označuje svoje akcie na Ukrajine za špeciálnu vojenskú operáciu a obviňuje USA a ich spojencov z NATO, že prostredníctvom Ukrajiny voči nemu vedú zástupnú vojnu.
Kyjev tvrdí, že z Ukrajiny bolo do Ruska alebo do ním okupovaného ukrajinského územia odvlečených približne 20-tisíc detí. Podľa Kyjeva ide o vojnový zločin spĺňajúci definíciu OSN o genocíde. Moskva svoje konanie obhajuje a tvrdí, že iba ochránila deti z vojnovej zóny.
19:38 Blinken považuje pozvanie severokórejských vojakov za jasný znak slabosti Ruska. Moskva podľa neho tieto zahraničné sily cvičí v delostrelectve, bezpilotných lietadlách a „základných pechotných operáciách, vrátane bojov v zákopoch, čo naznačuje, že tieto sily plánuje plne využiť v operáciách v prvej línii“.
Vojaci komunistickej krajiny budú podľa Blinkena legitímnym terčom, ak sa zapoja do bojov alebo budú tieto boje podporovať. Na tlačovej konferencii vo Washingtone dnes tiež poznamenal, že Čína by mala robiť viac, aby obmedzila severokórejské „provokácie“. Jeho vládny kolega, minister obrany Lloyd Austin, uviedol, že USA v najbližších dňoch oznámia ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine.
19:12 Súd v Lotyšsku odsúdil muža, ktorý pracoval ako taxikár, na sedem rokov väzenia za špionáž pre susedné Rusko. Uznal ho za vinného zo zhromažďovania informácií, ktoré by mohli zaujímať ruské tajné služby a bezpečnostné zložky, informovala vo štvrtok lotyšská tlačová agentúra LETA. TASR o tom informuje s odvolaním sa na správu agentúry DPA.
Podľa obžaloby muž zatknutý v auguste 2023 konal z ideologických dôvodov, pričom reagoval na výzvy zverejnené na kanáloch platformy Telegram, ktoré proruskí aktivisti zriadili v októbri 2022. Požadovali v nich zhromažďovanie informácií o lotyšskom obrannom systéme a aktivitách štátov NATO v Lotyšsku, ako aj informácie o opatreniach na podporu Ukrajiny, ktorú napadlo Rusko.
Odsúdený, ktorý odmietal obvinenie zo špionáže, posielal napríklad fotografie a videá zachytávajúce rôzne aktivity ozbrojených síl v Lotyšsku. Na Telegrame diskutoval aj o možnosti umiestniť výbušné predmety pri rôznych objektoch.
18:41 Americká vláda má informácie o tom, že v ruskej Kurskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou je aktuálne asi 8000 severokórejských vojakov. Dnes to na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN povedal podľa agentúr zástupca americkej veľvyslankyne pri OSN Robert Wood.
„Práve sme dostali informáciu, že aktuálne je v Kurskej oblasti nejakých 8000 vojakov KĽDR,“ povedal Wood. „A ja mám veľmi zdvorilú otázku na svojho ruského kolegu: Tvrdí Rusko stále, že v Rusku žiadni severokórejskí vojaci nie sú?“, obrátil sa na predstaviteľov Ruska. Ten na otázku neodpovedal a schôdza Bezpečnostnej rady OSN, ktorá sa konala na podnet Moskvy, bola odložená.
Hovorca Pentagónu pred pár dňami potvrdil, že niekoľko tisíc severokórejských vojakov sa presúva do ruskej Kurskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou a malý počet ich tam už je.
18:15 Vystúpenie slovenského premiéra Roberta Fica v ruskej štátnej televízii Rossija 1 bolo podľa predsedu českej vlády Petra Fialu chybou. Povedal to vo štvrtok v rozhovore pre Deník.cz s tým, že s Ficovými názormi na rolu Západu v tomto konflikte „absolútne nesúhlasí“, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Čítajte viac Fiala: Vystúpenie Fica v ruskej televízii bolo chybou17:30 Moskva vyrozumela prostredníctvom spravodajských kanálov západných spojencov Kyjeva o nasadení severokórejských vojakov do vojny proti Ukrajine, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa agentúry Reuters. Rusko podľa neho testuje reakciu Západu a – ak bude slabá – zapojí do bojov ešte viac vojakov z KĽDR. Rusko teraz podľa ukrajinského prezidenta tiež pripravuje dohodu so Severnou Kóreou o nasadení „veľkého počtu civilistov“ na prácu v ruských zbrojovkách.
