K vzniku ničivej búrky nad Španielskom výrazne prispelo oteplenie Stredozemného mora. Zhodujú sa na tom experti oslovení tlačou a agentúrami. Vyššie teploty mora zosilneli intenzitu búrky typu DANA, ktorá je v Španielsku pomerne bežná. Bilanciu obetí však ovplyvňuje aj účinnosť varovných systémov.
Búrky typu DANA, ktoré majú v španielčine aj všeobecný názov studená kvapka (gota fría), sú pre túto oblasť typické. Často ich sprevádza intenzívne zrážky. Dažde však v regióne Valencia boli medzi utorkom a stredou mimoriadne výdatné. Na niektorých miestach spadlo aj 500 litrov zrážok na meter štvorcový, píše španielska tlač.
Podľa agentúry Reuters tento typ búrok vzniká, keď sa mäsa studeného vzduchu dostane nad teplejšie more. To vedie k formácii veľmi vlhkého prostredia a silne nasýtených mrakov. Tomuto fenoménu sú nadmerne vystavené regióny na juhu a východe Španielska aj kvôli blízkosti k Stredozemnému moru a Atlantickému oceánu.
Španielsky klimatológ Jorge Olcina v rozhovore s agentúrou EFE povedal, že kvôli otepleniu Stredozemného mora vznikajú búrky DANA, ktoré vedú k zrážkam porovnateľným s hurikánom v Karibiku či tajfúnom v Ázii. Kvôli svojej vysokej teplote Stredozemné more odovzdáva veľké množstvo energie a vytvára búrky s takou veľkou energiou.
Ničivé povodne v uplynulých týždňoch zasiahli aj Francúzsko a strednú Európu, pripomenul dnes denník Le Monde. „Vo všetkých týchto prípadoch bolo oteplenie Stredozemného mora dynamitom,“ povedal francúzskemu denníku expert na prírodné katastrofy z univerzity v Zaragoze Antonio Aretxabala. „Častosť a intenzita týchto extrémnych prejavov počasia bude zosilňovať,“ dodal Aretxabala.
Najvyššie teploty Stredozemné more dosiahlo v okolí Španielska v polovici augusta, kedy bolo nameraných 28,47 stupňa, povedala agentúre AP expertka Carola Koenigová. Podľa Olciny však teploty zostali vysoké aj v poslednej dobe a dosahovali 23 až 24 stupňov. Za rizikovú pritom v tomto období považuje teplotu mora nad 20 stupňov.
Medzinárodné štatistiky Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) však ukazujú, že počet obetí, ktoré spôsobujú extrémne prejavy počasia, výrazne ovplyvňuje aj fungovanie systémov varovania. Ich zlepšenie viedlo v rokoch 2011 až 2020 k poklesu počtu obetí. Práve o fungovaní systému varovania sa v súvislosti s ničivými povodňami z tohto týždňa vedie medzi politikmi a expertmi v Španielsku debata.