Ruský prezident Vladimir Putin „testuje, čo sa stane, ak nasadí (severokórejský) kontingent. Ak sa nič nestane – a ja považujem doterajšiu reakciu za nulovú – potom tento kontingent zväčší,“ povedal ukrajinský prezident juhokórejskej televízii KBS podľa portálu RBK-Ukrajina. Od reakcie Západu podľa Zelenského záleží, či Rusko do vojny pošle tri tisícky alebo 100 000 severokórejských vojakov. „To už nebude len kontingent, ale dve armády bojujúce proti jedinej armáde Ukrajiny,“ dodal.
Čítajte viac Globalizuje Putin vojnu proti Ukrajine? Vojaci KĽDR po boku Rusov prekračujú rubikonV Rusku sa podľa ukrajinskej rozviedky už nachádza 12 000 vojakov z KĽDR, z ktorých časť už bola premiestnená do Kurskej oblasti na západe Ruska, kde od začiatku augusta bojujú ukrajinské jednotky. Až doteraz Ukrajina nezaznamenala, že by sa severokórejskí vojaci zapojili do boja. Ale ukrajinská armáda útok Rusov a Severokórejčanov očakáva v najbližšom čase, pripomenul portál.
„Je to otázka dní, a nie mesiacov,“ povedal Zelenskyj podľa denníka Ukrajinska pravda o očakávanom nasadení vojakov z KĽDR v boji. Severná Kórea predstavuje pre Putina východisko zo situácie, keď väčšina Rusov nechce mobilizáciu a nechce bojovať vo vojne, kvôli ktorej ruskému prezidentovi klesá popularita. Ani severokórejský vodca Kim Čong-un, ktorý mieni zaobstarať svojej armáde skúsenosti z boja, ani Putin na životy svojich vojakov ohľady neberú, myslí si ukrajinský prezident.
Zelenskyj podľa Reuters tiež uviedol, že je prekvapený tým, že Čína mlčí ohľadom zapojenia severokórejských jednotiek do vojny proti Ukrajine na ruskej strane.
Čítajte viac Kde by mohli udrieť severokórejskí vojaci a koľko peňazí Putin za nich zaplatí Kimovi? A dočkajú sa Ukrajinci zbraní od Soulu?Ukrajinský prezident podľa RBK-Ukrajina rovnako povedal televízii, že v reakcii na zapojenie KĽDR do vojny proti Ukrajine sa Kyjev v najbližšom čase obráti na Soul s podrobnou žiadosťou o zbrane, ktoré nevyhnutne potrebujú ukrajinskí vojaci. Ide predovšetkým o delostrelectvo, protivzdušnú obranu a ďalšie dôležité veci.
Čítajte viac Ako by mohol Kim pomôcť Putinovi na fronte proti Ukrajincom? V Kyjeve vystríhajú pred euroázijskou vojnouUkrajina nedostávala od Južnej Kórey vojenskú pomoc, ale postoj Soulu sa začal meniť po tom, čo KĽDR odoslala do Ruska svojich vojakov, aby Rusom pomohli vo vojne. Juhokórejský prezident už uviedol, že jeho krajina sa nebude na to len prizerať so založenými rukami. V médiách sa objavili správy, že Soul zvažuje priame dodávky delostreleckej munície kalibru 155 milimetrov na Ukrajinu, ale kancelária juhokórejského prezidenta to poprela, pripomenul portál.
Zelenskyj v rozhovore tiež vyhlásil, že ak sa Donald Trump v prípade víťazstva v amerických prezidentských voľbách pokúsi ukončiť vojnu tým, že prinúti Ukrajinu k územným ústupkom voči Rusku, tak neuspeje. Súčasne varoval, že prípadné oslabenie americkej podpory Ukrajine umožní Rusku okupovať viac území a znemožní Ukrajine zvíťaziť vo vojne. „Ak Trump v prípade víťazstva bude chcieť prinútiť Ukrajinu všetkého sa vzdať kvôli dohode s Ruskom, tak si nemyslím, že je to teraz možné,“ zdôraznil podľa RBK-Ukrajina.
Portál pripomenul, že Trump a jeho kandidát na viceprezidenta hovorili o možnosti zmraziť konflikt a vytvoriť autonómne regióny na oboch stranách demilitarizovanej zóny, pričom Ukrajina by sa nestala členom NATO.
17:15 Ropovod Družba zostane pre Maďarsko hlavnou cestou pre dovoz ropy. Uviedol to podľa agentúry Reuters maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó. Ropovod Družba začína v Rusku na východnom brehu rieky Volgy a v Bielorusku sa delí na dve vetvy – severná vedie do Poľska a do Nemecka, južná cez Ukrajinu do Maďarska, na Slovensko a do Česka.
Európska únia v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu zakázala dovoz ruskej ropy. Maďarsko, Slovensko a Česko však dostali pre dodávky ropovodom Družba výnimku, ktorá má týmto vnútrozemským štátom poskytnúť čas, aby si zabezpečili iné zdroje dovozu ropy.
Maďarsko sa však na rozdiel od mnohých iných členských krajín Európskej únie snaží zachovať s Ruskom úzke politické a obchodné vzťahy, a to okrem iného v energetickom sektore, napísala agentúra Reuters.
Szijjártó uviedol, že Družba zostane kľúčovou cestou pre dovoz ropy do Maďarska, pretože testy vykonané pri jadranskom ropovode Adria ukázali nedostatočnú kapacitu. Chorvátska spoločnosť JANAF, ktorá je prevádzkovateľom ropovodu Adria, však agentúre Reuters oznámila, že testy potvrdili pripravenosť ropovodu úplne zabezpečiť dodávky pre dve rafinérie vlastnené maďarskou ropnou skupinou MOL.
16:45 Námestník fínskeho generálneho prokurátora Jukka Rappe podal vo štvrtok na okresnom súde v Helsinkách obžalobu proti ruskému občanovi Voislavovi Tordenovi za údajné vojnové zločiny spáchané na Ukrajine v roku 2014. V dôsledku týchto zločinov zahynulo 22 ukrajinských vojakov a ďalší štyria utrpeli vážne zranenia. Torden pôsobil ako veliteľ krajne pravicovej polovojenskej jednotky Rusič.
„V troch prípadoch boli ukrajinskí vojaci zabití alebo zranení a ďalšie dve obvinenia sa týkajú iného druhu porušenia vojnového práva,“ povedal Rappe.
Obvinenia sa týkajú aj činov „v rozpore s vojnovými zákonmi… a zaobchádzania so zranenými a zabitými nepriateľskými vojakmi,“ uviedla fínska prokuratúra vo svojom vyhlásení.
Podozrivého, známeho aj ako Jan Petrovskij či Slavian, zadržali na letisku v Helsinkách v júli 2023.
Torden obvinenia poprel. Súd dosiaľ nestanovil dátum súdneho konania, ale Rappe oznámil, že jeho začiatok očakáva v novembri.
Fínsky najvyšší súd rozhodol, že Torden nemôže byť vydaný na Ukrajinu pre obavy, že by s ním v ukrajinskom väzení zachádzali neľudsky, píše AFP.
Fínsky vyšetrovací úrad (NBI) tento mesiac ukončil komplexné vyšetrovanie, ktoré sa začalo v decembri 2023, na základe ktorého podozrieva Tordena z viacerých vojnových zločinov spáchaných v jeseni 2014 na východe Ukrajiny.
Pri vyšetrovaní spolupracovala ukrajinská prokuratúra a bezpečnostné služby, Europol, Medzinárodný trestný súd a agentúra EÚ Eurojust.
Fínsko prijalo „univerzálnu jurisdikciu“, teda právny princíp, ktorý mu umožňuje vzniesť obvinenie na svojom území v prípade podozrenia zo spáchania trestného činu kdekoľvek na svete.
14:40 Poľsko sa pripravuje na rokovania o objednávke viac ako 100 kusov mobilných salvových raketometov M142 HIMARS na základe rámcovej dohody s americkým výrobcom zbraní Lockheed Martin. Uviedol to vo štvrtok vysoký vojenský predstaviteľ krajiny na východnom krídle NATO.
„V blízkej budúcnosti začneme rokovania o prvej realizačnej zmluve na HOMAR-A,“ povedal šéf úradu ministerstva obrany pre vyzbrojovanie Artur Kuptel s odkazom na poľskú špecifikáciu systému M142 HIMARS.
„Máme (rámcovú) zmluvu na 486 kusov, a prvá výkonná zmluva bude na viac ako 100 kusov,“ povedal Kuptel.
Homar-A je program poľského ministerstva obrany, ktorého cieľom je získať systém M142 HIMARS a prostredníctvom technologických transferov integrovať odpaľovacie zariadenie s podvozkom nákladného vozidla Jelcz 663.45 domácej výroby, systémom riadenia boja Topaz a komunikačným systémom.
Predstavitelia predchádzajúcej vlády obviňujú súčasnú vládnucu koalíciu, ktorá sa ujala moci v decembri 2023, zo spomaľovania nákupu zbraní a zo skrývania zámerov znížiť alebo zrušiť objednávky v rámci predchádzajúcich rámcových dohôd uzatvorených po ruskej invázii na Ukrajinu.
Poľská vláda uviedla, že v roku 2024 vynaloží na obranu 4,1 percenta hrubého domáceho produktu, čo je už druhý rok najviac spomedzi členských krajín NATO, a zaviazala sa, že v roku 2025 ho zvýši na 4,7 percenta.
Kuptel ďalej uviedol, že pred začatím rozhovorov o nákupe systému M142 HIMARS bude musieť jeho úrad dokončiť rokovania súvisiace s podobným presným raketovým systémom objednaným z Južnej Kórey. Odmietol však povedať, či by sa jednotky M142 HIMARS mohli začať dodávať do Poľska v roku 2025, ani či vyhlásenia USA o uprednostnení niektorých dodávok na Ukrajinu môžu spôsobiť oneskorenie.
Na otázku o perspektívach výroby rakiet pre odpaľovacie zariadenia M142 HIMARS v Poľsku Kuptel odpovedal: „Naším zámerom je, aby sa v Poľsku vyrábali všetky bojové prostriedky, od najmenších nábojov kalibru 5,56 až po najväčšie delostrelecké alebo raketové systémy, ale treba porovnať svoje schopnosti so svojimi zámermi.“
Súčasne s dohodou o systémoch M142 HIMARS Poľsko v apríli podpísalo objednávku na 72 kusov juhokórejských salvových raketometov K239 Čchonmu podľa poľskej špecifikácie HOMAR-K, pričom dodávky sa majú začať v roku 2026.
Poľská súkromná zbrojárska spoločnosť WB a juhokórejská spoločnosť Hanwha Aerospace plánujú vyrábať muníciu pre tieto odpaľovacie zariadenia v Poľsku.
Úrad poľského ministerstva obrany pre vyzbrojovanie už podpísal približne 100 vojenských zmlúv na rok 2024 a niekoľko desiatok ďalších sa očakáva do konca roka, uviedol Kuptel.
12:35 Ruské invázne sily zaútočili v noci na štvrtok na dôležitý most v Odeskej oblasti. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na ukrajinské vzdušné sily. Podľa servera Ukrajinska pravda útok mieril na most cez jazero Dnistrovskyj liman pri obci Zatoka. Informácie o škodách zatiaľ nie sú k dispozícii. Moskva sa k týmto informáciám nevyjadrila.
„Nepriateľ zaútočil na most cez Dnesterský liman v obci Zatoka v Odeskej oblasti. Z polostrova Krym boli vypálené dve balistické rakety Iskander-M/KN-23 a z taktických lietadiel nad Čiernym morom osem riadených striel Ch-59/69,“ uviedlo letectvo vo svojom rannom hlásení na platforme Telegram.
Most je dôležitým spojením pre železničnú a automobilovú dopravu v regióne a od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 sa stal terčom útokov niekoľkokrát, upozornil Reuters. Či ho Rusi poškodili pri poslednom údere, nie je jasné. Miestne úrady informovali o rozsiahlom vzdušnom útoku na oblasť v stredu večer bez toho, aby poskytli podrobnosti o následkoch.
Ruské invázne sily podľa ukrajinského letectva tiež zaútočili dvoma balistickými strelami na mesto Kramatorsk na východe krajiny. Okrem toho vyslali na Ukrajinu 43 dronov, dodali vzdušné sily. Protivzdušná obrana podľa nich zostrelila 17 dronov a dve riadené strely, ďalších 23 bezpilotných strojov zmizlo z radarov a tri opustili ukrajinský vzdušný priestor smerom do Ruska alebo na okupované územia.
Ukrajinské úrady medzitým postupne aktualizujú svoje údaje k ruskému útoku na druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov, kde v stredu neskoro večer zasiahla ruská riadená letecká bomba vysokopodlažný bytový dom. Útok podľa nich neprežil 12-ročný chlapec, približne 35 ľudí utrpelo zranenia a objavili sa informácie o tom, že sa nemožno spojiť s 15-ročným chlapcom, napísala stanica BBC. Záchranná operácia na mieste podľa úradov pokračuje, ľudia môžu byť ešte v troskách poškodenej budovy.
Ruské ministerstvo obrany medzitým oznámilo, že jeho protivzdušná obrana zlikvidovala 21 ukrajinských bezpilotných lietadiel nad ruskými regiónmi – osem nad Rostovskou oblasťou, päť nad Kurskou oblasťou, tri nad Volgogradskou oblasťou, dve nad Brjanskou oblasťou a po jednom v Belgorodskej a Voronežskej oblasti a nad Čiernym morom. O škodách sa Moskva nezmieňuje.
Podobné vyhlásenia strán konfliktu nemožno bezprostredne v podmienkach vojny nezávisle overiť.
12:10 Názory oboch prezidentských kandidátov na budúcu transatlantickú spoluprácu v rámci Severoatlantickej aliancie (NATO) a ďalšiu podporu Ukrajiny, ktorá od februára 2022 čelí ruskej agresii, sa výrazne líšia. Pre TASR to povedal Simon Miles, odborný asistent na Sanford School of Public Policy Dukeovej Univerzity v americkom Durhame.
Prezidentské voľby v Spojených štátoch sa uskutočnia v utorok 5. novembra. O priazeň voličov sa uchádzajú súčasná demokratická viceprezidentka Kamala Harrisová a republikánsky exprezident Donald Trump.
Harrisová sa počas predvolebnej kampane jasne vyjadrila, že plne podporuje NATO a bude naďalej pomáhať vojnou zmietanej Ukrajine, uviedol Miles, podľa ktorého je postoj jej protikandidáta k týmto témam rozdielny.
Trumpov „prístup k Aliancii je čisto transakčný a v mnohých ohľadoch aj dezinformovaný, keďže NATO považuje za akýsi druh mafiánskeho ochranárstva,“ priblížil Miles. Upozornil tiež na medializované správy, podľa ktorých sa republikánsky exprezident počas svojho úradovania v Bielom dome zaoberal myšlienkou odchodu USA z NATO. „Myslím si, že je to oprávnená obava pre hypotetické druhé funkčné obdobie,“ dodal.
Čítajte viac Biden odhováral Putina od invázie na Ukrajinu už dva mesiace pred tým, ako sa začala, tvrdí kniha zo zákulisia Bieleho domuV súvislosti s vojnou na Ukrajine Trump počas predvolebnej kampane viackrát vyhlásil, že tento konflikt dokáže vyriešiť za 24 hodín. Podľa Milesa tým zrejme naznačuje, že je „ochotný opustiť Ukrajincov alebo ich prinútiť súhlasiť s veľkými územnými stratami“.
Analytik očakáva, že Trump sa v prípade znovuzvolenia bude snažiť ukončiť vojnu na Ukrajine dohodou, ktorá bude pravdepodobne výhodná predovšetkým pre Moskvu.
Čítajte viac Má Ukrajina vyhrať vojnu? Trump odmietol odpovedať, Harrisová sa mu dostala pod kožu„Harrisovej politika síce nie je dokonalá, ale myslím si, že v prípade druhého Trumpovho funkčného obdobia hrozí v týchto dvoch kľúčových otázkach katastrofa,“ skonštatoval.
11:30 Najmenej jedna osoba zahynula a ďalších 34 utrpelo zranenia, keď v stredu ruská navádzaná bomba zasiahla obytný dom v ukrajinskom Charkove.
Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov podľa najnovších údajov vyhlásil, že o život prišiel 12-ročný chlapec. Pôvodne informoval o dvoch obetiach vrátane 11-ročného dieťaťa. „Trosky sa ešte stále odstraňujú. Môžu byť pod nimi ešte ľudia,“ povedal minister vnútra Ihor Klymenko.
Starosta mesta Ihor Terechov už skôr ozrejmil, že obyvatelia obytného domu uviazli na vyšších poschodiach. Ruský útok podľa jeho slov úplne zničil niekoľko poschodí budovy.
Ukrajinské vzdušné sily oznámili, že z noci na štvrtok zneškodnili dve ruské rakety a 17 dronov.
11:25 Ukrajinské vedenie je zjavne nervózne z ruského postupu na frontovej línii, ak žiada Spojené štáty o dodanie rakiet dlhého doletu Tomahawk. Vo štvrtok to vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Denník The New York Times (NYT) priniesol informáciu, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal USA o rakety Tomahawk s doletom až 2500 kilometrov. To je oveľa viac ako všetky rakety, ktoré má Ukrajina v súčasnosti k dispozícii. Zelenskyj vo videu zverejnenom v stredu jasne naznačil, že Kyjev o takúto pomoc požiadal, píše Reuters.
Peskov novinárom povedal, že vývoj na frontovej línii, kde Rusko za posledné tri mesiace postupovalo najrýchlejším tempom za posledné dva roky vojny, je jasný. „Na pozadí tejto dynamiky začína kyjevský režim prejavovať značnú nervozitu,“ uviedol.
NYT spresnil, že ukrajinský prezident požiadal USA o spomínané rakety v rámci tzv. víťazného plánu, ktorý predstavil začiatkom októbra a časť z jeho bodov je doteraz tajných.
Peskov dodal, že ukrajinské plány, či už tajné alebo nie, „spočívajú v tom, že Kyjev čo najrýchlejšie zatiahne západné krajiny do vojny až po uši… Všetky tieto triky majú tento konečný cieľ. Takto to vnímame my“.
8:36 Najmenej dve osoby zahynuli a ďalších 34 utrpelo zranenia, keď v stredu ruská navádzaná bomba zasiahla obytný dom v ukrajinskom Charkove, informuje agentúra AFP.
Medzi obeťami je aj 11-ročné dieťa a najmenej jedna ďalšia osoba, upresnil gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov podľa najnovších údajov a dodal, že „ďalšie osoby môžu byť pod troskami“.
Starosta mesta Ihor Terechov už skôr informoval, že obyvatelia obytného domu uviazli na vyšších poschodiach. Ruský útok podľa jeho slov úplne zničil niekoľko poschodí budovy.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ešte v stredu v noci vyzval západných spojencov, aby v reakcii na útok podniky potrebné kroky. Požiadal najmä o zabezpečenie lepšej obrany a poskytnutie zbraní dlhého doletu. „Každé rozhodnutie, ktoré odkladajú, znamená minimálne desiatky alebo dokonca stovky takýchto ruských bômb na Ukrajine. Ich rozhodnutia znamenajú životy našich ľudí,“ uviedol ukrajinský prezident v príspevku na platforme Telegram.
Charkov sa nachádza približne 30 kilometrov od ruských hraníc a Moskva naň často útočí už od začiatku svojej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.
7:32 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 310 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 694 950, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 19 tankov, 17 obrnených bojových vozidiel pechoty, 58 delostreleckých systémov a jeden raketomet.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 156 tankov, 18 450 obrnených bojových vozidiel pechoty, 20 013 delostreleckých systémov a 1 243 raketometov.
6:31 Vyslanie severokórejských vojakov do Ruska s cieľom pomôcť mu vo vojne proti Ukrajine, má potenciál tento konflikt predĺžiť a zatiahnuť doň ďalšie strany, uviedol v stredu americký minister obrany Lloyd Austin po stretnutí s juhokórejským náprotivkom Kim Jong-Hjunom v Pentagóne, uviedla agentúra Reuters.
Austin tvrdí, že na východe Ruska je nasadených už približne 10 000 vojakov KĽDR, ktorí však majú ruské uniformy aj ruskú vojenskú výstroj. Podľa neho sa stále viac zdá, že ide o nasadenie na podporu ruských bojových operácií v Kurskej oblasti na východe Ruska, kde ukrajinské sily vtrhli začiatkom augusta a odvtedy tam zabrali stovky kilometrov štvorcových územia.
Austin označil po rokovaniach s Kimom vyslanie vojakov KĽDR za nebezpečnú a destabilizujúcu eskaláciu. „Má to potenciál predĺžiť alebo rozšíriť konflikt,“ povedal novinárom. Po doplňujúcej otázke objasnil, že nasadenie severokórejských vojakov by „mohlo povzbudiť ostatných, aby taktiež nejakým spôsobom konali… Mohlo by sa stať viacero vecí,“ varoval Austin. Obaja ministri vyzvali KĽDR, aby svojich vojakov stiahla.
Čítajte viac Kim má novú medzikontinentálnu balistickú strelu, schopnú zasiahnuť USAAmerický minister povedal, že ak Severná Kórea pomáha Rusku vo vojne, jej vojaci môžu očakávať, že sa stanú terčmi ukrajinských síl používajúcich zbrane, ktoré im dodali Spojené štáty a ich spojenci, a niektorí pravdepodobne na bojisku aj zomrú.
„Ak bojujú po boku ruských vojakov, sú spolubojovníkmi a máme všetky dôvody domnievať sa, že… v dôsledku toho budú zabití a zranení,“ uviedol Austin.
Južná Kórea tiež varuje, že Pchjongjang môže získať cenné skúsenosti od svojich jednotiek, ktoré sa pomáhaním Rusku zapoja do boja a uvidia priebeh modernej vojny. To Soul považuje za priamu vojenskú hrozbu.
Juhokórejský minister obrany upozornil aj na to, že KĽDR výmenou za nasadenie svojich vojakov bude pravdepodobne od Ruska žiadať technológiu taktických jadrových zbraní, ponoriek nesúcich balistické strely a aj medzikontinentálnych balistických striel.
Kim Jong-hjun sa podľa svojich slov domnieva, že výsledkom takejto výmeny medzi Moskvou a Pchjongjangom by mohla byť eskalácia bezpečnostných hrozieb na Kórejskom polostrove.
Vláda v Soule predtým uviedla, že zvažuje vyslanie tímu vojenských pozorovateľov na Ukrajinu, aby tam analyzovali očakávané nasadenie Severokórejčanov. Minister Kim to považuje za veľkú príležitosť zistiť viac o fungovaní severokórejských síl.
Šéf Kremľa Vladimir Putin dosiaľ prítomnosť vojakov z KĽDR v Rusku priamo nepoprel. Povedal iba, že je záležitosťou Moskvy, ako bude napĺňať dohodu o partnerstve s Pchjongjangom. Tá obsahuje aj ustanovenie o vzájomnej pomoci, v súlade s ktorou si majú obe krajiny pomôcť v prípade, že budú vystavené agresii.
5:50 Na jedného mŕtveho a najmenej 29 zranených sa zvýšil počet obetí stredajšieho ruského útoku navádzanou bombou, ktorá zasiahla výškový obytný dom v meste Charkov na východe Ukrajiny. Oznámil to podľa agentúry AFP gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov.
Útok neprežil 11-ročný chlapec, spresnil Synehubov a varoval, že pod troskami stále môžu byť ďalší ľudia. Starosta Charkova Ihor Terechov už skôr informoval, že ľudia uviazli na vyšších poschodiach budovy. Ruský útok podľa jeho slov niekoľko poschodí tejto bytovky úplne zničil.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že dom zasiahla práve navádzaná bomba, aké Rusko často používa. Západ vyzval v reakcii na tento útok na to, aby Ukrajine poskytol ďalšie obranné prostriedky, a to najmä zbrane dlhého doletu.
„Každé rozhodnutie, s ktorým otáľajú, znamená minimálne desiatky alebo dokonca stovky takýchto ruských bômb na Ukrajine. Ich rozhodnutia znamenajú životy našich ľudí,“ uviedol ukrajinský prezident v príspevku na platforme Telegram.